Slnko 9 ronk Nae Slnko je hviezda jedna

Slnko 9. ročník

Naše Slnko je hviezda, jedna z viac ako 100 miliárd hviezd v Mliečnej ceste. Nachádza sa v Ramene Orióna. Od jadra Galaxie je Slnko vzdialené 30 tisíc svetelných rokov (priemer celej Galaxie je asi 100 tisíc ly). Podobne ako planéty obiehajú okolo Slnka, aj Slnko obieha okolo jadra Galaxie a jedna otočka mu trvá 200 miliónov rokov. Slnko, rovnako všetky hviezdy, uvoľňuje žiarivú energiu vďaka jadrovej fúzii prebiehajúcej v jadre.

Povrchová teplota Slnka je v priemere 6 000 °C. Slnečné škvrny sú oblasti s relatívne nižšou teplotou, zatiaľ čo slnečné erupcie sú horúcejšie. Slnko je tak hmotné, že obsahuje 99, 86 percent všetkej hmoty Slnečnej sústavy a váži toľko, ako 332 950 Zemegúľ! Kvôli jeho rozmerom a hmotnosti sa v Slnku vyskytuje veľký rozsah hustôt.

Veľkosť Slnka V porovnaní s inými hviezdami je Slnko mierne nadpriemerná hviezda. Niektorý trpaslíci, ako napríklad Sírius B a Wolf 359, sú iba zlomkom veľkosti Slnka. Obrie hviezdy, ako Delta Orionis, môžu byť 10 až 50 krát väčšie. Nadobor Antares mám priemer 300 krát väčší ako naše Slnko a niektoré hviezdy sú ešte väčšie! V porovnaní so Zemou a ostatnými planétami, Slnko je obrovská, takmer dokonalá guľa. Ale veľkosť Slnka nie je stála. Slnečný priemer sa scvrkáva o meter každú hodinu.

Život Slnka Pred viac ako piatimi miliardami rokov sa zrodí naše Slnko z oblaku ktorý je hmotný a studený. Jeho teplota bola -230 °C. Pri tak nízkej teplote takmer vôbec nevyžaroval. Oblak sa začal zmršťovať.

V oblaku sa vytvorili náhodné zhustenia hmoty nazvané globuly. Ich teplota sa zvýšilila, ale iba na stále studených -205 °C. Ešte stále nevyžarovali viditeľné svetlo. Globula sa naďalej zmršťovala. Teplota globuly stále stúpala. Čoskoro sa ohriala natoľko, že silno vyžarovala v infračervenom pásme.

V priehebu 100 000 rokov sa globula zmrštila do milióntiny jej pôvodného objemu. Teraz to už bola protohviezda. Aj protohviezda sa naďalej zmrštovala. Jej stredová teplota prevýšila 56 000 °C. Ale červené svetlo vyžarované jej povrchom nepochádzalo z nukleárnej fúzie, ale iba z gravitačného zmršťovania, takže to zatiaľ nebola pravá hviezda.

Nakoniec sa protohviezda zmrštila natoľko, teplota v jadre vzrástla na mnoho miliónov stupňov, dostatočne na to aby sa začali vodíkové jadrá spájať na hélium. A tak sa zrodila hviezda Slnko. Odkedy sa Slnko stabilizovalo, neustále mierne zväčšuje svoj výkon.

Slnko má k dispozícii dostatok jadrového paliva v podobe vodíka, aby svietilo rovnomerne ešte ďalších päť miliárd rokov. Znamená to, že práve na Zemi prežívame stredný vek Slnka. Ale po desiatich miliardách rokov stability sa v Slnku začnú prudké a nezastaviteľné procesy, ktoré ohlásia nástup pokročilého veku a prípadnej smrti hviezdy. Potom sa všetok vodík v jadre Slnka premení na hélium a jadrová fúzia sa zastaví. Slnko sa stane červeným obrom.

Rozpínanie bude pokračovať niekoľko stoviek miliónov rokov, počas ktorých Slnko zhltne planétu Merkúr. Zatiaľ čo jeho povrch ochladne, Slnko sa natoľko zväčší, že bude vydávať 500 krát viac svetla ako počas štádia stabilnej hviezdy. V jadre sa začne premieňať hélium na uhlík a kyslík. Ale na hélium bohaté jadro nedokáže odovzdávať teplo dostatočne rýchlo. V priebehu iba niekoľkých hodín sa prehreje a vybuchne. Opätovne sa zmrští. Slnko môže zopakovať tento cyklus mnoho krát. Sťah a nafúknutie, sťah a nafúknutie…

Nakoniec sa v jadre nahromadí dostatok uhlíka aby zabránil explózii. Slnko sa nafúkne posledný krát. Toto nafúknutie bude také veľké, že Slnko za 30 miliónov rokov zhltne Venušu a Zem. Naša hviezda nakoniec strávi všetké hélium v jeho jadre. Ostane bez paliva a je neschopné vytvárať žiarenie. Zo Slnka sa stane neskôr biely trpaslík, teleso tak husté, že čajová lyžička jeho hmoty by vážila vyše tony! Nakoniec biely trpaslík začne chladnúť, hasnúť. Nakoniec ochladne na rovnakú teplotu ako vesmír naokolo a nebude vyžarovať nič.

Zhrnutie

Jadrové reakcie ktoré práve poháňajú celú slnečnú sústavu, sa odohrávajú v centre Slnka. Vodíkové jadrá (protóny) sa spájajú a vytvárajú hélium pri teplote 14 000 °C. Povrch Slnka má teplotu 6 000 °C, vyžaruje takmer všetku energiu v ktorej sa kúpu planéty.

Slnečné erupcie môžeme pozorovať ako fantastické záblesky svetla na povrchu Slnka, trvajúce od niekoľkých minút po mnoho hodín. Slnečné protuberancie, masívne výtrysky plazmy odvrhované zo slnečného povrchu.

Slnečné škvrny boli ľudstvu známe už pred niekoľkými tisícročiami. Sú to relatívne chladné a tmavé miesta na slnečnom disku, ich teplota je približne 4 500 °C. Pokým väčšina škvŕn zmizne v priebehu niekoľkých týždňov, jedna bola v rokoch 1840 -1841 pozorovaná a študovaná plných 18 mesiacov.