SLNEN SSTAVA Je nam domovom v galaxi ktor

SLNEČNÁ SÚSTAVA Je naším domovom v galaxií, ktorá sa volá MLIEČNÁ CESTA. Slnečná sústava vznikla pred piatimi miliardami rokov spolu so Slnkom. Slnečná sústava sa skladá : - zo Slnka a 8 planét, - ich mesiacov, - komét, - malých planétok a meteoroidov, - drobného medziplanetárneho prachu.

Neptún Urán Saturn Slnko Mars Zem Venuša Merkúr Jupiter

Slnečná sústava – malé planéty

Slnečná sústava – plynné obry

Slnečná sústava – porovnanie veľkosti

Vzdialenosti vo vesmíre ASTRONOMICKÁ JEDNOTKA (AU) 1 AU = 150 miliónov km – je najmenšia jednotka vzdialenosti vo vesmíre = strednej vzdialenosti Zeme od Slnka – merajú sa ňou vzdialenosti v rámci Slnečnej sústavy. 1 AU SVETELNÝ ROK (ly) 1 ly = 63 241 AU – je dráha, ktorú prejde svetlo za 1 rok. PARSEK (pc) 1 pc = 3, 26 ly = najväčšia jednotka vzdialenosti vo vesmíre – merajú sa ňou vzdialenosti medzi galaxiami.

SLNKO Má 750 -krát väčšiu hmotnosť ako všetky planéty spolu. Vonkajšia časť Slnka, ktorú môžeme pozorovať pomocou špeciálnych prístrojov, sa nazýva slnečná atmosféra. H → He + energia Energia sa uvoľňuje v jadre Slnka. Jadro teda slúži ako obrovská pec. Je tu teplota až 15 miliónov stupňov Celzia. Na povrchu Slnka je teplota okolo 6 000 stupňov Celzia

MERKÚR Je najbližšia planéta pri Slnku. Je to najmenšia planéta Slnečnej sústavy. Hmota Zeme by vystačila asi na 20 Merkúrov. Povrchom sa podobá skôr na Mesiac ako na Zem. Nachádza sa na ňom množstvo kráterov. Nemá atmosféru, čo spôsobuje, že cez deň je tam až +400 OC a v noci teplota klesne na -170 OC.

VENUŠA Na rozdiel od Merkúra má Venuša veľmi hustú atmosféru a je obklopená hustými mrakmi. Po Slnku a Mesiaci je Venuša najjasnejší objekt na oblohe. Na Venuši je veľký tlak a vysoká teplota. Zvláštnosťou tejto planéty je, že sa otáča veľmi pomaly a navyše opačným smerom, teda Slnko tu vychádza na západe a zapadá na východe.

ZEM a Mesiac Zem je tretia planéta od Slnka a najväčšia z planét zemského typu. Je zvláštna predovšetkým tým, že je to jediná známa planéta, na ktorej existuje život. Podmienky na jej povrchu sa od ostatných planét významne odlišujú. Nikde inde totiž neexistuje voda súčasne v plynnom, kvapalnom aj pevnom stave a kyslíková atmosféra.

MARS Mars je planéta, ktorá sa zo všetkých planét najviac podobná Zemi. Napriek tomu na nej neexistuje život. Pri pohľade ďalekohľadom vidíme Mars ako načervenalý kotúčik s bielymi čiapočkami okolo pólov. Na jeho povrchu sa nachádzajú sopky, kaňóny, pohoria a aj krátery.

JUPITER a Zem Je najväčšia planéta Slnečnej sústavy. Do Jupitera by sa zmestilo až 1300 gúľ s objemom našej Zeme. Jeho hmotnosť je až 2, 5 -krát väčšia ako hmotnosť všetkých planét do hromady. Jeho zvláštnosťou je, že nemá pevný povrch. Jupiter je obklopený atmosférou, v ktorej sa nachádza množstvo zaujímavých útvarov. Napríklad veľká červená škvrna.

SATURN Je druhá najväčšia planéta Slnečnej sústavy. Avšak aj keď je skoro tak veľký ako Jupiter, má len tretinu jeho hmotnosti. Okolo Saturna obieha vyše dvadsať mesiacov. Je známy predovšetkým svojím prstencom, ktorý je zložený z prachu a ľadu, ale nachádzajú sa v ňom aj kamene veľké až 1 kilometer. Je to najviac z celej Slnečnej sústavy.

URAN Bol objavený až v roku 1781. Je to tiež pomerne veľká planéta, asi len o polovicu menšia ako Saturn. Je ďaleko od Slnka, tak teplota na jeho povrchu veľmi nízka, až -210 stupňov Celzia. Okolo Uránu obieha 15 mesiacov. Jeho atmosféra má charakteristickú modrozelenú farbu.

NEPTUN Je poslednou planétou Slnečnej sústavy. Je rovnako veľký ako Urán a má podobnú štruktúru. Jeho atmosféra je jasno modrej farby. Podobne ako v Jupiteri, aj tu sa nachádza množstvo zaujímavých útvarov. Najnápadnejšia je veľká tmavá škvrna. Objavený bol v r. 1846

Odkiaľ sa berú asteroidy ? Medzi Marsom a Jupiterom je viac než miliarda asteroidov. Sú to pozostatky dávnych planét. Obrovská gravitačná sila Jupitera im nedovolila spojiť sa v jeden celok. Letia rýchlosťou 30 -krát väčšou ako prúdové lietadlo. Sú to blízko zemské asteroidy a sú veľkou hrozbou pre Zem.