Slnen sstava Filip Baluinsk Slnen sstava SLNEN SSTAVU

Slnečná sústava Filip Balušinský

Slnečná sústava • SLNEČNÚ SÚSTAVU tvorí centrálna hviezda (Slnko) a telesá, ktoré obiehajú okolo nej. Je to deväť planét a ich 61 doteraz známych mesiacov, ďalej asteroidy, kométy a meteoridy. Slnečná sústava obsahuje aj medziplanetárny plyn a prach. Planéty (okrem Pluta) patria do dvoch skupín: prvú tvoria štyri malé skalnaté planéty blízko Slnka (Merkúr, Venuša, Zem a Mars). Druhú skupinu tvoria štyri planéty nachadzajúce sa ďalej od Slnka. Nazývajú sa plynní obri (Jupiter, Saturn, Urán, Neptún). Pluto nepatrí do týchto skupín. Je to veľmi malá, pevná a ľadová planéta. Okrem krátkeho časového úseku, keď sa pohybuje vo vnútri dráhy Neptúna, je najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Medzi kamennými planétami a plynnými obrami sa nachádza pásmo asteroidov, ktoré tvoria tisíce kusov skál obiehajúcich okolo Slnka. Väčšina telies sa pohybuje okolo Slnka po eliptických dráhach v úzkom disku okolo roviny rovníka Slnka. Všetky planéty obiehajú okolo Slnka v tom istom smere a všetky, okrem Venuše, Uránu a Pluta, sa otáčajú okolo vlastnej osi týmto smerom. Mesiace sa pri obehu okolo svojich planét taktiež otáčajú aj okolo vlastnej osi. Celá slnečná sústava obieha okolo stredu našej Galaxie, Mliečnej cesty.

Slnko • SLNKO JE HVIEZDA V STREDE slnečnej sústavy. Má približne päť miliárd rokov, a tak ako doteraz bude svietiť ešte aspoň ďalších päť. Slnko je žltá hviezda hlavnej postupnosti s priemerom 1, 4 milióna kilometrov. Takmer celá pozostáva z vodíka a hélia. V jadre Slnka sa jadrovou reakciou premieňa vodík na hélium, pričom sa uvoľňuje energia. Energia prechádza z jadra cez radiačnú a konvektívnu k fotosfére (viditeľný povrch), kde opúšťa Slnko vo forme tepla a svetla. Na fotosfére sa často nachádzajú tmavé, relatívne chladné oblasti, ktoré nazývame slnečné škvrny. Zvyčajne sa objavujú v pároch alebo skupinách. Inými druhmi slnečnej aktivity sú erupcie, ktoré zvyčajne súvisia so slnečnými škvrnami, a protuberancie. Erupcie sú krátkodobé výrony plazmy, ktoré sa podľa intenzity delia na triedy. Protuberancie sú obrovské slučky alebo vlákna plynu zo slnečnej atmosféry, niektoré trvajú niekoľko hodín, iné aj niekoľko mesiacov. Nad fotosférou je chromosféra (vnútorná atmosféra) a extrémne riedka koróna (vonkajšia atmosféra), ktorá siaha milióny kilometrov do okolia. Jemné častice unikajúce z koróny sú slnečným vetrom, ktorý prúdi priestorom rýchlosťou stoviek kilometrov za sekundu. Chromosféru a korónu môžeme vidieť zo Zeme, keď dôjde k úplnému zatmeniu Slnka Mesiacom.

Merkúr • MERKÚR JE PLANÉTA NACHADZAJÚCA SA najbližšie k Slnku. Obieha ho v strednej vzdialenosti asi 58 miliónov kilometrov. Pohybuje sa priemernou rýchlosťou takmer 48 kilometrov za sekundu, teda rýchlejšie ako iné planéty, a jeden obeh jej trvá iba necelých 88 pozemských dní. Merkúr je veľmi malý (len Pluto je menšie) a kamenný. Veľká časť povrchu je posiata krátermi spôsobenými dopadmi meteoritov. Nachádzajú sa tu však i plytké roviny riedko posiate krátermi. Caloris basin (Panva Caloris) je najväčší kráter s priemerom 1300 kilometrov. Predpokladá sa, že vznikol dopadom balvana veľkosti asteroidu. Je obklopený koncentrickými prstencami pohorí vyvrhnutými impaktom. Na povrchu je aj veľa hrebeňov (nazývaných zlomy), o ktorých sa predpokladá, že vznikli asi pred 4 miliardami rokov, keď sa horúce jadro mladej planéty ochladzovalo a scvrkávalo. Počas tohto procesu sa povrch planéty zdeformoval. Planéta rotuje okolo vlastnej osi pomaly, jedna otáčka jej trvá takmer 59 pozemských dní. Výsledkom je, že na Merkúri slnečný deň (od východu Slnka po najbližší nasledujúci východ Slnka) trvá asi 176 pozemských dní – dvakrát tak dlho, ako je 88 -dňový merkúrovský rok. Na Merkúri sú extrémne povrchové teploty, v rozpätí od maxima 430 na Slnkom osvetlenej strane až po -170 na tmavej strane. Planéta nemá atmosféru. Pozostáva len z nepatrného množstva jadier hélia a vodíka a zo stôp iných plynov.

Venuša • VENUŠA JE KAMENNÁ, v poradí druhá planéta od Slnka. Rotuje pomaly a opačným smerom ako obieha okolo Slnka, čo spôsobuje, že čas rotácie je najdlhší v celej slnečnej sústave. Trvá približne 243 pozemských dní. Je iba o čosi menšia ako Zem a pravdepodobne má aj podobnú vnútornú stavbu, ktorú predstavuje polotuhé kovové jadro obklopené plášťom a kôrou. Po Slnku a Mesiaci je Venuša najjasnejším objektom na oblohe, pretože jej atmosféra silno odráža slnečné svetlo. Hlavnou zložkou atmosféry je oxid uhličitý, ktorý zadržiava teplo pri tzv. skleníkovom efekte, ktorý je tu oveľa výraznejší ako na zemi. Práve preto je Venuša najhorúcejšou planétou s maximálnou povrchovou teplotou okolo 480. Vetry ženú hrubú vrstvu mrakov s kvapkami kyseliny sírovej okolo planéty rýchlosťou až 360 kilometrov za hodinu. Vysoká teplota, kyslé mraky a obrovský atmosferický tlak (na povrchu asi 90 -krát väčší ako na Zemi) vytvárajú veľmi nehostinné prostredie. Kozmické sondy, ktoré pristáli na Venuši, odfotografovali jej suchý, zaprášený povrch a zmapovali ho pomocou radarov. Takto zhotovené radarové mapy odhalili terén s krátermi, pohoriami, vulkánmi a oblasťami kde boli krátery pokryté rovinami stuhnutej vulkanickej lávy. Nachádzajú sa tu dve veľké oblasti náhorných plošín – Aphrodite Terra a Ishtar Terra (Afroditina zem a Ištarina zem).

Zem • ZEM JE V PORADÍ TREŤOU PLANÉTOU od Slnka, najväčšou, najhustejšou kamennou planétou a jedinou planétou, o ktorej vieme, že na nej existuje život. Zemské vnútro z kameňa a kovu je typické pre kamenné planéty, ale kôra je nezvyčajná, pretože sa skladá zo samotných dosiek, ktoré sa vzhľadom na seba pohybujú. Pozdĺž hraníc, kde sa dosky zrážajú, dochádza k zemetraseniam a vulkanickej aktivite. Zemská atmosféra pôsobí ako ochrana pred škodlivým žiarením Slnka, bráni meteoridom aby priamo zasiahli zemský povrch a zároveň nás zachytávaním tepla ochraňuje pred extrémnym chladom. Asi 70 % zemského povrchu tvorí voda, ktorá sa v tekutej forme v súčasnosti na povrchu inej planéty nenachádza. Zem má jednu prirodzenú obežnicu – Mesiac, ktorý je dosř veěký na to, aby sme pokojne mohli hovoriť o dvojplanéte Zem – Mesiac.

Mars • MARS, ZNÁMY AKO ČERVENÁ PLANÉTA, je v poradí štvrtou planétou od Slnka a poslednou kamennou planétou. V 19. storočí vedci pozorovali čosi, čo považovali za stopy života na Marse. Išlo o nápadné povrchové útvary pripomínajúce kanály a tmavé škvrny, o ktorých si mysleli, že sú spôsobené vegetáciou. Dnes vieme, že „kanály“ boli optickou ilúziou a tmavé škvrny sú oblasti, kde vietor odvial červený prach, ktorý pokrýva väčšinu planéty. Prachové búrky často zvíria jemný prach, ktorý zahalí takmer celý povrch planéty. Zvyšok prachu v atmosfére dodáva marťanskej oblohe ružový nádych. Na severnej pologuli Marsu je veľa veľkých rovín, ktoré vyformovala stuhnutá vulkanická láva. Na južnej pologuli je mnoho kráterov a veľkých impaktových panví. Nachádza sa tu aj niekoľko obrovských vyhasnutých sopiek, vrátane Olympus Mons, ktorá je s priemerom 600 kilometrov a výškou 25 kilometrov najväčšou známou sopkou v slnečnej sústave. Na povrchu Marsu je kaňonov a sústav kanálov. Kaňony vznikli pohybmi povrchovej kôry, o kanáloch sa však predpokladá, že ich vyhĺbila tečúca voda, ktorá neskôr vyschla. Atmosféra na Marse je oveľa tenšia ako na Zemi, len s malopočetnými mrakmi a rannými hmlami. Mars má dva maličké mesiace nepravidelného tvaru – Fobos a Deimos. Ich malé rozmery naznačujú, že môže ísť o asteroidy zachytené gravitáciou Marsu.

Jupiter • JUPITER JE V PORADÍ PIATA PLANÉTA od Slnka a prvá zo štyroch plynných obrov. Je najväčšou a najhmotnejšou planétou s priemerom asi 11 -krát väčším ako je priemer Zeme a s hmotnosťou asi 2, 5 -krát väčšou ako je súhrnná hmotnosť ostatných ôsmich planét. Predpokladá sa, že Jupiter má malé kamenné jadro obklopené vnútorným plášťom z kovového vodíka (kvapalný vodík, ktorý sa prejavuje ako kov). Nad vnútorným plášťom je vonkajší plášť, ktorý je tvorený kvapalným vodíkom a héliom a ten prechádza do plynnej atmosféry. Vysoká rotačná rýchlosť, spôsobuje, že mraky v atmosfére vytvárajú pásy a zóny, ktoré obiehajú planétu rovnobežne s rovníkom. Pásy sú tmavé, nízko ležiace, relatívne horúce vrstvy mrakov. Zóny sú naopak, vysoko položené chladnejšie vrstvy mrakov. Vo vnútri pásov a zón sa turbulenciou vytvárajú mrakové útvary ako biele ovály a červené škvrny, čo sú vlastne obrovské búrkové systémy. Najnápadnejším búrkovým mrakovým útvarom je Veľká červená škvrna, ktorá pozostáva zo špirálujúceho stípa mrakov, ktorý je trikrát širší ako Zem a vystupuje asi 8 kilometrov nad vrchnú vrstvu mrakov. Jupiter má jeden tenký, jemný hlavný prstenec, vo vnútri ktorého sa nachádza ešte jemnejší „halový“ prstenec siahajúci až k planéte. Potvrdených je 16 mesiacov Jupitera. Štyri najväčšie mesiace (Galileiho mesiace) sú Ganymedes, Kalisto, Io a Európa. Ganymedes a kalisto sú posiate krátermi a sú pravdepodobne ľadové. Európa je hladká, zamrznutá a pravdepodobne obsahuje vodu. Io je pokrytý jasnými červenými, oranžovými a žltými škvrnami. Toto sfarbenie spôsobuje materiál obsahujúci síru z aktívnych sopiek, ktoré vyvrhujú lávu stovky kilometrov nad povrch.

Saturn • SATURN JE V PORADÍ ŠIESTA PLANÉTA od Slnka. Je plynným obrom takmer takým veľkým ako Jupiter, s rovníkovým priemerom asi 120 500 kilometrov. Predpokladá sa, že Saturn má malé kamenné, ľadové jadro obklopené vnútorným plášťom z kovového vodíka. Nad ním sa nachádza vonkajší plášť, tvorený kvapalným vodíkom. Vonkajší plášť prechádza do plynnej atmosféry. Mraky na Saturne vytvárajú pásy a zóny podobne ako na Jupiteri, len sú zahalené hmlou. V mrakoch sa objavujú búrky a víry, ktoré pozorujeme ako červené alebo biele ovály. Saturn má extrémne tenkú sústavu prstencov, ktorých hrúbka je menšia ako jeden kilometer, ale je veľmi rozsiahla a do diaľky siaha takmer až 420 000 kilometrov od povrchu planéty. Hlavné prstence sa delia na tisícky úzkych jemných prstienkov, z ktorých každých je tvorený ľadovými hrudami s veľkosťou od jemných častíc až po balvany s priemerom niekoľkých metrov. Prstence D, E a G sú nejasné, prstenec F je jasnejší a prstence A, B, C („krepový prstenec“) sú dostatočne jasné, aby sme ich mohli cez triéder vidieť zo Zeme. Saturn má 18 známych mesiacov, z ktorých niektoré obiehajú vo vnútri prstencov a predpokladá sa, že majú gravitačný vplyv na ich tvar. Zriedkavé je, že sedem mesiacov má spoločnú dráhu s iným mesiacom – sú vlastne spoluobežnicami. Astrómovia predpokladajú, že takéto mesiace – spoluobežnice vznikli rozbitím jedného veľkého telesa.

Urán • URÁN JE V PORADÍ SIEDMA planéta od Slnka a tretia najväčšia planéta. Má priemer asi 51 000 kilometrov. Predpokladá sa, že pozostáva z hustej zmesi rôznych typov ľadu a plynu obklopujúcich tuhé jadro. Atmosféra Uránu obsahuje stopy metánu, čo vysvetľuje modrozelenú farbu planéty. Teplota na vrcholoch mrakov je asi -210. Urán je najjednotvárnejšia planéta, ktorá čaká na bližšie preskúmanie. Zatiaľ sa pozorovalo len zopár malých ľadových metánových mrakov. Medzi planétami je Urán unikátom, pretože os rotácie leží takmer v jeho obežnej rovine. Výsledkom veľkého sklonu rotačnej osi je, že Urán pri obehu okolo Slnka je akoby úplne prevalený nabok, zatiaľ čo iné planéty rotujú viacmanej kolmo na rovinu svojej obežnej dráhy. Okolo Uránu je 11 prstencov, ktoré obsahujú prevažne kamene premiešané prachovými líniami. V prstencoch sa nachádza aj vzorka pravdepodobne najtmavšieho materiálu v slnečnej sústave. Sú extrémne úzke, čo sťažuje ich detekciu: deväť z nich nedosahuje šírku ani 10 kilometrov, pričom väčšina prstencov Saturna má šírku až tisícky kilometrov. Poznáme 15 mesiacov Uránu (Miranda, Ariel, Titánia, Umbriel, Oberón. . . ), pričom všetky sú ľadové. Desať vnútorných mesiacov je malých a tmavých s priemerom menším ako 160 kilometrov. Päť vonkajších mesiacov má priemer asi od 470 do 1600 kilometrov. Vonkajšie mesiace predstavujú pestrú škálu povrchových zvláštností. Miranda má veľmi pestrý povrch s kráterovými prerušovanými obrovskými ryhami a útesmi vysokými 20 kilometrov.

Neptún a Pluto • NEPTÚN A PLUTO sú najvzdialenejšie planéty od Slnka. Stredná vzdialenosť Neptúna je asi 4 500 miliónov kilometrov a Pluta 5 900 miliónov kilometrov. • Neptún je plynný obor a predpokladá sa, že pozostáva z malého kamenného jadra obklopeného zmesou plynov a kvapalín. V jeho atmosfére existuje niekoľko výrazných mrakových útvarov. Najväčšie z nich sú Veľká tmavá škvrna, ktorá je taká široká ako Zem, Malá tmavá škvrna a Skúter. Veľká a Malá tmavá škvrna sú obrovské búrkové systémy, ktoré vietor ženie vietor okolo planéty rýchlosťou až 2000 km/h. Skúter je veľký riasovitý mrak. Neptún má štyri tenké prstence a osem známych mesiacov. Tritón je najväčší mesiac Neptúna a najchladnejší objekt slnečnej sústavy s teplotou -235. Tritón obieha materskú planétu proti smeru jej rotácie, čím sa líši od väčšiny mesiacov slnečnej sústavy. • Pluto je zvyčajne poslednou planétou, ale v dôsledku eliptickej dráhyprechádza do vnútra dráhy Neptúna, kde zotrváva 20 rokov zo svojej 248 -ročnej obežnej doby. Pluto je kamenná planéta, pokrytá pravdepodobne ľadom a zamrznutým metánom. Jediným známym mesiacom Pluta je Cháron. Na mesiac je priveľký – dosahuje polovičnú veľkosť materskej planéty. Kvôli malému rozdielu vo veľkosti je systém Pluto-Cháron niekedy považovaný za dvojplanétu.

Zdroje Obrázkový slovník – VESMÍR (vydavateľstvo SLOVART) Veľká rodinná encyklopédia – VESMÍR (vydavateľstvo SLOVART) Ďakujem za pozornosť. DOVIDENIA!