ROPA VZNIK ROPY Vznik ropy vysvetuj dve navzjom

ROPA

VZNIK ROPY • Vznik ropy vysvetľujú dve navzájom si odporujúce teórie – anorganická a organická. • Anorganický pôvod ropy predpokladal MENDELEJEV Podľa tejto teórie ropa vznikla pôsobením prehriatej pary na karbidy ťažkých kovov v časoch, keď sa vyskytovali blízko zemského povrchu. V prospech tejto teórie svedčí jednak laboratórna príprava pevných, kvapalných a plynných uhľovodíkov z karbidov uránu, lantánu aj céru, a jednak neustály únik metánu z vnútra Zeme v niektorých oblastiach.

• Organický pôvod ropy • Organická teória je uznávaná väčšinou vedcov, predpokladá, že ropa vznikla z prehistorických živočíšnych a rastlinných zvyškov, ktoré podľahli rozkladu. Tie sa vplyvom tepla a tlaku premenili najskôr na kerogén, kerogén potom na živicu a nakoniec na ropu a zemný plyn. Tie potom migrovali pozdĺž nerastných vrstiev, až boli zachytené v poréznych horninách, čím vznikli ich súčasné náleziská. V prospech tejto teórie svedčia zistenia, že mladšia ropa sa veľkou relatívnou molárnou hmotnosťou , zvýšeným obsahom kyslíka, kyslíka síry a dusíka a veľkým obsahom asfaltu približuje pôvodnému organickému materiálu. Čím je ropa staršia, tým je ľahšia, obsahuje menej asfaltu a viac uhľovodíkov

Ťažba ropy • Kedysi existovali lokality, kde ropa prirodzene vyvierala na zemský povrch.

• Teraz sa ropa získava pomocou vrtov. Väčšinou sa v nálezisku spoločne s ropou nachádza zemný plyn, ktorý zabezpečuje potrebný tlak, a tak môže ropa samovoľne vytekať. To sa nazýva primárny spôsob ťažby. • Zvyčajne je možné takto získať okolo 20 % ropy obsiahnutej v nálezisku.

• Čerpanie ropy pomocou pumpy • Terciárne metódy nastupujú v okamihu, keď už ani sekundárne metódy nestačia na udržanie produkcie a ťažba je ešte stále ekonomická, čo závisí od aktuálnej ceny ropy, kvality ropy a výšky ťažobných nákladov. Ich princípom je zníženie viskozity zostávajúcej ropy, väčšinou injektážou horúcej vodnej pary získavanej často , pričom sa spaľovaním zemného plynu vyrába elektrina a odpadové teplo sa využije na tvorbu vodnej pary. Niekedy sa tiež ropa zohrieva zapálením časti ropného ložiska. Príležitostne sa tiež používa injektáž detergentov. Terciárne metódy dovoľujú vyťažiť ďalších 5– 15 % ropy v nálezisku.

Využitie a spracovanie ropy • Ropa a výrobky z nej sú základným palivom pre dopravu a surovinou pre výrobu plastov. Vyrábajú sa z nej aj niektoré lieky, pesticídy. Predovšetkým chudobnejšie krajiny používajú ropné produkty aj na výrobu elektriny (asi 7 % celkovej svetovej produkcie).

• Základom spracovania ropy je jej frakčná destilácia, pri ktorej sa oddeľujú pri atmosférickom tlaku jednotlivé skupiny uhľovodíkov podľa ich bodu varu.

• Najľahšie plynné uhľovodíky sú metán, propán, bután. • Posledné dva sú hlavnou súčasťou automobilového paliva LPG. tvoria uhľovodíky s dĺžkou reťazca C 5– 7 (tv asi 30– 70 °C). Používajú sa ako rozpúšťadlá, napr. pri chemickom čistení odevov.

• Ďalšie frakcie sú • benzín (C 6– 12, 40– 200 °C), • petrolej (C 10– 15, 150– 300 °C), z ktorého sa vyrába letecký benzín , • plynový olej(C 10– 20, 200– 300 °C), z ktorého sa získava motorová nafta a zvyšok (tzv. mazut ) sa podrobuje vákuovej destilácii za zníženého tlaku, čím sa oddeľujú od asfaltu.

• Uhľovodíky s dlhými reťazcami (C 35 a viac) môžu byť hydrokrakovaním rozštiepené, čím vzniknú mazacie oleje.

• Získané produkty sú ďalej rafinované , aby sa z nich odstránili nežiaduce prímesi, ako napr. parafíny.

DELENIE ROPY FRAKČNOU DESTILÁCIOU TEPLOTA NÁZOV FRAKCIE FARBA VISKOZITA AKO HORÍ 20 -70°C BENZÍN SVETLO ŽLTÁ TEKAVÝ ľahko, jasný žltý plameň 70 -120°C NAFTA ŽLTÁ DOSŤ ŤEKAVÝ celkom ľahko, žltý plameň, dym 120 -170°C PARAFÍN TMAVOŽLTÁ DOSŤ VISKÓZNY ťažšie, čadivý plameň 170 -240°C DESTILOVANÝ OLEJ HNEDÁ VISKÓZNY ťažko, čadivý plameň

VYUŽITIE FRAKCIE TEPLOTA VARU POČET ATÓMOV UHLÍKA V ZÁKLADNEJ ZLOŽKE palivový plyn -160 až 20 °C 1 - 4 (metán bután) plynné sporáky, pohonné látky, chemikálie benzín 20 až 70 °C 5 - 10 (hlavne oktán) palivo pre plynné motory, chemikálie nafta 70 až 120 °C 8 - 12 chemikálie parafín 120 až 240 °C 10 - 16 palivo pre ústredné kúrenie, prúdové motory, chemikálie dieslové a mazacie oleje 240 až 350 °C 15 - 17 palivo pre dieslové motory, vlaky a ústredné kúrenie, chemikálie a mazadlá mazut nad 350 °C viac ako 70 pokrývanie, asfalt na cestách, nepremokavé plášte POUŽITIE

FRAKCIE TEPLOTA VARU POČET ATÓMOV UHLÍKA V ZÁKLADNEJ ZLOŽKE palivový plyn -160 až 20 °C 1 - 4 (metán - bután) plynné sporáky, pohonné látky, chemikálie benzín 20 až 70 °C 5 - 10 (hlavne oktán) palivo pre plynné motory, chemikálie nafta 70 až 120 °C 8 - 12 chemikálie parafín 120 až 240 °C 10 - 16 palivo pre ústredné kúrenie, prúdové motory, chemikálie dieslové a mazacie oleje 240 až 350 °C 15 - 17 palivo pre dieslové motory, vlaky a ústredné kúrenie, chemikálie a mazadlá mazut nad 350 °C viac ako 70 pokrývanie, asfalt na cestách, nepremokavé plášte POUŽITIE

Z N E Č I S T E N I E V Z D U C H U

ZNEČISTENIE VZDUCHU • Rovnako uhlie, aj ropa a zemný plyn obsahujú zlúčeniny síry. Asi 85 % svetových zásob ropy pozostáva z druhov s vysokým obsahom zlúčenín síry. Veľká časť ropných produktov sa spaľuje, teda do ovzdušia sa spolu so spalnými produktami dostávajú aj oxid siričitý.

ZNEČISTENIE VZDUCHU • Elektrárne, ktoré sú vykurované mazutom a nemajú vybudované odsírovacie zariadenie, vypúšťajú denne do vzduchu niekoľko sto ton oxidu síričitého. Čiastočným odsírením ropných destilátov sa znižuje obsah oxidu síričitého v spalných plynoch a zlepšuje sa aj kvalita produktov z ropy.

ZUZANA IVANOVA 2. D