Metodologick zklady vzdlvn dosplch Andragogika Andragogika je aplikovan

Metodologické základy vzdělávání dospělých

Andragogika � Andragogika je aplikovaná veda o výchove a vzdelávaní dospelých. � Pojem andragogika sa skladá z (gréc. ) ◦ gr. anér, agógé = vedenie. ◦ Antropogogika, ◦ Geragogika

Alexander Kapp (1833) � Predtým ako sa na začiatku 19. storočia prvý krát objavil pojem andragogika, predpokladalo sa, že metódy a techniky učenia detí a mládeže by mohli byť aplikované i pre potreby vzdelávania dospelých. � V skutočnosti bola pedagogika pojmom zahŕňajúcim umenie a vedu vzdelávania všeobecne, i keď grécky pôvod tohto slova znamenal "vedenie detí".

Johann Friedrich Herbart � dospelý sú „hotový produkt“ � zásah do autonómie a integrity ho môže len narušiť � zdokonaľovanie iba prostredníctvom sebavýchovy a sebazdokonalovania � odmietol

Eugen Rosenstock ◦ německo-americký právnik, ◦ historik a originální filosof dějin � zdôvodnil � veda o vzdelávaní dospelých si zaslúži systematické poznávanie � nie je možné iba aplikovať poznatky � pedagóg nie je andragóg

Edward Lee Thorndike � II. Svetová vojna. . . (1874 - 1949) � Pričinil sa o rozšírenie experimentálnej pedagogiky najmä v oblasti pedagogickej psychológie � Dospelých možno vzdelávať aj vo vyššom veku � vekové hranice � aktívne učenie � „Instruction should pursue specified, socially useful goals “

Andragogika �o výchove dospelých, � o vzdelávaní dospelých a � o starostlivosti o dospelých, ktorá pri tomto procese rešpektuje zvláštnosi dospelej populácie. � Zaoberá sa pri tom ◦ socializáciou, ◦ personalizáciou a ◦ enkulturáciou.

Personalizácia � Utváranie a kultivácia osobnosti ako individuálnej spoločenskej bytosti. � utváranie osobnosti, vlastného JA

Socializácia Postupné začleňovanie jednotlivca do spoločnosti prostredníctvom napodobňovania a identifikácie, najprv v nukleárnej rodine, dalej v malých spoločenských skupinách až po zapojenie sa do najširších, celospoločenských vzťahov. Socializácia je výsledkom sociálneho učenia. Sociálne učenie je proces osvojovania si sociálnych noriem, vedomostí, návykov, postojov a dispozícií k príslušným sociálnym roliam a dotváranie osobnostných rysov. Ide o učenie sociálnym roliam.

Sociálne roly � krátkodobé – cestujúci vo vlaku, � dlhodobé – mama, otec � všeobecné – muž, žena � špecifické – provokatér

Ohraničenie � Socializácia človeka. je proces, ktorý končí smrťou

Enkulturácia � prímanie a rozvoj kultúry � „vrastanie“ do kultúry danej spoločnosti � proces zvnútornenia noriem, hodnôt

Kultura � súhrn ideí, obyčajov a podmienených emočných odpovedí, ktoré sú spoločné jedincom určitej spoločnosti. . . (Linton 1977) � historická podmienenosť � determinuje �žiadúce/nežiadúce, �prijateľné/neprijateľné �správne/nesprávne. . . � vývoj -> socializácia (stigmat, znamenie) � ideál (hodnota človeka podľa určitých kritérii /kalokagathia/, súťaže Miss, „estetický ideál“)

Akulturácia � „prispôsobovanie“ – dočasný charakter

Hodnoty, normy a postoje

Spoločnosť � Tabu � Právo � Morálka � Obyčaje � Zvyky � Masmédiá

Masmédia a vzdelávanie dospelých � TV – teletex � Billboardy � Tlač � Rozhlas � Internet � Multimediálne programy a zariadenia

Zhromažďovanie informácii

Profesionalizácia -> � osvojenie profesnej role � súčasť socializace � zaraďovanie do soc. ek. štruktúry spol

Dospelý jedinec � Dosiahnutá úroveň: ◦ Biologickej, ◦ psychologickej a ◦ sociálně-ekonomickej zrelosti. � Objekt andragogiky -> v celom priebehu životnej dráhy

Základné znaky dospelosti � Biologická – odpútanie sa od citovej závislosti na rodičoch � Mentálna (psych. ) – zodpovednosť � Sociologická – schopnosť identifikovať a uspokojovať sociálne potreby � Ekonomická nezávislosť

Životní dráha ◦ Složitý proces, který můžeme popsat pomocí čtyř základních dimenzí: ◦ ◦ Čas Horizontální dimenze životní dráhy Vertikální dimenze životní dráhy Význam, hodnocení

Úkol Nakreslete si křivku své vlastní životní dráhy, v úvahu vezměte hlavně biografický čas a její vertikální dimenzi. Co všechno můžete z takové křivky vyčíst?

Osem vekov človeka � E. Erikson � Konflikt dvoch tendencií � (dôvera, autonómia, inicitatíva, snaživosť) � 5. Fáza identity proti zmäteniu rolí � 6. Fáza intimity proti izolácií � 7. Fáza generativity proti stagnácií � 8. Fáza integrity proti zúfalstvu

Ponímanie andragogiky � Aplikovaná veda o mobilizácií ľudského kapitálu v prostredí sociálnej zmeny

Ľudský kapitál � Stupeň kvality členov určitej spoločnosti � Apeskty (2 rozmery LK): ◦ Kultúrny (manipulácia s informáciámi. . . ) ◦ Sociálny (sieť spoločenckých kontaktov, väzby. . . ) � Najvýznamnejší potenciál existencie a vývoja � Ľudský potenciál -> príslušná starostlivosť!!!

Sociálny kapitál

Počet publikací

R. Burt–strukturní mezery � Structural holes � Sociální kapitál je funkcí příležitosti zprostředkovatelství (brokerage) v síti � Strukturní mezery= mezery v sociální struktuře. Vytváří konkurenční výhodu u jedince, jehož vazby překlenují tyto mezery. � Optimální postaveníjedince v sociální síti je mezi několika různými skupinami, kdy jeho kontakty jsou neredundantní–nevedou k podobným lidem a tedy ke stejným informacím či zdrojům.

Efekty působení kolektivního SK � Pozitivní korelace mezi množstvím sociálního kapitálu + ekonomickým růstem nízkou mírou kriminality, nízkou mírou korupce veřejným zdravím …. ? � Model koloběhu sociálního kapitálu [Halpern 2005]: ◦ ◦ ◦ � investice do veřejných statků (vzdělání, opatření státu veřejných a sociálních služeb) → prostředí stimulující sociální důvěru a občanskou participaci → podmínky pro společensky pozitivní vývoj →sociální soudržnost

Putnamův souhrnný index sociálního kapitálu

„Do okruhu Vašich přátel patří lidé: …“

Úkoly Je kolektivní sociální kapitál skutečně kapitálem? Připravte si vlastní příklad možnosti, jak mobilizovat lidský kapitál a jak tyto procesy mohou ovlivnit společenské změny.

Základné demografické ukazovatele �Celkový počet obyvateľstva �Hustota obyvateľstva �Štruktúra obyvateľstva �Fertilita �Natalita �Mortalita �Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľstva �Migrácia �Očakávaná dĺžka života pri narodení

Malthusova teória � Thomas Robert Malthus (1766 -1834) � Populačná explózia � 1798 (rok 0) � Esej o principu populace ◦ Pre život človeka sú nutné potraviny ◦ Vášeň (passion) medzi pohlaviami je nutná a zostane približne taká i v budúcnosti.

„Pojetí“ andragogiky � Veda o mobilizácii ľudského kapitálu (sociologie, ekonomika) � Veda o orientácii jednania človeka na jeho životnej dráhe (psychologie) � Veda o animácii dospelého človeka (kulturologie, antropologie, sociologie, pedagogika) � Veda o individuálnych a sociálnych súvislostiach zmien syntetického statusu

Status � vrodený � pripísaný � získaný (syntetický) ◦ jak nás ostatní vidí ◦ Souhrn práv a povinností, které nás společensky zavazují, určují naše místo ve společenské hierarchii a promítají se do naší prestiže

Syntetický status � Charakteristika � Prestíž profesie � Kvalifikácia, stupeň vzdelania � Vplyv a „Moc“ � Príjmy � Životná úroveň � Minimalizácia človeka negativných dopadov na

Úkol � Čo môže spôsobiť zmenu sociálneho statusu? ◦ (determinanty)

Veda / technológie � Andragogika � Technológia z hľadiska zmien tvorby a mobilizácie (navyšovanie) LK � Technológia vedenia dospelého človeka na jeho životnej dráhe � Technológia vedenia dospelého človeka pri jeho edukácii a kariérnom raste � Technológia minimalizácie nežiadúcich dôsledkov

Európsky priestor § § § § História (1970) „Úvod do celoživotného učenia“ Learning to be; The world of education today and tomorrow. problematika definície prečo je potrebná stratégia celoživotného vzdelávania úžitok, ktorý sa od neho očakáva Národný význam pojmu

Celoživotné vzdelávanie zahrňuje prvky § § ľudia sa učia počas celého života; ide o široký rozsah zručností, či už všeobecných, odborných alebo osobných (krajiny, ktoré spájajú pojem celoživotného vzdelávania s celoživotnou prípravou alebo ďalším vzdelávaním a so vzdelávaním dospelých sa zvyčajne sústreďujú na odborné zručnosti); formálne systémy výchovy a vzdelávania, ako aj neformálne činnosti organizované mimo týchto systémov zohrávajú určitú úlohu v spolupráci verejného a súkromného sektoru, hlavne čo sa týka vzdelávania dospelých; pozornosť sa sústreďuje na potrebu pevných základov získaných počas základného vzdelávania a na prebudenie túžby a motivácie ľudí vzdelávať sa.

Európsky kontext § § § „Memorandum o celoživotnom vzdelávaní“ (materiál Európskej komisie 2000) Národné diskusie (2001) Praktické uskutočňovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania (2001) § Aktívne občianstvo, osobné naplnenie, sociálne začlenenie, zamestnanosť „Správa o realizácii celoživotného vzdelávania v európskom priestore“ (2002) Zdôrazňujú význam celoživotného vzdelávania pre rozvoj krajín Európskej únie, označujú hlavné oblasti a tendencie vývoja v nich, naznačujú cesty a možnosti, ktoré podporujú ich rozvoj. Zároveň upozorňujú na to, že národné systémy vzdelávania si majú zachovať svoje osobitné aspekty a napĺňať ideu celoživotného vzdelávania podľa svojho uváženia

Celoživotné vzdelávanie na jednej strane podporuje sociálne začleňovanie a uplatnenie jednotlivca, na strane druhej zvyšuje zamestnanosť a prispôsobivosť novým pracovným príležitostiam a predstavuje preto kľúčový prvok stratégie pre rast a zamestnanosti v krajinách únie

Klúčové posolstvá Celoživotné vzdelávanie predstavuje nosný pilier, zastrešujúci všetky druhy vzdelávania a odbornej prípravy. Európsky rok celoživotného učenia (1996) § § § zaručiť všeobecný a stály prístup ku vzdelávaniu sa pre nadobúdanie a obnovovanie zručností, ktoré sú potrebné pre trvalé zapojenie sa do života spoločnosti založenej na vedomostiach; viditeľne zvýšiť úrovne investícií do ľudských zdrojov a tým zdôrazniť prioritu najdôležitejšieho bohatstva Európy – jej ľudí; vyvinúť účinné metódy vyučovania a vzdelávania sa a kontexty vzdelávania sa zohľadňujúce kontinuum celoživotného a široko životného vzdelávania sa významne zlepšiť spôsoby ako sa chápe a oceňuje účasť na vzdelávaní sa a výsledky vzdelávania sa, najmä pri neformálnom a neinštitucionálnom vzdelávaní sa; zabezpečiť, aby mal každý ľahký prístup ku kvalitným informáciám o možnostiach vzdelávania sa v celej Európe a počas celého života; poskytovať príležitosti na CŽV čo najbližšie k vzdelávajúcim sa, v ich vlastných komunitách a v maximálnej možnej miere ich podporovať prostriedkami IKT

Progress 2007 - 2013 � Október 2006 -schválenie integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného vzdelávania (Zamestnanosť a sociálna solidarita) � 6, 97 mld. � primárne a sekundárne vzdelávanie (program Comenius) � vysokoškolské vzdelávanie (Erasmus) � odbornú prípravu (Leonardo da Vinci) � vzdelávanie dospelých (Grundtvig)

Strategické oblasti programu Progress § § § Zamestnanosť Sociálne začleňovanie a sociálna ochrana Pracovné podmienky Antidiskriminačné opatrenia Rovnosť mužov a žien

Prínosy § § § § Skutočný nárast podielu ľudí, ktorí sa celoživotne vzdelávajú, stimulácia inovácie a adaptácie pracovníkov a podnikov, úspešné prevádzanie dlhodobo nezamestnaných späť na pracovný trh prostredníctvom programov pre hľadanie vhodných pracovných miest, zníženie počtu žiakov, ktorí zanechávajú svoje štúdium, zlepšenie poskytovania starostlivosti o deti, podpora partnerstiev medzi kľúčovými aktérmi a otvoreniu dialógu, vyššími investíciami do výskumu a vývoja.

4 zamerania andragogiky � Vzdelávanie dospelých � Sociálna práca � Personálny management � Management kultúry a osvety

Vzdelávanie dospelých v praxi � Aktuálne problémy spoločnosti ◦ Nezamestnanosť ◦ Zvyšujúce sa nároky ◦ Potreba celoživotného vzdelávania � Kvalita života � Rola štátu – EU � Operačné programy -> projektová činnosť

Human resources � Vedenie /prístupy/ ◦ Partnerský - katalizátor ◦ Direktívny � Komunikácia � Motivácia

Profesná rola (psychické potreby) �Potreba zmeny, nových skúseností a rozvoja nových kompetencií �Potreba sociálneho kontaktu �Potreba seberealizace �Potreba samostatnosti a nezávislosti �Potreba otvorenej budúcnosti

Motivace �Potreba peňazí �Potreba spoločenského úspechu �Potreba osobného rozvoja �Potreba osobne atraktívnej činnosti

Profil mladého pracovníka � Nadšenie, odvaha, ochota � Optimizmus � Pocit sebeistoty � Pružnosť a adaptabilita � Netrpezlivosť � Odolnosť, stresová rezistencia � Potreba perspektívy, pracovný vzostup

Požiadavky na andragóga � Odborné kompetencie � Didaktické schopnosti � Komunikačné zručnosti � Praktické zručnosti

Najčastejšie chyby na strane andragóga � Výklad je chaotické � Analýza podrobností � Rýchly postup (strácanie účastníkov) ◦ Chyby sú prirozdené ◦ Z chýb sa učíme

Kritéria na usporiadanie � Logičnosť (podradený – nadradený pojem) � Obťiažnosť(jednoduché – zložité) � Znalosť (známe – neznáme)

Opatrenia � Lektor – buďte osobný (predstavenie sa, pocity) � Účastník – skúsenosti, téma k diskusii, workshop

Ďakujem za pozornosť „Podpora aktívneho občianstva a zamestnanosti sú rovnako dôležité a navzájom prepojené ciele celoživotného vzdelávania. “