ZMYSLOVOKOMUNIKATVNA METDA V PROCESE VCHOVY UMENM Aplikcia zmyslovo

ZMYSLOVOKOMUNIKATÍVNA METÓDA V PROCESE VÝCHOVY UMENÍM

Aplikácia zmyslovo – komunikatívnej metódy MOTIVÁCIA A DÔLEŽITOSŤ PRVÉHO KONTAKTU �Využitie zraku �Prepojenie zraku a pohybu �Využitie sluchu �Využitie čuchu �Využitie hmatu �Využitie chute

�Potenciál abstraktného umenia pri poznávaní vizuálneho jazyka �Umenie ako výtvarná reč

Vizuálne umenie (vizus - zraková ostrosť) Interpretácia výtvarného diela �Jazyk výtvarného diela �Komunikačné vzťahy umeleckých diel � Rozvoj interpretačných a tvorivých schopností prostredníctvom výstav výtvarného umenia �

Výtvarné prúdy: 1. 2. 3. 4. Gnozeo-centrický prúd Video-centrický prúd Animo-centrický prúd Art-centrický prúd ŠUPŠÁKOVÁ, Božena. 1999. Projekty a alternatívne formy vo výtvarnej výchove. Bratislava GRADIENT 1999, s. 7, ISBN 80967231 -4 -6. Autorka ďalej vo svojej publikácii hovorí o štyroch prúdoch, ktoré sa v doterajšom výtvarno-pedagogickom vzdelávaní detí na základných školách vyprofilovali nasledovne: „V teoretickopraktickej rovine sú podľa významných pedagógov aj na Slovensku už známe a definované najmenej štyri koncepcie (prúdy) výtvarného vzdelávania, pričom prevaha jedného z nich závisí od osobitosti, tradície, teoretického i didaktického zázemia v jednotlivých školských systémoch. Keďže sa nám v tomto smere javí terminológia J. Slavíka ako najvýstižnejšia, budeme ju používať aj my: 1. art-centrický prúd 2. animo-centrický prúd 3. gnozeologický prúd 4. video-centrický prúd. “ In: ŠUPŠÁKOVÁ Božena, 1999, s. 11.

Video-centrický prúd: � Podľa významných výtvarných pedagógov sú známe a definované štyri prúdy výtvarného vzdelávania. Jedným z nich je dnes veľmi často používaný video-centrický prúd. Podľa tohto prúdu by výtvarná výchova mala človeka predovšetkým učiť vizuálne myslieť a podnecovať na vlastné hľadanie systému symbolov. Vychádza z predpokladu, že deti potrebujú dostať príležitosť, poznávať a zapájať sa do tvorivých aktivít aj prostredníctvom novodobých informačných technológií ako je multimediálny počítač, CD-ROM, internet, či elektronická pošta. Mali by dokázať pristúpiť k existujúcim zvukom i obrazom a pracovať s nimi, aby vytvorili obraz vyjadrujúci napr. ich myšlienku.

V gnozeo-centrickom prúde: Poznanie �rešpektovať rozdielnosti v detskom obrazovom repertoári �stavať na tvorivosti dieťaťa �vyžaduje si kompetentné a profesionálne vedenie (výchovu) učiteľom

Animo-centrický prúd �ARTEFFIETIKA �PREKONCEPTY, �VÝRAZOVÁ HRA �REFLEKTIVNÍ DIALÓG �(Vysvetľovanie �Recepcia �Naturalismus a prírodný princíp, poznávanie a uvedomenie si seba – ako tela).

Art-centrický prúd �opierajúci sa o americkú koncepciu DBAE, ktorý sa voľne prepája s videocentrickým prúdom. �Prístup art-centrický so zameraním na tri výtvarné rady: obsahovo zamerané na spoločnosť, umenie, dieťa. 1. orientácia na spoločnosť 2. orientácia a umenie 3. orientácia na dieťa

Vizuálne umenie �Vizuálne vnímanie treba rozvíjať a kultivovať prirodzenou cestou, objavovať nové hodnoty - obsahovú, vecnú, poznatkovú, emocionálnu, estetickú či umeleckú - a v konečnom dôsledku evokovať zážitky a emócie. Preto vo svojom koncepte vnímam výtvarné umenie ako súčasť poznávacieho procesu a stimul detskej výtvarnej tvorby.

�V intenciách teórie tvorivo-humanistickej výchovy na vrchol hierarchie poznávania dávam teda dieťa ako tvorcu a vnímateľa výtvarného prejavu, ktoré prostredníctvom vlastnej tvorby a ďalších tvorivých aktivít rozvíja svoj obrazový repertoár a zároveň je vedené k poznaniu a porozumeniu výtvarnej kultúry. �Učiť detí objavovať v tvorivom procese nové formy vizuality a zobrazenia adekvátne súčasnej dobe, to si vyžaduje vo výtvarnej edukácii akcentovať proces tvorby. Kreativita, ktorá zahŕňa proces, ktorý sa vzťahuje k učeniu prostredníctvom objavovania a bádania, rozvíja detskú obrazotvornosť. �Z tohto pohľadu veľký význam pripisujem stratégiám rozvíjania detskej obrazotvornosti, ktoré by rozvíjali videnie a zároveň povzbudili deti k samostatnosti, k bádaniu, objavovaniu.

�Vychádzajúc z teórie Zuka Daltona pomenujeme, vyšpecifikujeme, definujeme a pokúsime sa dať im aj obsah: hovoríme o stratégiách vytvárania obrazu ako celku a o stratégiách zahrňujúcich vzťah dvoch a viacerých obrazov. �Bill Zuk a Robert Dalton, (Austrália) Reston, Va: National Art Education Association, 2001. � nové nápady a prístupy. . .

Predovšetkým učiteľ : �by mal na jednej strane uznávať, prijímať, rešpektovať aj škálu spontánne vzniknutých obrazov, ktoré nepatria do tzv. "tvorivého umenia dieťaťa" a dovoliť deťom experimentovať s obrazmi, ktoré majú svoje korene v (sub)kultúre detstva. Na druhej strane mal by zvažovať možnosti účinnej stimulácie rozvoja detskej obrazotvornosti. Preto okrem hry a experimentovania v širokej škále obrazovej tvorby je dôležité deti podporiť v tomto špecifickom procese učenia, a to objavovaním a hľadaním nových obrazových riešení

O kultúre �Kultúra je súhrn ľudských činností, predmetov, hodnôt, ideí a inštitúcií, ktoré sú vlastné určitému spoločenstvu. Generácie si ich neodovzdávajú prostredníctvom genetického kódu, ale vo výchove. Nie je to príroda, ale môžu to byť prírodné predmety vtiahnuté do činnosti človeka. �Kultúra umožňuje človeku, aby sa predošlé skúsenosti generácií odovzdávali sociálnym učením. Nemusí opätovne skúšať to, čo predošlé generácie vyskúšali

Subkultúra � Ide o kultúru menšinovej skupiny alebo sociálnej vrstvy, prevažne mládeže (napr. cyberpunk, rastafariáni. . . ) � Obsahuje predmety, pohľad na svet, symboly, a často je charakteristická svojským obliekaním, jazykom. Zvyčajne býva ohraničená na určitý priestor. � Vzniká ako vzbura alebo odpor proti dominantnej kultúr strednej vrstvy v určitej krajine. Kritizovanie a odmietanie patrí k hlavným spôsobom sebavyjadrenia jej príslušníkov. Kritika sa môže prejavovať slovne, ale aj životným štýlom, obliekaním, hudbou a podobne (napr. skinhedi, kultúra gotikov).

�Funguje ako svieži spôsob vyjadrenia tých obsahov psychiky, ktoré nedostávajú vo väčšinovej kultúre priestor. Spochybňuje zaužívané normy a spôsoby správania, prináša do spoločnosti nové pohľady na svet. Často krát sa po čase stávajú jej diela súčasťou dominantnej kultúry – napríklad hudba hip-hopu.

Procesuálná výtvarná výchova �výtvarno-umelecká výchova neustále vstupuje do interakcie s kultúrnym prostredím, prebieha neustále proces vyvažovania medzi asimiláciou nových podnetov a akomodáciou existujúcich kognitívnych schém. . .

�Za základ procesuálnej výtvarnoumeleckej výchovy sa považuje zo sukcesívneho hľadiska: � procesy motivačné, expozičné, kreačné, reflektívne a evalvačné, �a z hľadiska simultánneho: proces verbálny demonštračný a organizačný.

�Pre využitie týchto procesov na praktickej vyučovacej hodine stanovuje učiteľ pomerne presné pravidlá, ktoré potom vedú k vyhotoveniu učiteľovej písomnej prípravy na plánovanú realizáciu vyučovacieho procesu. �(Gero, Š. PEDAGOGIKA. SK, roč. 3, 2012, č. 2 141).

Tvorivý proces �Tvorivý proces pokladá za základný fenomén, ktorý skúma v rovine procesuálne orientovanej výučby výtvarného umenia i v rovine samotnej praxi umenia. �Procesuálne založená výučba výtvarného umenia sa napokon stáva prostriedkom vytvárania rôznych simulovaných hier, napr. hra na impresionistov, expresionistov, kubistov a pod. , ale žiaci sa stávajú aj architektmi, dizajnérmi, inžiniermi, alebo jednoducho zostávajú v detskom svete rozprávok a stávajú sa rytiermi, ježibabami, alebo zvieratkami.

POROZUMENIE �hlavný cieľ – rozvinúť pozitívny vzťah (hodnotový postoj) k výtvarnému umeniu, a vôbec k vizuálnej kultúre, prostredníctvom učenia žiakov tvorivému poznávaniu, hodnoteniu, konaniu a vzájomnému dorozumievaniu sa, a porozumievaniu si (ktoré koncipoval Š. Švec vo svojich pedagogických prácach).

�V rámci tohto hlavného cieľa sa zameriava na interakciu a komunikáciu učiteľa so žiakmi, na motivačné stimuly, adekvátny výber tém, kolektívnu analýzu priebehu vyučovacej hodiny, ako aj rozbor vytvorených produktov, rozvoj základných mentálnych procesov (vnímania, cítenia, predstavovania si/imaginácie, vedúcej k obrazotvornosti, konvergentného a �divergentného myslenia.

A tiež. . . �rozvoj technických zručností, čo je ovplyvnené správnym technickým spracovaním a výberom média, tvorivá práca so základnými vyjadrovacími a výrazovými prostriedkami, teoretické a praktické oboznámenie sa so základnými slohmi a štýlmi z prehistórie a histórie umenia, s dôrazom na moderné a postmoderné umenie, a nakoniec, na tvorivé využívanie rôznych tém z oblasti prírody, kozmu, vedy, spoločnosti, civilizácie a kultúry.

ĎAKUJEM za pozornosť!