Zkladn a privlastovacie Mgr Mria Dargajov zastupuj podstatn

Základné a privlastňovacie © Mgr. Mária Dargajová

• zastupujú podstatné mená (ja, to, ten), prídavné mená (taký, nejaký), číslovky (koľko, toľko), príslovky (tak, tade) • ukazujú alebo odkazujú na osobu, zviera, vec, ale aj vlastnosť, privlastňovanie, činnosť, jav, stav (nepomenúvajú javy, iba na ne odkazujú) • plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť • ohybné – väčšina sa skloňuje • môžu byť vetným členom • preberajú gramatické kategórie (rod, číslo, pád) slovného druhu, ktorý zastupujú

• ja, ty, ona, ono, my, vy, oni, ony • sú pomenovaniami gramatických osôb ja, my - 1. osoba ty, vy - 2. osoba on, ona, ono, oni, ony - 3. osoba • majú samostatné skloňovanie • zámená ja, ty, my, vy sú bezrodové • spájajú sa vo vete so slovesom • pýtame sa na ne pádovými otázkami

ja N ty on ona ono G mňa, ma teba, ťa jeho, neho, -ň jej, nej jeho, neho, -ň D mne, mi tebe, ti jemu, nemu, mu jej, nej jemu, nemu, mu A mňa, ma teba, ťa jeho, neho, ňho, -ň ju, ňu ho, -ň L mne tebe ňom nej ňom I mnou tebou ním ňou ním

N G D A L I my nás nám nás nami vy vás vám vás vami oni ich, nich im, nim ich, nich nimi ony ich, nich im, nim ich, ne nich nimi

N G D A L I sg. môj moja moje môjho mojej môjho môjmu mojej môjmu môjho moju moje mojom mojej mojom mojím mojou mojím pl. mojich mojim mojich moje mojich mojimi • Vo všetkých tvaroch sa píše vždy mäkké i. • Pozor, správne je môjho, môjmu, nesprávne: mojemu, mojeho • Zámená jeho, jej, ich sú nesklonné.

Oni, ony • Oni – nahrádzajú životné podstatné mená mužského rodu, pomôže zámeno tí – tí chlapci, tí diváci Chlapci prišli. - Oni prišli Diváci tlieskajú. - Oni tlieskajú. • Ony – neživotné podstatné mená mužského rodu, ženský a stredný rod, zámeno tie – tie deti, tie kvety Deti sa hrajú. – Ony sa hrajú. Kvety vykvitli. – Ony vykvitli.

Dlhšie tvary zámen mňa/ ma, mne/ mi • po predložkách, napr. do mňa, bez teba • na začiatku vety, napr. Jeho videli. Mne sa to páči. • ak je na zámene dôraz, napr. Vyvolala mňa. To ani mne neveríš? Ľúbim teba.

Mojím, mojimi • dlhé – mojím, tvojím, vaším, naším – I sg. s mojím bratom, s naším trénerom, s vaším autom (1 ks) • krátke – mojim (D pl. ), mojimi (I pl. ) k mojim bratom, s vašimi knihami, k tvojim názorom

Spodobovanie • Pred osobnými základnými zámenami sa predložky nespodobujú, čítame [s vami, s nami, k nám, ku mne, so mnou] • Nesprávna výslovnosť: [z vami, z nami, g nám, gu mne, zo mnou] • Pri privlastňovacích zámenách táto výnimka neplatí, čítame splývavo: [z vaším autom, g nážmu domu]

Zámená neho, -ň • Zámená -ňho, -ň sa píšu spolu s predložkou (ako jedno slovo) – preňho, zaň, doňho, poňho, zaňho, doň

Zámená neho, -ň • dlhšie tvary (neho, -ňho) sa používajú pre osoby mužského rodu: za otca – za neho/ zaňho po brata – po neho/ poňho • kratší tvar sa používa pre neživotné podstatné mená mužského rodu: po mlieko – poň na auto - naň

Písomný styk • Základné aj privlastňovacie zámená 2. osoby (Tebe, Ti Tvoj, Vám, Vášho) sa v písomnom styku píšu s veľkým písmenom: Ďakujem za Tvoj list. Pozývame Vás na oslavu.

Jeho, jej, ich – základné či privlastňovacie? • Osobné zámeno sa viaže na sloveso a pýtame sa naň pádovou otázkou: Povedz jej. – povedz komu? základné Jeho sa nepýtaj. – koho sa nepýtaj? základné • Privlastňovacie zámeno rozvíja podstatné meno, pýtame sa naň čí, čia, čie: Zastalo tam jej auto. – čie auto? privlastňovacie Pozrel do ich triedy. – do čej triedy? privlastňovacie