William Shakespeare Pustajov Zivot v Stratforde William Shakespeare

William Shakespeare Pustajová

Zivot v Stratforde William Shakespeare sa narodil ako tretí z ôsmich deti.

Jeho otec bol v Stratforde považovaný za významného muža. Shakespeare pravdepodobne navštevoval Gymnázium Eduarda VI. v Stratforde. Ako osemnásťročný sa oženil s Anne Hathwayovou. Anne bola dcérou farmára zo Shothery a svadba sa konala neobvykle rýchlo. Dôvodom bolo zrejme Annine tehotenstvo. V roku 1583 sa im totiž narodila dcéra Susanna (pokrstená 27. 5. ) a v roku 1585 prišli na svet dvojčatá Hamnet a Judith. Shakespearov jediný syn, ktorého meno pripomína aj jedna z jeho najslávnejších hier, Hamlet, však zomrel v mladom veku.

Vraví sa, že si sám napísal i epitaf na svoj pomník "Drahý priateľu, pre Kristove rany, nevykop nikdy piesok, ktorý skrýva tento hrob. Kto tento hrob zachová, nech Boh ho omil a nech je preklínaný, kto pohne mojou kostrou. "

Jednotlivé diela Rómeo a Júlia l Macbeth l Sen noci svätojánskej l Hamlet l Búrka l

Rómeo a Júlia

Rómeo a Júlia Príbeh dvoch znepriatelených rodín Capulettiovcov a Montecchiovcov. Strhne sa hádka medzi dvoma rodinami, kvôli tomu, že ich služobníci Samson a Gregorio, Abraham a Baltazár začali šermovať. Rómeo šalie pre lásku nad Rozalínou. Capuletti chce vydať svoju dcéru Júliu. Zostrojí ples a to nielen kvôli tomu, ale ďalším dôvodom je aj zoznámenie sa s Parisom – jej pytačom. Na ples príde aj Rómeo. Keď uvidí Júliu, hneď zabudne na lásku a šialenstvo k Rozalíne. Na plese ju pobozká a prepukne medzi nimi nekonečná láska. V noci príde Rómeo po Júliin balkón, kde si prisahajú nekonečnú lásku a dohodnú sa na svadbe. Nasledujúci deň pošle Júlia za Rómeom svoju Dojku, aby zistila, kedy sa bude konať svadba. Dohodli sa, že ich zosobáši brat Lorenzo, aby to zostalo v tajnosti. Pred svadbou sa Benvolio a Mercutio s Tybaltom pohnevali. Tybalt zabije Mercutia. Zamieša sa do toho aj Rómeo, ktorý pomstí Mercutiovu smrť a zabije Tybalta. Všetci, okrem Júlii sú týmto činom pohoršení. Knieža vynesie rozsudok, a tým Rómea odsúdi do vyhnanstva. Rómeo s Júliou sú zúfalí. Rodičia Júlie rozhodnú, aby sa vydala za Parisa. Júlia s tým nesúhlasí a navštívi brata Lorenza. Ponúkne jej odvar, ktorý keď vypije bude na dvadsaťštyri hodín „mŕtva“. Júlia s tým súhlasí. Brat Lorenzo v liste, ktorý pošle po bratovi Jánovi vysvetlí celú situáciu Rómeovi. Celá situácia sa vyvinie však úplne inak. Rómeo list nedostane. Ráno si všetci mysleli, že Júlia je mŕtva. Dopočul sa to aj Rómeo, ktorého život bez Júlie stratil zmysel.

Citáty "Láska sa nepýta na kamenné hradby, a čo si zaumieni, to urobí. " "Peniaze, to je horší jed, a v našom biednom svete vraždí. ".

Výrok z filmu Júlia: „Bože“ Romeo: „Ó prevrav znova, anjel žiarivý Tak skvieš sa tejto noci nado mnou Sťa okrídlený posol z oblohy, Pred ktorým na zem klesá smrteľník S očami z jamôk, oslepený žiarou, Čo vynára sa spoza oblakov A zaplavuje celé nebesá. “ Júlia: „Romeo! Prečo si ty Romeo? “ Ach, zapri otca, vzdaj sa svojho mena. Ak nechceš, tak mi lásku prisahaj A nebudem viac Kapuletovou. “ Romeo: „Mám počúvať, a či hneď odvetiť? “

Macbeth l l Macbeth, celý názov Tragédia o Macbethovi (angl. Tragedy of Macbeth) je jedna z najobľúbenejších divadelných hier anglického alžbetínskeho dramatika Williama Shakespearea. Je skalnou súčasťou repertoáru profesionálnych i ochotníckych divadiel. Hra je vnímaná ako archetypálny príbeh o nebezpečenstvách túžby po moci a zrade priateľov. Príbeh sa voľne inšpiroval historickými udalosťami okolo kráľa Macbetha, ktoré zapísal škótsky filozof Hector Boece vo svojom diele Scotorum Historiae. Boece v príbehu vychválil predkov jeho patróna, kráľa Jakuba VI. Škótskeho (známy ako kráľ Jakub I. Anglický).

FOTKY

Sen noci svätojánskej Hra rozpráva o dobrodružstvách štyroch mladých aténskych zaľúbencov a skupiny ochotníckych hercov so skupinou víl a škriatkov, ktorí žijú v tmavom lese za mestom. Sen noci svätojánskej patrí medzi Shakespearove najobľúbenejšie komédie a často sa hráva na celom svete.

Vznik a prvé uvedenie Presný dátum zrodu hry je neznámy. Predpokladá sa však, že hra nemohla vzniknúť skôr ako na jeseň roku 1594. Nachádzame v nej totiž narážku na udalosť, ktorá sa stala 30. augusta 1594 na krstinách princa Henricha, syna budúceho kráľa Jakuba I. a tlač ju zaznamená až v októbri toho istého roku. Počas hostiny sa mal objaviť voz, ktorý mal ťahať lev, no pretože by v hosťoch mohol vyvolať strach, nahradila ho iná atrakcia. Na ponuku tkáča Klba, že bude v interlúdiu hrať leva, reaguje postava tesára Väzbu slovami: „Ty by si reval až priveľmi a naľakala by sa kňažná aj ostatné dámy. Aj tie by sa potom rozrezali - a knieža by nás dalo za to všetkých povesiť. “

Ďalšími indíciami sú správy o prevrátenom počasí z rokov 1594 až 1596. Istý Simon Forman si o lete roku 1596 poznamenal: „June and July were very wet and wonderful cold like winter“ („jún a júl boli veľmi daždivé a podivuhodne chladné mesiace podobné zime“). Jeho slová sa nápadne premietli do jednej z replík Titanie: „ Zima aj leto bláznia! Nastal chaos / v poradí sezón. Bielohlavý mráz / omacal čerstvý purpur v lone ruže, / bradatá stará zima na posmech / nasadila si venček z letných púpät / na sluchy s riedkym srieňom “

Fotky

Hamlet patrí medzi najinscenovanejšie hry vo všetkých krajinách západnej kultúry a taktiež patrí medzi najprekladanejšie literárne diela na svete. Okrem iného je považovaný za akúsi skúšku ohňom pre vyspelosť herca. Zrejme najznámejšou scénou z hry je Hamletov monológ o zmysle života z tretieho dejstva, začínajúci otázkou „Byť, a či nebyť! kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac, či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať? Umrieť, spať - nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom sa končí srdca bôľ a stovky hrôz, čo sú nám súdené, tak umrieť, spať - či v tom je méta našich túžení? Spať azda snívať - to nás zaráža, čo prisniť sa nám môže v spánku smrti, keď unikli sme svetským krútňavám. A človek zaváha - tie obavy nám predlžujú strasti života. Veď kto by znášal bič a posmech čias, bezprávie tyranov a spustnosť pyšných, žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu, svojvôľu úradov a ústrky, čo schopný od neschopných utŕži, keď poľahky je možné pokoj nájsť jediným bodnutím, kto by sa vláčil v pote tváre s bremenom života? Len hrôza s toho, čo je po smrti, z neznámych končín, odkiaľ nijaký pútnik sa nevracia, nám marí vôľu a káže radšej znášať známe zlá, než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme. Tak svedomie z nás robí zbabelcov a prirodzená ľudská rozhodnosť chorobne bledne v tieni dohadov, aj smelé veľkolepé predsavzatia vzápätí spľasnú ako bublina a nemožno ich činmi nazývať. “

Dej l l l Dej sa odohráva v Dánsku na zámku Elsinor, kde po smrti kráľa Hamleta vládne jeho brat Claudius. Princ Hamlet, syn starého kráľa, sa vracia zo štúdia vo Wittenbergu a zistí, že kráľom sa stal jeho strýko Claudius, ktorý zabil jeho otca, a vzal si jeho matku za ženu. Hamlet je nešťastný. Jeho priateľ Horatio a stráže na zámku ho upozornia, že na hradbách sa v noci zjavuje duch mŕtveho kráľa. Ten Hamletovi prezradí, že ho zavraždil Claudius, a žiada Hamleta, aby vraždu pomstil. Hamlet uvažuje, či je svedectvo ducha vierohodné. Keď sa na dvore objaví skupina hercov, rozhodne sa, že Claudiovi nastraží pascu. Herci podľa jeho pokynov zahrajú príbeh o zavraždení kráľa a zvedení kráľovnej. Claudius v príbehu uvidí svoj vlastný čin vraždy a preruší predstavenie. V záujme bezpečnosti krajiny pošle Hamleta do Anglicka, kde ho majú tajne zabiť. Úklad sa však nepodarí a Hamlet sa vráti späť. Hamlet mal milú Oféliu, dcéru kráľovského radcu Polonia. Po predstavení hercov Hamlet omylom Polonia zabije, keď on chcel tajne vypočuť jeho rozhovor s kráľovnou. Ofélia sa pomiatne a utopí. Pochovávajú ju práve v deň, keď sa Hamlet vracia do Dánska. Hamlet na cintoríne stretne hrobárov, ktorí pre ňu kopú hrob, a potom podľa smútočného sprievodu zistí, že pochovávajú Oféliu. Kráľ Claudius chce princa Hamleta opäť dať zabiť. Využije pritom Laerta, brata Ofélie. Claudius ho primäl, aby vyzval Hamleta na súboj, pričom Laertes má otrávený meč. Pre smädného je navyše pripravené otrávené víno. Laertes Hamleta bodne, ale potom si nechtiac vymenia zbrane a Hamlet

Hamlet , , Byť či nebyť – kto mi odpovie, čo šľachti ducha viac: či trpne znášať strely a šipy zlostnej Šťasteny, č i pozdvihnúť zbraň proti moru bied a nasilne ho zdolať? Umrieť, spaťnič viac, a namýšlať si, že tým spánkom sa konči srdca bôľ a stovky hrôz, čo sú nám súdené, tak umrieť, spaťči v tom je méta našich túžení? Spať- azda snívať- to nás zaráža, čo prisňiť sa nám môže v spánku smrti, keď unikli sme svetským krútňavám. A človek zaváha – tie obavy nám predlžujú strasti života.

Búrka l l l Búrka (anglicky: The Tempest) je považovaná za poslednú hru anglického alžbetínskeho dramatika Williama Shakespearea. Prvé známe predstavenie Búrky sa konalo 1. novembra 1611 v Londýne vo Whitehall Palace. Neskôr bola hra inscenovaná aj divadlách Globe a Blackfriars. Búrka sa často zaraďuje k Shakespearovým neskorým romanciam. Shakespeare sa v nich zaoberá obnovením rodinných vzťahov, často v mýtickom prostredí. Taktiež je to jedna z dvoch Shakespearových hier, ktorá dodržuje tri jednoty klasickej drámy - jednotu času, miesta a deja. Tou druhou je Komédia omylov. Jednota miesta je dosiahnutá tým, že dej hry sa odohráva na vzdialenom ostrove a jednota času je dosiahnutá tak, že celý príbeh sa odohráva v priebehu niekoľkých hodín. Jednota deja však už nie je prísne dodržiavaná.