SVEDOMIE o sa skrva pod slovom svedomie slovensky

SVEDOMIE

Čo sa skrýva pod slovom: svedomie? § § slovensky: svedomie latinsky: conscientia grécky: syneidesis Všetky tieto tri výrazy obsahujú „s-vedomie“.

CHÁPANIE SVEDOMIA Ø ako schopnosť posudzovať mravnú povahu svojich skutky Ø ako úsudok rozumu o mravnej povahe ľudského skutku

ACTUS HOMINIS ≠ ACTUS HUMANUS (skutok človeka) (ľudský skutok) Skutok človeka = je neuvážený a nepochádza zo slobodnej vôle. Napr. spontánne úkony rozumu alebo vôle: láska nenávisť, fantázia, pokiaľ ostávajú v emocionálnej sfére. Biologické prejavy tela, skutky vykonané v spánku, v opilosti. . . Ľudský skutok = je vlastný človekovi, ktorý ho vykoná za účasti rozumu a slobodnej vôle. Človek sa tak stáva pánom svojho skutku, je zaň zodpovedný.

V morálnej teológii: svedomie ako úsudok rozumu § „Je to úsudok ROZUMU, ktorým človek poznáva morálnu akosť konkrétneho činu, ktorý hodlá konať, či práve koná, alebo už vykonal. . . Človek vníma a poznáva príkazy Božieho zákona úsudkom svojho svedomia“ KKC 1778

„…akosť konkrétneho činu, ktorý hodlá vykonať, …“ či práve koná, alebo už vykonal § Prejavy svedomia § 1. predchádzajúce: Javí sa nám ako vodca našich skutkov. Pred vykonaním skutku slobodne uvažuje o jeho mravnej povahe. § 2. sprievodné: praktický úsudok, ktorým rozum a vôľa sprevádzajú ľudské konanie § 3. následné: po skutku poznáva, že urobil niečo zlé alebo dobré. Po dobrom skutku: radosť a pokoj, po zlom výčitky a nepokoj, ľútosť alebo zatvrdilosť.

Je ľahšie povedať ako sa prejavuje, než popísať jeho podstatu… Svedomie je najtajnejším jadrom človeka, svätyňou, kde zostáva sám s Bohom, ktorého hlas sa mu vnútri ozýva. (definícia II. vatikánskeho koncilu v konštitúcii Gaudium et Spes 16)

Ako sa ozýva Boží hlas v mojom vnútri? § V hĺbkach svedomia človek odkrýva zákon, ktorý si on sám nedáva, ale ktorý je povinný poslúchať. Jeho hlas ho neprestajne vyzýva milovať a konať dobré veci a chrániť sa zlého; a keď treba, zaznieva v srdci: Toto rob, tamtoho sa varuj! Lebo človek má v srdci od Boha vpísaný zákon a práve v poslušnosti tomuto zákonu sa prejavuje jeho dôstojnosť. Podľa neho bude aj súdený. (z II. vatikánskeho koncilu v konštitúcii Gaudium et Spes 16)

„. . . odkrýva zákon. . . “ § Svedomie nie je statická veličina. Správne môže reagovať, len keď sa neustále rozvíja. . .

Vývoj svedomia – potrebné na prebratie zodpovednosti v dospelosti: § 0 -2 rokov: predpoklady na pradôveru (vytvára sa prijatím dieťaťa rodičmi, najmä matkou) § Fáza„už chodí“: má stáť na vlastných nohách (prehnaná prísnosť môže dieťa v tejto fáze zneistieť. Dávať odvahu!) § Fáza „autorita rodičov“: dieťa berie za svoje hodnoty a normy rodičov. Prvá skúsenosť viny, keď prekročí normu. (Odpovedať skúsenosťou odpúšťania. Vedomie, že napriek vinám je milované. ) § Rozhodujúca fáza k vytvoreniu správneho svedomia: v puberte a v adolescencii. (získavanie odstupu od rodičov. . Je mu zrejmé, že musí žiť svoj život a nesie zodpovednosť sám za seba. Hľadá nové vzory a vytvára z nich vlastné predstavy o hodnotách (rozhodujúci vplyv mladých, kde sa jednotlivec pohybuje. . )

Vývoj svedomia § I. HETERONÓMNA fáza: Dieťa v predškolskom veku: akceptuje také pravidlá chovania, ktoré sú mu prezentované uznávanými autoritami – rodičia, členovia rodiny, vychovávatelia, duchovní. . . Na tejto úrovni prijme akékoľvek normy, o ich kvalite nerozmýšľa (ani nie je schopné), nemá vlastný názor, považuje za správne, čo robia dospelí. . . § II. ZVNÚTORNENIE niektorých základných noriem a dieťa sa s nimi stotžňuje: schopnosť pociťovať vinu za nežiadúce chovanie. Rozvíja sa detské svedomie. (konflikt medzi vlastnou aktivitou a pocitom viny. . . napr. rozbil vázu. . )

VZŤAH SVEDOMIE – OBJEKTÍVNY BOŽÍ ZÁKON Móda: 1. Popieranie mravného zákona ako objektívnej normy + 2. Preceňovanie (resp. nepochopenie) svedomia ako subjektívnej normy mravnosti =>subjektivizmus, ospravedlňujem seba

§ Svedomie je okom, ale toto oko potrebuje svetlo. Týmto svetlom je objektívny zákon lásky k Bohu a k človeku. „Bratia, ja som si počínal podľa najlepšieho svedomia pred Bohom až do dnešného dňa“ (Sk 23, 1) „Preto sa aj ja stále usilujem, aby som mal svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi“ (Sk 24, 16)

Deformácia svedomia Zmyselné pohnútky, prostredie, verejná mienka, móda, ekonomické záujmy, nespočetné rozptýlenia vedú často k deformáciám svedomia

Formácia svedomia Správnou výchovou svedomia človek premáha záujmy, ktoré ničia jeho dôstojnosť. Svedomie samo teda nestačí. Potrebuje zákon, ktorý ho doplní a rozvíja. Výchova svedomia je celoživotná úloha. Učí čnostiam, ochraňuje a oslobodzuje od strachu, sebectva, pýchy, od nezdravých pocitov viny a hnutí samoľúbosti. Prináša slobodu a pokoj srdca. Prostriedky: sviatostné: pravidelná spoveď (a duchovné vedenie), sväté prijímanie, mimosviatostné: modlitba, prosba o dary Ducha Svätého náboženská literatúra, rozhovor, túžba po pravde, rozhovory, kladenie otázok a hľadanie odpovede

Voliť podľa svedomia § Správna voľba svedomia = zhoduje sa s rozumom a s Božím zákonom § Mylný úsudok = ktorý sa od nich vďaľuje Situácia – ťažké rozhodnutie: musím hľadať to, čo je správne a dobré – nadobudnúť istotu, až potom sa rozhodnúť. V pochybnosti sa nesmiem rozhodnúť!

Mylný úsudok § Človek je povinný vždy poslúchať istý úsudok. § Čo ak morálne svedomie v nevedomosti vynáša mylné súdy? Podľa toho či je to nevedomosť: -vedomá, zapríčinená -nevedomá, neprekonateľná

DRUHY SVEDOMIA û Isté – pevný úsudok o mravnej povahe skutku. û Rozpačité – nedostatok istoty, či je skutok dobrý alebo zlý. Je v ňom strach. û Zmätené – je u človeka, ktorý nevie či robí dobre alebo zle. û Jemné svedomie – najideálnejší stav mysle, už pred skutkom presne vystihne, čo je morálne dobré alebo zlé, čo osoží alebo škodí duch. životu.

DRUHY SVEDOMIA û Široké, otupelé – (laxné) je trvalý duševný stav morálnej bezcitnosti, v ktorom si človek ospravedlňuje mravné priestupky, zakrýva vinu, zabúda na podstatu a vyzdvihuje malichernosti û Úzkostlivé – (škrupulózne) je vnútorný stav ľudí, ktorí vidia povinnosť tam, kde jej niet, a hriech tam, kde sa o ňom nedá hovoriť. Chýba kardinálna čnosť múdrosti. Môže upadnúť do zúfalstva alebo mravnej neviazanosti.

Niečo o tomto vedia aj svätí. . . § „Ak diabol zistí, že má nejaký človek jemné svedomie, snaží sa ho ešte viac zjemniť a priviesť jeho úzkostlivosť do krajnosti, aby tak nešťastne poblúdeného nakoniec odvrátil od duchovného pokroku. “ (sv. Ignác z Loyoly) § „Večer pred spaním, jednoducho spýtajte sa: Čo som dnes urobil pre Ježiša, a čo som dnes urobil s Ježišom? Pozrite sa na svoje ruky. To je najlepšie spytovanie svedomia. “ (bl. Matka Tereza)

Literatúra: § Katechizmus katolíckej Cirkvi b. 1776 -1802 § F. TONDRA: Morálna teológia § T. M. SANTA: Porozumět úzkostlivým, Karmelitánske nakladatelství 2001 § A. M de´LIGOURI: Cesta lásky, Redemptoristi 2005 § M. KAŠPARU: Základy pastorální psychiatrie pro zpovědníky § J. Pavol II. : Zmierenie a pokánie, SSV 1993 § Dokumenty II. vatikánskeho koncilu: Gaudium et spes (Radosť a nádej) Dignitates humanem (O náboženskej slobode)