PRVOHORY A DRUHOHORY Strany 70 71 Prvohory Vyznauj

PRVOHORY A DRUHOHORY Strany 70 -71

Prvohory : Vyznačujú sa rozvojom života. Rozdeľujú sa na – kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón, perm.

Rozsiahla horotvorná činnosť spôsobila vznik vysokých pohorí. Jej sprievodným znakom bola magmatická a sopečná činnosť.

Rozvoj živočíchov s pevnou schránkou podporili vznik vápencov. Na konci prvohôr sa ochladilo a vznikli úlomkovité usadené horniny. Ktoré sú to? Štrk, piesok, spraš, zlepene, pieskovec, ílovec

kambrium

V starších prvohorách sa život vyvíjal najmä vo vode - tá chránila organizmy pred UV žiarením. Niektoré bezstavovce žili prisadnuto, iné sa pohybovali po dne alebo sa vznášali vo vode. Niektoré skupiny organizmov z tej doby prežili do dnešných čias (koraly, ulitníky, hlavonožce). Rozšírené boli trilobity, ktoré v priebehu prvohôr vyhynuli. Patria medzi vedúce skameneliny prvohôr.

Na morskom dne žili rastlinám podobné ľaliovky, lastúrnikom podobné ramenonožce a hlavonožce (ich schránky pripomínali stočený alebo rovný roh).

ordovik

V moriach žili stavovce – praryby, žraloky. Niektoré ryby (dvojdyšné) boli schopné dýchať žiabrami vo vode a pľúcnymi vakmi na súši. Iným sa začali vyvíjať z plutiev prvé končatiny, prispôsobené k pohybu na suchej zemi. Takto sa vyvinuli obojživelníky. Latiméria divná – jediný žijúci zástupca rýb, z ktorých niektoré boli schopné prežiť aj na súši.

silúr devón

V prvohorách sa objavili prvé suchozemské organizmy. Výtrusné rastliny v močiaroch boli pravdepodobne prvé suchozemské organizmy. Koncom prvohôr (v karbóne) sa vo vlhkých a teplých oblastiach súše rozšírili stromovité paprade, prasličky a plavúne, vysoké až 30 m. Po ich odumretí postupne vzniklo čierne uhlie.

karbón Známe sú skameneliny obrovského hmyzu podobného dnešným vážkam, ktorý mal rozpätie krídel 75 cm.

�V prvohorných močiaroch žilo množstvo hmyzu. Dobre sa darilo aj obojživelníkom, niektoré dosahovali dĺžku 1, 5 m, výnimočne aj 5 m. � Koncom prvohôr sa objavili prvé nahosemenné rastliny a plazy. Aké sú to nahosemenné rastliny? Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách uložené viac-menej voľne na semenných šupinách, preto tieto rastliny označujeme ako "nahosemenné". Čo medzi ne patrí? Paprade a ihličnaté stromy

perm

Väčšina rastlín a živočíchov, napr. trilobity, na konci prvohôr vyhynulo, pravdepodobne vplyvom obrovskej sopečnej aktivity – najväčšej v histórii Zeme, alebo po páde meteoritu.

Druhohory : Rozdeľujú sa na obdobia – trias, jura, krieda.

V teplej klíme počas pokojného obdobia vznikali v mori vápence, dolomity, ílovité bridlice a pieskovce. Koncom druhohôr sa začalo alpínske vrásnenie a vznikli pohoria Alpy, Pyreneje, Himaláje a Karpaty. KARPATY ALPY

V moriach žili najmä hlavonožce – amonity a belemnity, ktoré sú vedúce skameneliny druhohôr. Hubky, ramenonožce a lastúrniky tvorili útesy. Usadením mikroskopického planktónu vznikol v kriede biely vápenec (krieda), ktorou sa písalo na tabuľu (dnes sa vyrába zo sadry).

� Suchší charakter podnebia viedol k rozvoju nahosemenných rastlín, najrozšírenejšie boli cykasy a ihličiny. � Na konci druhohôr sa vyvíjali krytosemenné rastliny. Aké sú to rastliny? Sú to semenné rastliny, ktoré majú semená ukryté v plode. Vzniku plodu predchádza obojpohlavný alebo jednopohlavný kvet.

Na súši žili žaby a mloky. V teplom podnebí sa rozvíjali najmä plazy. Druhohory sa nazývajú érou plazov, ktoré ovládli vodu, vzduch aj súš.

cykasy

trias

Tyranosaurus bol mäsožravý plaz Diplodocus dosahoval dĺžku až 30 m, živil sa prevažne nahosemennými rastlinami

V polovici druhohôr sa z drobnejších plazov začali vyvíjať prvé vtáky, napr. pravták Archaeopteryx (mal znaky plazov aj vtákov). Vymierajúce lietajúce plazy postupne nahradili vtáky.

jura

Vyvinuté cicavce boli spočiatku veľké ako dnešné myši. Na konci druhohôr vymrela asi polovica všetkých rodov organizmov.

krieda