PROZODICK VLASTNOSTI REI A ZKLADN VEROV SYSTMY V

  • Slides: 8
Download presentation
PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI A ZÁKLADNÉ VERŠOVÉ SYSTÉMY V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

PROZODICKÉ VLASTNOSTI REČI A ZÁKLADNÉ VERŠOVÉ SYSTÉMY V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

I. ČASOVÁ MODULÁCIA REČI �INOTÁCIA- vzniká modulovaním (zmenami) hlasu �KVANTITA (dĺžka)- je dĺžka nositeľov

I. ČASOVÁ MODULÁCIA REČI �INOTÁCIA- vzniká modulovaním (zmenami) hlasu �KVANTITA (dĺžka)- je dĺžka nositeľov slabičnosti �PAUZA (prestávka)- pauzami sa člení súvislá reč na úseky – takty, takéto členenie sa nazýva frázovanie � TEMPO REČI (rýchlosť)- závisí od obsahu a funkcie prejavu � RYTMUS- je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré utvárajú

II. SILOVÁ MODULÁCIA REČI �INTENZITA HLASU (sila)- intenzitou hlasu možno znižovať alebo stupňovať dynamiku

II. SILOVÁ MODULÁCIA REČI �INTENZITA HLASU (sila)- intenzitou hlasu možno znižovať alebo stupňovať dynamiku zvukov �PRÍZVUK- Slovenčina má pevný (nepohyblivý) prízvuk na prvej slabike slova, preto sú v slovenčine prirodzené trochejské a daktylské takty �DÔRAZ A VETNÝ PRÍZVUK �Dôraz - je výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie

III. TÓNOVÁ MODULÁCIA REČI �MELÓDIA - je tónové vlnenie čiže stúpanie a klesanie výšky

III. TÓNOVÁ MODULÁCIA REČI �MELÓDIA - je tónové vlnenie čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete �HLASOVÝ REGISTER (výška hlasu) �- je prozodický jav, ktorý vzniká nasadením hlasu do istej výšky �- spája sa zväčša s tempom a intenzitou hlasu

ZÁKLADNÉ VERŠOVÉ SYSTÉMY �SYSTÉM ČASOMERNÝ alebo ČASOMIER – na tvorbe rytmu sa zúčastňuje dĺžka

ZÁKLADNÉ VERŠOVÉ SYSTÉMY �SYSTÉM ČASOMERNÝ alebo ČASOMIER – na tvorbe rytmu sa zúčastňuje dĺžka slabiky �- rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík �- dĺžka slabík je merateľná časom – preto aj názov časomerná �SYLABICKÝ PROZODICKÝ SYSTÉM- voláme aj slabičná prozódia, vôbec sa neopiera o stopovú organizáciu verša a na vytváraní rytmu sa podieľajú tieto rytmické prvky: Rytmicko – syntaktický paralelizmus

�SYLABOTONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM- sa opäť opiera o stopovú organizáciu veršov �- dôležitá však nie

�SYLABOTONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM- sa opäť opiera o stopovú organizáciu veršov �- dôležitá však nie je dĺžka slabiky, ale jej prízvučnosť, resp. neprízvučnosť, teda slovný prízvuk �- pozná len tri stopy, a to trochej �predpokladá rovnaký počet slabík vo veršoch, tvoria �VOĽNÝ VERŠ- je protikladom prísne rytmicky organizovaných veršov �nemá tradičné rytmické prvky, pritom sa však vo všeobecnosti uznáva, že aj voľný verš má svoj rytmus, no dosahuje ho iným spôsobom

�RÝM- charakterizovaný ako zvuková zhoda slabík na konci veršov �združený - aa-bb-cc �prerývaný rým-

�RÝM- charakterizovaný ako zvuková zhoda slabík na konci veršov �združený - aa-bb-cc �prerývaný rým- a-b-c-b �striedavý rým- a-b-a-b �obkročný rým- a-b-b-a �postupný rým- a-b-c-d �STROFA- je vyšší rytmický celok, do ktorého sa spájajú verše �- skladá z dvoch a viac veršov

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ANIČKA KOVÁČOVÁ V. HB

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ANIČKA KOVÁČOVÁ V. HB