pr 2 Pozitivizmus Auguste Comte John Stuart Mill

pr. č. 2 Pozitivizmus Auguste Comte, John Stuart Mill

charakteristika pozitivizmu proti Hegelovi a objektívnemu idealizmu, odmieta hľadanie podstát, koniec špekuláciám, zvedečtenie filozofie – orientácia na prírodné vedy kritika filozofických tradícií - nemožnosť filozofie ako teórie bytia predchodcovia: D´Alembert, Condorcet, Saint Simon, F. Bacon, D. Hume

Aguste Comte (1798 – 1857) vplyv: Saint Simon, La Mettrie, D´Alembert, Holbach cieľ jeho filozofie: reduktívne zdôvodnenie všetkého poznania výlučne z pozitívnych daností diela: 1830 - 42 Kurz pozitívnej filozofie. (6 zv. ) 1851 - 54 Kurz pozitívnej politiky. (4. zv. ) podtitul: Rozprava o sociológii, ktorou sa zakladá náboženstvo humanity. 1852 Pozitivistický katechizmus 1856 Subjektívna syntéza charakteristika : pozitivizmus, empirizmus, agnosticizmus, skepticizmus

Aguste Comte _ tri štádiá Viera v neobmedzený pokrok prírodných vied : => zákon troch štádií (vo vývoji: vedy, človeka – jedinca, spoločnosti) A Teologické štádium pýta sa na 1. príčiny a posledné ciele, za každým procesom je zvláštna živá vôľa, nadprirodzené sily a mocnosti, viera, mýtický obraz sveta A 1 animizmus A 2 polyteizmus A 3 monoteizmus B Metafyzické štádium vykladanie diania zo všeobecných zákonitostí bytia a diania figurujú tu: abstraktné sily, pojmy, entity C Pozitívne štádium ukazuje sa nemožnosť dospieť k absolútnemu teologickému/metafyzickému poznaniu – očistenie sa od obmedzenie sa na pozitívne vedecké skúmanie sveta najvyššie štádium –všetky javy – pod jediný všeobecný fakt (napr. gravitácii) - pravý pokrok / spása náboženstvo humanity

Aguste Comte _ úloha filozofie skutočné poznanie môže vychádzať iba zo špeciálnych vied, prípadne ich syntetického zjednotenia / usporadúvania pravidlá: - zaujímať sa iba o predmety prístupné empírii - venovať sa len užitočným veciam (slúžiť životu) - len témy, o ktorých je možné dosiahnuť isté poznanie - zaoberať sa len presnými otázkami (žiadna hmla) - pracovať pozitívne x nie negatívna kritika podať výklad o všeobecnom základe špeciálnych vied ~ encyklopedickosť zo všeobecných zásad → nové podnety pre špecializované vedy – interdisciplinárna spolupráca - všeobecné pravidlá bádania o pravde - slúžiť ako základ reorganizácie spoločnosti reakcia na rozdrobenosť špec. vied minimalistický program pozitívnej filozofie bez metafyziky bez epistemológie

Aguste Comte _ klasifikácia vied úloha filozofie - vytvoriť hierarchický systém všetkých vied - od najvšeobecnejšieho a najjednoduchšieho k zložitejšiemu 1. matematika – najvšeob. predchádza štúdiu ostatných vied 2. astronómia 3. fyzika 4. chémia 5. biológia 6. sociológia nie psychológia – ľudský duch nemôže skúmať sám seba pretože by splýval subjekt a objekt. formy myslenia <= z praxe v jednotlivých vedách predchádzajúce vedy – základom nasled. vied anorganické deje nanajvýš tak vášne lebo ich miestom sú iné orgány

Aguste Comte _ sociológia A) spoločenská statika B) spoločenská dynamika S. je tiež filozofiou dejín - štátny, právny a spoločenský vývoj + vývoj umenia, náboženstva, vedy a filozofie feudalizmus → revolučné prevraty → nový poriadok po revolúcii vedenie: rada pozitívnych filozofov a sociológov A) stav + B) pokrok - snaha o harmóniu oboch sociologický pozitivizmus – sociol. -histor. vysvetlenie x Hume psychologický pozitivizmus všade platí z. troch štádií: - teo. - meta. - pozi. výkonná vláda podriadená grémiu hosp. odborníkov (bankárov, obchodníkov, továrnikov) - individuálne – podriadenie nadindividuálnemu →. . . až náboženstvo, kt. má nakoniec nahradiť katolícku cirkev (ľudstvo je najvyššia bytosť pozitivistická cirkev

John Stuart Mill (1806 – 1873) vplyv: James Mill, G. Berkeley, D. Hume, J. Bentham, A. Comte venuje sa: politickej filozofii, ekonómii, etike, logike. diela: 1834 1848 1859 1863 1865 1874 Systém deduktívnej a induktívnej logiky. Princíp politickej ekonómie O slobode Utilitarizmus An Examination of Sir W. Hamilton's Philosophy Tri eseje o náboženstve charakteristika : induktivizmus, empiricizmus, psychologizmus, utilitarizmus, nominalizmus, senzualizmus

John Stuart Mill _zhrnutie_1 vychádza výlučne zo skúsenostných daností - bezsprostredne sú nám dané len obsahy aktuálneho zmyslového vnímania – spojenia sa dejú ich asociáciou - všeobecné pojmy – len mená pre zmyslové dáta => senzualizmus, nominalizmus snaha vybudovať čistú induktívnu logiku ako základ pre vedecké skúmania a ich dôkazy - hlavná otázka: Ako od jednotlivých daností prejsť k všeobecným záverom? - ? predpoklad trvalosti a pravidelnosti prírodného diania → už to môžeme vysvetliť len psychologicky x skúsenosť

John Stuart Mill _zhrnutie_2 rozlišuje: a) prírodné vedy (natural sciences) b) spoločenské vedy (moral sciences) v etike: utilitarizmus: - dobré je to, čo prináša najväčšie šťastie pre najväčší počet ľudí. + história toto delenie prebral Dilthey, hermeneutika, . . . a zachovalo sa dodnes

John Stuart Mill _logika_1 logika sa zaoberá skúmaním dedukcií z už známych právd a poskytuje kritériá alebo testy pre posúdenie hodnoty dedukcie alebo dôkazu a tak aj presvedčení na nich založených. začína so skúmaním jazyka detailne rozlišuje medzi rôznymi druhmi mien význam mena je to čo meno konotuje a nie to čo denotuje – všetky konkrétne všeobecné mená napr. "človek" – denotuje alebo referuje k nekonečnému množstvu individuálnych vecí – trieda ľudí ale význam spočíva v konotácii – vlastnosti ktoré prisudzujeme nejakej bytosti keď ju týmto menom nazveme = > vlastné mená ako "Jano" teda nemajú žiadny význam rozlišuje medzi slovami, ktoré pomenúvajú veci a tými čo vstupujú do tohto procesu (predložky a pod. ) neposkytuje dôkazy ale rozhoduje či boli nájdené.

John Stuart Mill _logika_2 propozície alebo výroky sú syntetické a) reálne (ktoré prisudzujú alebo popierajú pomenovaným veciam niečo čo nie je obsiahnuté v mene samom nejaký nový fakt) b) verbálne (ktoré nepridávajú nič čo by sme už z mena samého nedokázali zistiť) napr. "Človek je telesný. " , sem patria všetky definície napríklad – odhaľujú len to, čo meno konotuje) Ak povieme "Človek je smrteľný„ (podľa Milla výrok typu a)) vyzerá to ako keby: 1) vlastnosť byť človekom bola vždy sprevádzaná vlastnosťou byť smrteľný (nejaký fenomén je pravidelne spojený s iným fenoménom), alebo 2) vlastnosť byť človekom je znakom (dôkazom) smrteľnosti. (→ predpoveď, očakávanie. . . ) - podľa Milla sú tieto dva významy ekvivalentné analytické ~ Kant (rozdiel medzi analytickými a syntetickými súdmi, ~ Hume (tvrdenia o vzťahu ideí a tvrdenia o stave vecí) praktický aspekt významu predikovať pre vedu dôležitý

John Stuart Mill _logika 3 existujú však reálne výroky, ktoré by boli nevyhnutne pravdivé? (Kant) alebo nič také neexistuje? (Hume) - Mill odmieta apriori poznanie reality, čo však z výrokmi, ktorých negáciu si nevieme predstaviť ako pravdivú? - narábame s nimi ako s pravdivými pretože nemáme skúsenosť, ktorá by nám to vyvracala. → sú pravdivé v psychologickom zmysle, ale nemusia byť pravdivé v logickom zmysle (byť nevyhnutne pravdivé pre všetky možné skúsenosti) -väščine tvrdení veríme nie preto, že sú odvodené zo skúsesnosti ale preto, že sú odvodené z iných tvrdení. výroky o pravidelnosti skúsenosti a pod. problém z matematickými pravdami – podľa Milla sú odvodené zo skúsenosti. . .

John Stuart Mill_logika 4 dva druhy odvodzovania (inferencie): 1. deduktívne odvodzovanie (z výrokov, ktoré sú rovnako všeobecné alebo všeobecnejšie) 2. induktívne odvodzovanie (z výrokov, ktoré sú menej všeobecné) – skutočná inferencia pretože jediná prináša nejaké poznanie. =>dve logiky: 1. logika konzistencie 2. logika objavu predpokladá uniformitu prírody sylogizmus