HVIEZDY Tch niekoko tisc hviezd ktor mono vidie

HVIEZDY

Tých niekoľko tisíc hviezd, ktoré možno vidieť trblietať sa na oblohe predstavuje iba malý zlomok hviezd roztrúsených po celom vesmíre. Astronómovia odhadujú, že celkove existuje asi 200 miliárd hviezd. Podobne ako

Prečo hviezdy svietia Hviezdy svietia, pretože horia. Hlboko v ich vnútri sa atómy vodíka zhlukujú a vytvárajú hélium. Táto jadrová reakcia vytvára tak veľa energie, že teplota v jadre hviezdy môže dosiahnuť milióny stupňov a zapríčiňuje, že povrch jasne žiari. Hviezda žiari a vysiela svetelné, tepelné a rádiové vlny, ako aj iné druhy žiarenia, až kým sa nevyčerpajú takmer všetky zásoby vodíka.

Svetlo hviezd Hviezdy sú tak ďaleko, že aj v najvýkonnejších ďalekohľadoch sa javia iba ako svetlé body. Viac sa však o nich možno dozvedieť štúdiom ich farby. Keď svetelný lúč z hviezdy prechádza cez hranol, rozkladá sa na farby dúhy, nazývané spektrum. Pri horení majú rôzne látky rôzne spektrá. Veľmi husté plyny, ktoré sa nachádzajú hlboko vo vnútri hviezd, dávajú neprerušovanú postupnosť farieb, ktorú nazývame spojité spektrum.

Redšie plyny, ktoré sa nachádzajú pri povrchu hviezdy, sa vyznačujú úzkymi pásmi farieb, nazývame ich emisné spektrum. Jeho charakter nám prezrádza, ktoré plyny ho vytvárajú. Spektrum nám prezradí aj to, aká je hviezda horúca. Práve tak ako oceľ v peci žiari do červena, a potom, keď je horúcejšia, do biela, tak aj hviezdy s teplotou viac než 35 000 °C sú biele, alebo modrobiele, chladnejšie hviezdy s teplotou 3000 °C sú červenkasté.

Horúce a jasné, chladné a matné Začiatkom 20. storočia si astronómovia graficky znázornili porovnanie farieb hviezd a ich jasností. Uvedomili si, že belšie a horúcejšie hviezdy stredných rozmerov žiaria jasnejšie; červenšie a chladnejšie sú matnejšie. Takéto hviezdy sa nazývajú hviezdy hlavnej postupnosti, pretože sa zoskupujú v úzkom páse v strede diagramu. S obrami, nadobrami, trpaslíkmi a neutrónovými hviezdami je situácia trochu zložitejšia.

Obry a trpaslíci Väčšina hviezd má približne rovnakú veľkosť ako naše Slnko, ktorého priemer je 1, 4 milióna km. No niektoré obrie hviezdy, ako napríklad Aldebaran, sú 20 - až 100 násobne väčšie. Nadobry sú obrovské hviezdy, napríklad Antares je 330 - krát väčší ako Slnko. Existujú však aj drobné hviezdy. Niektoré trpasličie hviezdy sú menšie ako Zem. Neutrónové hviezdy môžu mať priemer iba 15 km – napriek tomu obsahujú toľko hmoty ako Slnko. Sú také husté, že plná lyžička ich látky by vážila

Zrod novej hviezdy Hviezdy začínajú svoj život ako mraky prachu a plynu nazývané hmloviny. Chuchvalce prachu a plynu sa vďaka svojej gravitácii navzájom zhlukujú. Keď chuchvalce vytvoria tmavé globule (tmavé hmloviny), príťažlivá sila ich stláča čoraz tesnejšie k sebe a plyn v strede sa veľmi zahrieva. Len čo jadro dosiahne teplotu 10 miliónov °C spustí sa jadrová syntéza, atómy vodíka sa spoja a vytvoria hélium. No a hviezda začína svietiť.

Väčšina hviezd je stabilná, pretože na plyny, ktoré sú teplom v jadre tlačené smerom von, pôsobí gravitácia opačným smerom. Nakoniec sa vodík v jadre takmer vyčerpá, ale plyn okolo jadra horí ďalej, hviezda sa začne rozpínať a premení sa na chladného červeného obra. Veľké hviezdy sa zväčša menia až na nadobry; menšie strácajú svoje povrchové plyny a zmršťujú sa na biele trpaslíky. V jadre nadobra sa tlakom môžu vytvoriť aj ťažšie prvky ako napríklad železo. V tomto štádiu sa hviezda za sekundu zrúti, a potom nastáva obrovská explózia nazývaná supernova. Supernova sa môže zmrštiť na pulzar, neutrónovú hviezdu, ktorá vysiela do okolia impulzy žiarenia podobne ako maják, pretože sa otáča okolo osi asi 30 krát za sekundu.

Život hviezdy V celom vesmíre sa hviezdy rodia a umierajú. Najhmotnejšie hviezdy svietia jasno, ale žijú približne iba desať miliónov rokov. Hviezdy ako naše Slnko, žijú približne desať miliárd rokovtakže Slnko je asi v polovici životnej dráhy. Pozorovaním všetkých hviezd na oblohe, ktoré sú v rôznych štádiách svojej histórie, astronómovia zistili, ako sa hviezdy vyvíjajú. Ich vývoj sa mení podľa veľkosti hviezdy.

Pri zániku sa najmenšie hviezdy stávajú čiernymi trpaslíkmi, a nie červenými obrami alebo nadobrami. Najväčšie hviezdy končia ako čierne diery. Veľmi veľká hviezda môže skolabovať tak prudko, že ju v tom nič nemôže zastaviť. Gravitácia sa zvýši až tak, že vsáva dovnútra dokonca aj svetlo, čím vzniká čierna diera. Stredne veľké hviezdy sa stávajú bielymi alebo čiernymi trpaslíkmi, alebo aj supernovami a neutrónovými hviezdami.

Súhvezdia Astronómovia si už v dávnoveku všimli, že hviezdy na oblohe vytvárajú obrazce, a každému z nich dali meno, ako napríklad: Veľká medvedica a Orion. Dnes astronómovia rozlišujú 88 takýchto súhvezdí a najjasnejším hviezdam v nich priradili

Galaxie V celom vesmíre sa nachádza nespočítateľné množstvo hviezdnych systémov nazývaných galaxie. Naše Slnko je iba jedna z 200 miliárd hviezd našej Galaxie- Mliečnej cesty. Najväčšie galaxie vznikli pravdepodobne miliardu rokov po veľkom tresku. Menšie galaxie však ešte stále môžu vznikať. Jedna hypotéza hovorí, že galaxie vznikli v mladom vesmíre tak, že vlákna plynu sa kondenzovali do miliárd drobných globúl.

Každá globula sa stala hviezdou a ich gravitácia ich spojila do galaxií. Najväčšie galaxie sú obrovské elipsoidy v tvare lopty s viac než 1000 miliardami hviezd. Všetky galaxie vznikali z rotujúcich mrakov plynu, ale rýchlo rotujúce obrie mraky vytvorili krásne špirálové galaxie, v ktorých hviezdy a plyn rotujú smerom k ich stredu.

Čierne srdce galaxie Kvazary sú najintenzívnejšie zdroje energie vo vesmíre – jasné ako 100 galaxií dokopy, ale s rozmermi nie väčšími, aké má naša slnečná sústava. Aj vo vzdialenosti miliárd svetelných rokov vysielajú rádiové signály, ktoré sa dajú ľahko zachytiť. Pretože sú tak ďaleko, vedci si myslia, že sa vo vesmíre objavili, keď bol ešte mladý. Keď vznikali galaxie, koncentrovali sa v ich strede obrovské množstvá plynu a vytvárali čierne diery. Kvazary predstavujú energiu plynu špirálovito vnikajúceho do týchto dier.

Obr. Č. 1 Galaxia

Obr. Č. 2 Mliečna cesta

Obr. Č. 3 Južná obloha

Obr. Č. 4 Kvazar