Humnnogeografick pomery Ameriky Obyvatestvo a dejiny osdovania pvodn

Humánnogeografické pomery Ameriky

Obyvateľstvo a dejiny osídľovania - pôvodní obyv. (indiánske a inuitské kmene) prišli do Ameriky z Ázie cez Beringovu úžinu (pred cca 35 tis. rokmi) - prví európania pri amerických brehoch - Vikngovia (Grónsko je Vikingami osídlené už v 9. stor. , stabilné osady tam prežili až do 15. stor. ), Vikingovia sa stretli s Inuimi aj s indiánmi (v S. Amerike v oblasti Newfoundland) - novodý objaviteľ Ameriky – Krištof Kolumbus (1492) - prvé vylodenie na Bahamách Vikingovia boli zdatní moreplavci. Pôvodní obyv. Ameriky indiáni a inuiti Replika Kolumbovej lode Santa Maria v Portugalsku.

Mapa vikingských objavov

Mapa námorných ciest Krištofa Kolumbusa

- európania začínajú zakladať americké kolónie (16. stor. ) - vých. pobrežie - Španieli dobíjajú a ničia silné indiánske ríše (Aztékovia - Mexiko, Inkovia - Andy) - indiánske obyv. umiera na európske choroby alebo je vyvraždené (dnes tvoria len minimum celkového obyv. ) - do amerických kolónií sú dovezení černošskí otroci z Afriky (všetci dnešní sú ich potomkovia) - časom sa miešajú rasy (mulati, mestici, zambovia) Aztécke mesto Tenochtitlán bolo v čase zničenia španielmi najväčším mestom sveta. Inská ríša sa rozprestierala v Andách. Svedectvom o dômyselnosti jej obyv. je aj tzv. stratené mesto Macchu Picchu v dnešnom Peru. Potomkovia Inkov žijú stále v Andskej oblasti.

Obyvateľstvo dnes - 900 mil. obyv. (3 najľudnatejší svetadiel po Ázii a Afrike) - počet obyv. stále rastie (tempo sa však spomaľuje) - porovnaj tabuľku počet detí na ženu nižšie s tou pre Afriku - veľmi nerovnomerné zaľudnenie (najmenej Arktída, Patagónia, Andy, trop. pralesy), najviac pobrežné oblasti (V. a Z. pobrežie USA, trojuholník Sao Paulo - Rio de Janeiro – Belo Horizonte )a vysokopoložené náhorné plošiny (Mexiko, Altiplano) - najľudnatejšie štáty: USA (312 mil. ) BRAZÍLIA (190 mil. ) MEXIKO (112 mil. ) Porovnanie počtu detí na ženu v Latinskej Amerike 80 tych rokoch a dnes

Rasy v Amerike - belosi (potomkovia európanov) – USA, Kanada, Argentína, Uruguaj , Kostarika - černosi (potomkovia otrokov z Afriky) - napr. v USA 12%, Haiti (černošský štát) - indiáni (väčšinu tvoria len v Peru a Bolívii, najviac v Andách, domorodé kmene v Amazónii) - inuiti (arktické oblasti S. Ameriky) - mestici (miešanci beloch/indián) – tvoria prevahu vo viacerých štátoch Latinskej Ameriky (celá stredná Amerika, Paraguaj, Kolumbia, Venezuela. . . ) - mulati (Brazília, USA, Kuba, Jamajka. . . ) - napr. aj Bob Marley bol mulat (biela matka, čierny otec) - zambovia (nízke percento - Stredná Amerika, Brazília) Indiáni v Bolívii Zambovia Všetci súčasní černosi v Amerike sú potomkovia otrokov Chlapec z domorodého indiánskeho kmeňa v Amazónii

Jazyky v Amerike - dominujú jazyky z koloniálnych čias (Sev. Amerika a Karibik - angličtina, francúzština) - španielčina (Str. Amerika, celá J. Amerika s výnimkou Brazílie, Surinamu a Francúzskej Guayany) - portugalčina (Brazília - najväčší portugalsko hovoriaci štát na svete) - pôvodné jazyky (kečuánčina – Andy), zmiešané európske jazyky s domorodými (kreolčina) - na jazykovom (kultúrnom) základe sa Amerika delí na oblasti : SEVERNÁ (Kanada, USA - angličtina) LATINSKÁ (od Mexika na juh – románske jazyky) Španielčina Portugalčina Mapa jazykov Latinskej Ameriky Vyznačená oblasť Latinskej Ameriky

Náboženstvo - kresťanstvo : - Sev. Amerika - protestantizmus (bývalé anglické kolónie, katolíci sú tam potomkovia Írov, Talianov. . . ) - Južná Amerika - katolicizmus (španielske a portugalské kolónie) - v USA je aj veľká židovská komunita (judaizmus) - v niektorých oblastiach rozšírené voo-doo (Haiti, Mexiko. . . ) Katolícky kostol v Mexico City Socha Krista nad Rio de Janeirom

Portugalsko ? Nie. Historické mesto Bahia de Salvador v Brazílii, ktorého architektúra akoby z oka vypadla portugalským mestám.

Hospodárstvo - štáty S. Ameriky USA a Kanada patria medzi najvyspelejšie štáty sveta - väčšina štátov sú rozvojové štáty (najchudobnejší štát záp. pologule je Haiti, chudobné Honduras, Nikaragua) - štáty závislé od vývozu jednej poľnohosp. plodiny alebo nerast. suroviny = tzv. banánové republiky - najrýchlejšie rastúca ekonomika Ameriky – Brazília - bohatšie štáty: Kostarika, Bahamy, Chile, Argentína USA je sídlom najvýznamnejších svetových značiek. Viaceré štáty Strednej a Južnej Ameriky sú závislé od vývozu poľn. plodín.

Politická situácia - Kanada a USA stabilné demokracie - v Latinskej Amerike sú populárne ľavicové myšlienky (KUBA – jeden z posledných komunistických štátov sveta na čele s dlhoročným vodcom Fidelom Castrom, VENEZUELA – Hugo Chávez, Bolívia – prvý indiánsky prezident Moráles) - štáty Lat. Ameriky : korupcia, vláda v rukách bohatých, drogové gangy ovplyvňujú politiku (Mexiko, Kolumbia) Fidel Castro Hugo Chavez je silný kritik kapitalizmu. Z Venezueli vyhnal zahraničné spoločnosti. Evo Moralez z Bolívie sa zasadzuje za práva indiánov, ekonomika štátu však utrpela po vyhnaní zahraničných ropných firiem z krajiny. Preslávil sa aj návrhom za legalizáciu užívania kokových listov.

Doprava - najrozvinutejšia v USA a Kanade (systém diaľnic a diaľkových železníc, moderné letiská a prístavy) - najdlhšia cesta Panamerická diaľnica (48 tisíc km!) sa tiahne od Aljašky až po Patagóniu - nezastupiteľný význam pre námornú prepravu má Panamský prieplav (zdroj ziskov pre štát Panama) Panamský prieplav bol vybudovaný v r. 1904 -1914 na skrátenie námorných ciest okolo Ameriky na mieste, kde je americký kontinent najužší - meria len 77 km. Spolu so Suezským prieplavom v Afrike je kľúčovým pre námornú dopravu vo svete.

Umelecká mapa ? Zobrazenie hustoty leteckej dopravy vo svete.

Noc na Zemi Ekonomický vyspelosť jednotlivých oblastí sveta môžeme odhadnúť aj z tejto nočnej mapy sveta. Ako? Vyspelé štáty sú bohaté a sú typické vysokou spotrebou energie, ktorú je na tejto mape možné vidieť ako svetelné znečistenie veľkých miest.