Fyzickogeografick charakteristika Javoria Javorie sused na vchode so

Fyzickogeografická charakteristika Javoria

• Javorie susedí na východe so Slovenským rudohorím, na severe so Slatinskou kotlinou, na západe v doline potoka Neresnica so Štiavnickými vrchmi a na juhu prechádza do Krupinskej planiny. • Javorie patrí spolu s okolitými pohoriami (Kremnické vrchy, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, Poľana, a pod. ) k tzv. stredoslovenským neovulkanitom – pohoriam vzniknutým sopečnou činnosťou v období treťohôr (neogénu). .

Litosféra • Na východnej strane sa pod jeho sopečné masy ponárajú granitoidy kráľovohoľského pásma, ktoré vystupujú v malom ostrove i severne od Ábelovej. Na juhozápadnom úpätí pri Pliešovciach vystupuje podložie, a to svory a metamorfovaný druhohorný obal, kvarcity, dolomity a svetlé kryštalické vápence.

• • • Javorie budujú výlučne andezity a ich pyroklastiká. Severne od Zaježovej vystupuje malé teleso pyroxenicko-amfibolického andezitu, ktorý sa zaraďuje do prvej andezitovej fázy. Je to hornina sivej farby, hruboporfyrickej štruktúry, s vývojom porfyrických výrastlíc až 2 cm veľkých, tvorených andezínom-labradorom, amfibolom, biotitom. Charakteristickým minerálom tejto fázy je granát. Okrem uvedeného výskytu celé pohorie budujú andezity, tufy a tufity druhej andezitovej fázy. Najspodnejšie - tufitové súvrstvie vystupuje na severnom a západnom úpätí pohoria, podobne ako aj pyroklastiká v prechodnom vývine. Pyroklastiká sú značne rozšírené na južnom úpätí. Hlavnú časť pohoria budujú tufy v suchozemskom vývine, v ktorých prevládajú tufy aglomeratické až balvanovité, striedajúce sa s prúdmi pyroxenických andezitov. Andezity vytvárajú v Javorí tri nápadné zoskupenia. Prvé je v oblasti vrchu Javorie, druhé v obvode Stará Huta-Klokoč a tretie v oblasti vrchu Veľký Korčín. Tieto zoskupenia možno vysvetliť tým, že Javorie predstavuje skupinový vulkán, tvorený aspoň tromi sopečnými kužeľmi, ktoré sa viažu na rozsiahle pole sopečnej činnosti.

• Javorie predstavuje skupinový vulkán, v minulosti tvorený aspoň tromi sopečnými kužeľmi, ktoré sa viažu na rozsiahle pole sopečnej (neovulkanickej) činnosti. Pohorie je v súčasnosti tvorené hladko modelovanými chrbtami, ktoré sú od seba oddelené hlbokými údoliami. Viditeľnými pozostatkami dávnej sopečnej činnosti sú miestami sa vyskytujúce vypreparované zbytky andezitických prúdov resp. pokryvov, často bralnatého charakteru

• Javorie ako relikt rozsiahleho stratovulkánu má vyvinutú charakteristickú sieť tokov, ktoré sa excentricky rozbiehajú od jeho centra. V území sa nachádza viacero prameňov. Najvýznamnejším tokom je KRUPINICA, ktorá v záujmovom území pramení prostredníctvom dvoch zdrojníc, ktoré pramenia v osade Podlysec. Najvýznamnejším prítokom Krupinice v území je RIMÁŇSKY JAROK. Krupinica je jedným z najvýznamnejších prítokov Ipľa a a zaraďuje sa k riekam s dažďovo-snehovým režimom odtoku, z čoho vyplýva, že prietoky dosahujú minimum v septembri a maximum v marci a apríli. Podzemné vody neovulkanitov, pokiaľ nie sú priamo kontaminované, svojimi fyzikálnymi charakteristikami a chemickým zložením plne vyhovujú požiadavkám na pitné vody.