Zakaukazsk krajiny Kompletn fyzickogeografick a humnnogeografick charakteristika Patrcia

Zakaukazské krajiny (Kompletná fyzickogeografická a humánnogeografická charakteristika ) Patrícia Jaššeková 1 AJGm Rastislav Varga 1 HGm Peter Timko 1 HGm Juraj Darjanin 1 HGm Hajnalka Szilágyi 1 HGm

Fyzickogeografická charakteristika • Malá (440 100 km²), ale jedinečná a rozmanitá časť Ázie • Západ: Čierne more • Východ: Kaspické more • Juh: Irán a Turecko • Sever: chrbát Veľkého Kaukazu

Geomorfologické celky • Veľký a Malý Kaukaz, Arménska vysočina • Elbrus - 5642 m. n. m. • Kolchidská nížina, Kubánska nížina, Kumsko-manyčská zníženina, Lenkoranská nížina, Kursko-arakská nížina • Stavropolská plošina

Podnebie a počasie • Značne diferencované • Kolchidská nížina na západe a malá Lenkoranská nížina pri Kaspickom mori – vlhké oblasti, teploty neklesajú pod 0°C ani v januári. • Kursko-arakská nížina - málo zrážok, v lete je mimoriadne teplo • Teploty s výškou klesajú • Zrážky – západné vetry -> množstvo od západu na východ klesá

Vodstvo • Úmoria: Kaspické a Čierne more • Jazerá: Sevan • Rieky: Rioni, Kura, Araks

Fauna a flóra • Veľmi pestrá • Subtropické lesy (Kolchidská nížina), listnaté a ihličnaté lesy (Veľký a Malý Kaukaz), suché stepi a polopúšte (Kursko-arakská nížina) • Kaukazský ovčiak, leopard perzský, medveď hnedý, jeleň, bizón, vrana sivá, pavúky, kaukazská salamandra • 6400 rastlinných druhov, 17 endemických druhov, parotia perzská, rhododendron kaukazský

Hospodárstvo • Ťažký prechod od sovietskeho plánovania k trhovej ekonomike • Základ: Poľnohospodárstvo (1/3 HDP) • Priemysel – fáza rekonštrukcie

Priemysel • Potravinársky priemysel (výroba oleja, liehovín. . . ) • Textilný priemysel • Strojársky priemysel (Gruzínsko) • Chemický priemysel (spracovanie ropy a zemného plynu)

Poľnohospodárstvo • Sovchozy a kolchozy • Obilie, čaj, vinič, tabak, južné ovocie, cukrová repa, zemiaky, bavlna, zelenina • Chov oviec, kôz a dobytka • Rybolov

História Zakaukazských štátov História Arménska • Osídlenie od paleolitu • Z dôb Chetitov sa spomína národ Chajasa v 2. tisícročí pred n. l. • Mesto Jerevan bolo najstarším písomne doloženým mestom na území ZSSR • Spojením arménskych kmeňov v 9. stor. pred n. l. vznikla ríša Urartu v oblasti Vanského jazera • V 6. storočí pred n. l. Urartská ríša zanikla po vpáde Médskych vojsk

Starovek a stredovek • V Araratskej rovine vniklo Arménske kráľovstvo a začal sa formovať arménsky národ • V 4. storočí ovládli Arménsko satrapovia Alexander Macedónsky – Seleukovci • V 2. storočí pred n. l. obnovil arménsky štát, ktorý trval až do 4. stor. nášho letopočtu • Arménsko ako prvá krajina v histórii prijala roku 301 kresťanstvo • Koncom 4. storočia si Arménsko rozdelili Rimania a Peržania • Od 7. do 9. storočia ho ovládali Arabi • Arménsky štát sa obnovil v 9. storočí • Od 11. stor. ovládali krajinu Seldžukovia, od 13. storočia Mongoli

Amrménsko v novoveku • V 17. storočí bolo Arménsko rozdelené medzi Turecko a Perziu • Až začiatkom 19. storočia pripadla časť Východného Arménska spolu s Východným Gruzínskom cárskemu Rusku • Ruské vojská a arménsky dobrovoľníci roku 1827 ovládli celé Východné Arménsko • Arménov žijúcich v Turkami spravovanom Západnom Arménsku postihol ťažký osud • V rokoch 1890 – 1922 boli systematicky vyvražďovaní, pričom pri genocíde ich prišlo o život zhruba 1, 5 milióna

20. storočie • No roku 1920 sa začalo komunistami podporované povstanie • 29. november 1920 bola vyhlásená sovietska vláda a o dva roky neskôr Arménsko vstúpilo do Zakaukazskej federácie a stalo sa členom ZSSR • Arménsko v roku 1988 začalo boje so susednou republikou, Azerbajdžan, o oblasť Náhorného Karabachu, ktoré sa ešte rozšírili po rozpade ZSSR • Turecko na protest proti obsadeniu Náhorného Karabachu uzavrelo arménske hranice • Roku 1999 bol počas zasadania parlamentu zavraždený premiér krajiny, čo následne viedlo k ekonomickej aj spoločenskej kríze v krajine

Azerbajdžan • Územie Azerbajdžana ležiace v takzvanej kaspickej bráne bolo osídlené už od najstarších čias • V 9. storočí pred Kristom patrilo do ríše Urartu, v 6. storočie pred Kr. do Médskej ríše • V oblasti sa stretali záujmy Grékov, Rimanov a Perzskej ríše • Usídlili sa tu kočovné kmene patriace do tureckej jazykovej skupiny • Ich postupným miešaním s Médami a Skýtmi vznikol dnešný Azerbajdžanský národ

Azerbajdžan v stredoveku a dnes • Od 7. storočia Azerbajdžan ovládali Arabi, ktorí priniesli do krajiny islam • V 13. storočí oblasť ovládli Mongoli • Od 18. storočia sa začal prejavovať vplyv cárskeho Ruska v oblasti • 19. storočí sa krajina rozdelila a stala sa súčasťou Perzskej ríše (Irán) a Ruska • Roku 1991 bývalá sovietska republika získala nezávislosť • Dnes je obeťou územných sporov a náboženských nepokojov, krajina sa stala obeťou vojen • Ohniskom nepokojov je Náhorný Karabach obývaný Arménmi.

Gruzínsko • Prvé známe štátne útvary sa na jeho území sformovali v 6. a 3. storočí pred n. l. Kolchidské kráľovstvo na západe a Iberské kráľovstvo na východe poznali už starý Gréci • Kráľovstvá sa stali súčasťou Starovekého Ríma v 1. stor. nášho letopočtu • Gruzínsky národ napriek početným nájazdom, ničeniu a decimovaniu obyvateľstva a dočasnému porobeniu Peržanmi (6. stor. ), Arabmi (7. stor. ), Seldžuckými Turkami (11. stor. ), Mongolmi (13. -14. stor. ), Osmanskými Turkami (15. -16. stor. ) a Iráncami (17. stor. ) tvrdo bojoval proti podmaniteľom, získaval slobodu a obnovoval svoj štát

Gruzínsko v stredoveku • Pod vplyvom Byzancie, Gruzínci na prelome 3. a 4. storočia prijali kresťanstvo, utvorili si vlastné písmo a kultúru • Veľký kultúrny a hospodársky rozmach zaznamenali za kráľa Dávida II. a kráľovnej Tamary • Pred útlakom z juhu sa pokúšali nájsť oporu v cárskom Rusku • Roku 1783 sa Východné Gruzínsko dostalo pod protektorát Ruska • Gruzínsko sa stalo súčasťou Ruska v priebehu 19. storočia

Gruzínsko v 20. storočí • Pod vplyvom Ruska sa začala sa zlepšovať hlavne jeho hospodárska situácia-začala sa spracúvať ropa, vznikali prvé priemyselné podniky • Už roku 1921 bola nastolená sovietska vláda a roku 1936 sa krajina stala v rámci ZSSR samostatnou republikou • Po rozpade ZSSR v rokoch 1992 – 1994 v krajine prebiehala občianska vojna zapríčinená štatútom Abchádzka a Južného Osetska

Náhorný Karabach • 1991 – vyhlásenie nezávislosti od Azerbajdžanu (95% Arméni) • 1992 -1994 – ozbrojený konflikt • Autonómna republika pod arménskou kontrolou (neuznaná) • Patová situácia

Južné Osetsko • Separatistické územie v rámci Gruzínska • Po osamostatnení Gruzínska – zrušenie autonómia • Odtrhnutie od Gruzínska • 2008 – vyhlásenie samostatnosti • 2008 – gruzínske vojská vtrhli na územie, ruská odozva • 2015 – Zmluva o spojenectve a integrácii medzi Ruskom a Južným Osetskom

Obyvateľstvo Azerbajdžan • Azerbajdžanský národ - miešaním Gruzínsko kočovných kmeňov • spojením národov Iberov a patriacich do Kolchov tureckej jazykovej • oblasť pri Čiernom mori skupiny s Médami kolonizovali i Gréci a Skýtmi • rok 330 - začal sa formovať gruzínsky národ • Arabi, Mongoli, • Názov Gruzínsko Peržania a Turci sv. Juraj (Georgios) • Demografia krajiny prevažne tvorená: Ø gruzínsky národ Ø ruská a turecká menšina Ø Menšiny Pontských Grékov Ø Arméni Arménsko • Arménske kmene • Rusi, Asýrčania, Ukrajinci, Kurdi, Peržania, Gréci, Gruzínci a Bielorusi. • malé komunity Valachov, Osetov • pôvodné kaukazské národy Udi a Tati • menšiny Poliakov a kaukazských Nemcov, ktorí sú silne rusifikované.

• Gruzínsko ü Počet obyvateľov (2006) – 4, 6 ml ü Hustota obyvateľstva -- 67 /km² ü Rasové a národnostné zloženie -- Gruzínci (71, 7 %), Arméni (8 %), Azerbajdžanci (5, 6 %), Rusi (5, 5 %), Oseti (3, 2 %), Gréci (1, 9 %), Abcházci (1, 7 %), iné (2, 4 %) • Azerbajdžan ü Počet obyvateľov (2011) – 9, 1 ml ü Hustota obyvateľstva -- 103/km² ü Priemerná dĺžka života: 68 r. /ženy a 75 r. /muži ü Rasové a národnostné zloženie -- Azerbajdžanci (85, 4 %), Rusi (4 %), Arméni (2 %), iné (8, 6 %) • Arménsko ü Počet obyvateľov (2006) -- 3, 6 ml ü Hustota obyvateľstva -- 100/km² ü Rasové a národnostné zloženie -- Arméni(93, 3 %), Azerbajdžanci(2, 6 %), Kurdi(1, 7 %), Rusi(1, 6 %), iné(0, 8 %) ü Náboženstvo: arménski katolíci (93 %), islam (4 %), ortodoxné kresťanstvo (1 %), iné (2 %) ü Priemerná dĺžka života 71 r. /muži a 78 r. /ženy

Náboženstvo • • • Gruzínsko 70% Gruzínska pravoslávna cirkev 11% Islam 10% Ruská pravoslávna cirkev 8% Arménska apoštolská cirkev 1% Ostatní • • • Arménsko 93% Arménska apoštolská cirkev 4% Islam 1% Arménska katolícka cirkev 1% Iná pravoslávna cirkev 1% Ostatní mapa náboženstiev a národností Azerbajdžan • 95% Islam • 85% šiiti • 15% sunniti • • • 2% Pravoslávni 2% Arménsky kresťania 1% Ostatní

Cestovný ruch Arménsko a Gruzínsko • • • cirkevné stavby „Krajina kláštorov“ minerálne pramene a kúpeľníctvo chránené oblasti turistika Grécky iónsky chrám Garni z 1. storočia (Arménsko) Azerbajdžan • • turistika hlavné mesto Baku Apšeronský polostrov Gobustan Sevanavank (Arménsko)

Bahenné sopky v Gobustane Petroglyfy v Gobustane Apšeronský polostrov

Použité zdroje • http: //www. eoearth. org/view/article/150637/ • http: //www. sme. sk/c/4050247/ozbrojene-konflikty-vzakaukazsku. html • http: //encyklopedia. sme. sk/c/893989/spor-o-nahornykarabach. html • www. fberg. tuke. sk/kg/predmety/GS/AZIA-HG. doc