Franczske kultrne tdia trasburg a Alsasko dvojkultrne mesto
Francúzske kultúrne štúdia Štrasburg a Alsasko – dvojkultúrne mesto a región?
Historické špecifiká Alsaska Počas svojho historického vývoja sa stalo Alsasko jazykovou, kultúrnou a náboženskou hranicou. Táto skutočnosť stále predstavuje špecifikum tohto francúzskeho regiónu. Starovek Už v staroveku budúce Alsasko predstavovalo hraničné územie medzi Keltmi a Germánmi. V tomto kontexte zasiahol Július Caesar na pomoc Keltom proti germánskemu Ariovistovi a pripojil územie budúceho Alsaska k Rímskej ríši. Tam Rimania postavili pevnosti ako Argentoratum (Štrasburg).
Historické špecifiká Alsaska Stredovek Osídľovaním germánskych kmeňov – Frankov na severe a najmä Alamanov na zvyšku územia, došlo ku germanizácii Alsaska a úteku galo-románskeho obyvateľstva do doliny Vogézy, kde ešte dnes v doline rieky Bruche a v oblasti Orbey ľudia hovoria románskym dialektom, zatiaľ čo v iných častiach Alsaska sa používa germánsky dialekt alsaština. V 5. storočí vzniklo Vojvodstvo Alsaska, ktoré bolo pripojené najskôr k franskému kráľovstvu Austrázia a po rozdelení Franskej ríše (843) k Lotharingii a napokon k budúcej Rímsko-nemeckej ríši (870). V stredoveku panovali v Alsasku Hohenstauffenovci, Habsburgovci a biskupi Štrasburgu. V dôsledku delenia moci dochádza k silnému upevňovaniu feudalizmu. Dokazuje to i vysoký počet hradov v oblasti Vogézy. Hrad Kintzheim
Historické špecifiká Alsaska Od reformácie po Tridsaťročnú vojnu V 16. storočí vznikla v Alsasku reformácia. Najskôr sa vyvíjali radikálne reformované prúdy počas Nemeckej sedliackej vojny (1525), ktorá predstavovala náboženskú a zároveň sociálnu vzburu, a neskôr luteráni. Proti nim pôsobili jezuiti v mestách Molsheim a Saverne. Jezuitský kostol v Molsheim V 17. storočí počas Tridsaťročnej vojny, ktorá devastovala Alsasko, zasiahlo Francúzsko po boku protihabsburgských síl na pomoc Švédom.
Historické špecifiká Alsaska Francúzske Alsasko (1648 -1871) Vestfálskym mierom (1648) získalo Francúzsko Alsasko bez Štrasburgu, ktorý anektoval Ľudovít XIV v roku 1681. Odvtedy predstavovalo Alsasko východnú hranicu Francúzska, kde vytvoril systém opevnenia minister Ľudovíta XIV Vauban. Le Barrage Vauban (Priehrada Vauban) v Štrasburgu Napriek politike tolerancie voči protestantom, na rozdiel od iných území Francúzska, vplyv katolíckeho náboženstva v Alsasku zosilnel. Postupne sa rozšíril francúzsky jazyk vo vyšších vrstvách alsaskej spoločnosti. Veľká francúzska revolúcia výrazne ovplyvnila Alsasko. V Štrasburgu bola skomponovaná Marseillaisa. Podpora bonapartismu bola silná v alsaskom obyvateľstve najmä vďaka náboženskej politike Napoleona Bonaparte, ktorý podpísal Konkordát s Rímom (1801). Vďaka vojenským odvodom a školskej politike sa rozšíril v 19. storočí francúzsky jazyk medzi nižšie postavené obyvateľstvo. Tento vývoj sa zastavil, keď Nemecko anektovalo Alsasko-Lotrinsko (1871) po porážke Francúzska v Prusko-francúzskej vojne (1870 -71).
Historické špecifiká Alsaska Nemecké Alsasko (1871 -1918) Po pripojení Alsaska k Nemecku veľa Alsasanov sa presťahovalo do Francúzska. Alsasko bolo najskôr priamo riadené ústrednou mocou v Berlíne ako Reichsland (územie ríše). Iba v roku 1911 získalo Alsasko status Land (krajina) a viac autonómie. Napriek tomu, protesty proti pripojeniu k Nemecku stále pokračovali. Toto obdobie zanechalo svoj vplyv až do súčasnosti. Na spoločenskej úrovni stále platí Konkordát z roku 1801, zatiaľ čo v ostatných častiach Francúzska bol zrušený v roku 1905. Systém sociálnej poisťovne založený Bismarkom sa tiež zachoval. Rovnako Ríšska štvrť v Štrasburgu prináša svoje svedectvo o tomto období. Théâtre national de Strasbourg (Národné divadlo v Štrasburgu)
Historické špecifiká Alsaska Alsasko 1918 -1945 Po víťazstve Francúzka nad Nemeckom sa Alsasko znova stáva francúzskym v novembri 1918. Francúzsko viedlo silnú politiku francizácie Alsaska, čo viedlo ku vzniku autonomistických politických hnutí. Po vypuknutí Druhej svetovej vojny bol Štrasburg evakuovaný. Po porážke Francúzska na jar 1940 Tretia ríša anektovala Alsasko a viedla násilnú politiku asimilácie. Muži boli donútení bojovať v nemeckej armáde – tzv „les Malgré-nous“ – najmä na východnom fronte. Na jar 1945 oslobodené Alsasko sa znovu stalo francúzskym. Alsasko od roku 1945 Po roku 1945 Francúzsko viedlo miernejšiu politiku reintegrácie Alsaska do Francúzskej republiky ako po Prvej svetovej vojne. Po založení Rady Európy (1949) a Európskeho parlamentu (1962) získal Štrasburg významné európske postavenie. Vďaka regionalizácii Francúska, bol vytvorený Región Alsasko. V roku 2016 regionálna reforma zlúčila Alsasko do veľkého regiónu Alsasko-Champagne. Ardenne-Lotrinsko (Grand Est).
Dvojjazyčné dedičstvo Alsaska? Aktuálny stav alsaského dialektu Alsaština je germánsky dialekt s dvoma vetvami – franský dialekt (francique) na severe Alsaska a na severovýchode Lotrinska, ktorý priniesli Frankovia a samotná alsaština na juhu v oblasti Hagueneau, ktorú priniesli Alamani. Pokles používania zaznamenáva alsaština od konca Prvej svetovej vojny: v roku 1900 hovorilo po alsasky 95 % obyvateľov Alsaska a v roku 2012 iba 43 %. V mestských oblastiach Štrasburgu, a miest Colmar a Mulhouse je používanie alsaštiny ešte slabšie. Tento drastický pokles používania alsaštiny sa týka v prvom rade mladej generácie, čo svedči o probléme prenášania znalosti dialektu medzi generáciami.
Dvojjazyčné dedičstvo Alsaska? Dvojitý názov miest a ulíc v Štrasburgu Napriek dramatického poklesu používania alsaštiny, alebo naopak kvôli tomuto poklesu, sa Alsasko snaží zachovať si svoje kultúrne a jazykové dedičstvo. Alsaština predstavuje silný identický znak pre Alsasanov. Táto snaha sa prejavuje napríklad pri dvojjazyčnom označení názvov miest a ulíc. Dvojjazyčné názvy miest a obcí:
Dvojjazyčné dedičstvo Alsaska? Dvojjazyčné názvy ulíc v Štrasburgu: V minulosti ulica Grand´rue predstavovala ľudovú štvrť a bola centrom prostitúcie. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia došlo k jej renovácii.
Dvojjazyčné dedičstvo Alsaska? Dvojjazyčné názvy ulíc v Štrasburgu: Názov tejto ulice La Lanterne (lucerna) pochádza zo znaku korporácie remeselníkov pracujúcich s múkou, na ktorom sa nachádza medveď, ktorý drží lucernu.
Dvojjazyčné dedičstvo Alsaska? Dvojjazyčné názvy ulíc v Štrasburgu: Na ulici Des étudiants (Ulica študentov) humanista Johannes Sturm (Jean Sturm) založil v roku 1538 evanjelickú školu. Táto škola sa stala základom budúcej univerzity v Štrasburgu.
Dvojjazyčné dedičstvo Alsaska? Dvojjazyčné názvy ulíc v Štrasburgu: Socha Gutenberga na Gutenbergovom námestí v Štrasburgu Na Gutenbergovom námestí stojí socha Johanna Gutenberga, ktorý údajne založil kníhtlač v Štrasburgu v rokoch 1443 -1444.
Dvojjazyčné dedičstvo Alsaska? Dvojjazyčné názvy ulíc v Štrasburgu: Ulica du Miroir (Zrkadlová ulica) nesie svoje meno podľa panoša Alberta zum Spiegel.
Zdroje: Bischoff, G. - Vogler, B. L’Alsace : une histoire, Oberlin, 1998. Bischoff, G. Pour en finir avec l’histoire d’Alsace, Editions du Belvédère, 2015. Denis, M-N. Le dialecte alsacien : état des lieux in Ethnologie française, 2003/3, p. 363 -371. Vogler, B. Histoire politique de l'Alsace. Strasbourg, La Nuée Bleue, 1995. Vogler, B. Histoire économique de l'Alsace. Strasbourg, La Nuée Bleue, 1997.
Zdroje obrázkov: • Vlastné zdroje: Hrad Kintzheim Jezuitský kostol v Molsheim Dvojjazyčné názvy ulíc v Štrasburgu Socha Gutenberga na Gutenbergovom námestí v Štrasburgu • Iné zdroje: Le Barrage Vauban (Priehrada Vauban) v Štrasburgu Top photos: http: //www. all-free-photos. com/showphotop. php? idtop=118&lang=fr Théâtre national de Strasbourg (Národné divadlo v Štrasburgu) Wikipedia: Neustadt: https: //fr. wikipedia. org/wiki/Neustadt_(Strasbourg) Dvojjazyčné názvy miest a obcí Signalisation routière bilingue en France https: //fr. wikipedia. org/wiki/Signalisation_routi%C 3%A 8 re_bilingue_en_France
- Slides: 16