Byzantsk ra Dejepis pre 6 ronk Z Vznik

Byzantská ríša Dejepis pre 6. ročník ZŠ

Vznik Byzantskej ríše R. 395 sa Rímska ríša rozdelila na Západorímsku a Východorímsku ríšu jej nástupcom sa stala Byzantská ríša. Približne územie starovekého Grécka, jazyk gréčtina. hranice Byzantskej ríše

Konštantínopol Hlavné mesto založil cisár Konštantín Veľký r. 330 n. l. – pôvodne Byzantion na prielive Bospor obchodná križovatka a prístav. V stredoveku najväčšie mesto Európy (1 mil. obyv. v r. 1000 n. l. ). Obyvatelia – dedičia rímskej a gréckej civilizácie uchovávali mnohé rímske a grécke tradície a spôsob života (knižnice, kúpele, preteky vozov v hipodróme ), kultúru a vzdelanosť. Bohatstvo lákalo dobyvateľov.

Konštantínopol fórum hippodróm chrám Hagia Sofia

Cisár Justinián I. Veľký (vládol v r. 527 – 565) chcel obnoviť Rímsku ríšu najväčšie územie. Reforma práva Justiniánov zákonník. Podporoval umenie, literatúru, stavby chrámov chrám Božej múdrosti (Hagia Sofia). Dal zatvoriť Platónovu Akadémiu v Aténach . Justinián a Teodora (mozaiky)

Hagia Sofia

Justinián I. Konštantín Veľký

Konštantín a Metod Michal III. poslal r. 863 na Veľkú Moravu učencov a vierozvestcov Konštantína a Metoda.

Bazileios II. Bulharobijca (vládol v r. 976 – 1025) porazil Bulharov (turkotatársky kmeň, splynuli so Slovanmi a prijali ich jazyk) pripojil ich územie k ríši. Bulhari a Kyjevská Rus prijali kresťanstvo z Byzantskej ríše. Kyjevský knieža Vladimír sa oženil Bazilovou sestrou Annou. Bazilova ochranka – Slovania a Vikingovia.

Rozdelenie kresťanskej cirkvi Byzantskí cisári sa považovali za vládcov celého kresťanského sveta základ rozporov s Rímom a pápežmi. Odlišnosti vo vierouke a obradoch sa zväčšovali r. 1054 schizma – rozdelenie kresťanskej cirkvi na katolícku a pravoslávnu. Pravoslávnu cirkev vedú tzv. patriarchovia. Ikona – náboženský obraz pravoslávnej cirkvi namaľovaný na drevenej doske. Cyril a Metod Kňazi sa môžu oženiť. (maľba z Ruska)

V 1. polovici 13. stor. ovládali Byzantskú ríšu križiaci (mali bojovať proti Turkom, vyplienili Konštantínopol ) začiatok úpadku. R. 1453 Turci dobyli Konštantínopol (dnes Istanbul) koniec Byzantskej ríše. dobytie Konštantínopolu

z chrámu Hagia Sofia sa stala mešita

Byzantská ríša POZNÁMKY DO ZOŠITA Vznikla z Východorímskej ríše; dnešné Grécko a západ Turecka; gréčtina. Hl. mesto Konštantínopol na prielive Bospor – jediné veľkomesto v stredoveku. Obyvatelia uchovávali rímske a grécke tradície a spôsob života. Cisár Justinián I. (r. 527 – 565) chcel obnoviť Rímsku ríšu, reforma práva, podpora umenia stavby chrámov (napr. Hagia Sofia). Michal III. poslal r. 863 na Veľkú Moravu učencov a vierozvestcov Konštantína a Metoda. Bazileios II. (r. 976 – 1025) porazil Bulharov. Kyjevská Rus a Bulhari prijali kresťanstvo z Byzantskej ríše. R. 1054 schizma – rozdelenie kresťanskej cirkvi na katolícku a pravoslávnu. V 1. polovici 13. stor. ovládali Byzantskú ríšu križiaci. R. 1453 Turci dobyli Konštantínopol (dnes Istanbul).