Filozofia je najstaria veda ktor sa povauje za

�Filozofia je najstaršia veda, ktorá, sa považuje za matku všetkých ostatných vied. �Vedu definujeme ako súbor poznatkov o určitej oblasti (javoch či predmetoch), ktoré sa prezentujú v určitom čase. Každá veda má pri tom predmet a metódy skúmania a vlastnú terminológiu. �Vedu môžeme rozdeliť na niekoľko druhov.

� A, Špeciáne vedy � reálne -prírodné vedy biológia, fyzika, chémia spoločenské vedy (jazykové vedy, historické vedy, sociálne a pod. . . ) empirické � formálne vedy – vedy s formálnym charakterom ako napr. formálna logika, matematika. Nempirické aprioristické � B, Univerzálne vedy � sa nachádzajú nad špeciálnymi vedami a zaraďujeme sem filozofiu a náboženstvo (teológiu).

�zaoberajú sa určitými konkrétnymi oblasťami života, �skúmajú svoje predmety do hĺbky a teda do detailu a podrobne, . zaoberajú sa všetkými poznatkami a teda aj poznatkami špeciálnych vied. � univerzálne vedy (konkrétne filozofia) zovšeobecňuje poznatky ostatných vied. spolupracuje s ostatnými vedeckými disciplínami-tento vzťah nazývame filozofický scientizmus Špeciálne vedy Univerzálne vedy �

� Sústreďujú sa na aktuálne problémy, ktoré musia riešiť � Napr. medicína sa snaží nájsť liek proti rakovine, či HIV vírusu. . . Špeciálne vedy Sústreďujú sa na večné otázky. � filozofia rieši problémy "Čo môžem vedieť? " (Problém hraníc poznania človeka), "Kto – čo je človek? " (Problém sebapoznania), "Čo môžem konať? " (Otázka slobody a hraníc konania). � Univerzálne vedy

� Poznatky špeciálnych vied sa dajú aplikovať väčšinou priamo v praxi Špeciálne vedy � Poznatky univerzálnych vied nie, filozofické poznatky sú nepriamo použiteľné. (To ale neznamená, že sú nepraktické!!!) Univerzálne vedy

� používajú rôzne metódy a pomôcky na svoj výskum (napr. meracie prístroje, pomôcky na zjednodušenie výskumu). Špeciálne vedy � Filozofia a teológia používajú jedine pojmy, ktoré spájajú do myšlienkových procesov. Univerzálne vedy

� Filozofia a aj náboženstvo (ako aj mytológia) majú spoločnú problematiku. Všetky skúmajú večnosť, dokonalosť, nekonečnosť. � Pýtajú sa na pôvod sveta a pôvodného stvoriteľa sveta a ľudstva. Riešenie týchto problémov je v každej disciplíne rôzne: v Filozofia -riešenie hľadá cez pojmy, v náboženstvo -riešenie hľadá cez najvyššiu bytosť - božské, v mytológia- cez obrazy.

�V histórií ale aj v dnešnom období rozlišujeme 4 podoby vzťahov medzi náboženstvom a filozofiou. � Všetky tieto podoby majú svoj pôvod už v starovekom grécku, či stredoveku.

� 1, filozofia a náboženstvo sú v ostrom protiklade (Nietzsche, Herakleitos) � 2, filozofia a náboženstvo tvoria jednotu (A. Augustinus) � 3, filozofia a náboženstvo sú síce samostatné vedy ale spolupracujú, pričom filozofia je podriadená náboženstvu a má byť slúžkou náboženstva. � 4, filozofia a náboženstvo sú od seba úplne nezávislé a vyvíjajú sa úplne oddelene, pričom nemajú nič spoločného.

Filozofia sa veľmi živo zaoberá vzťahom k Bohu. Na základe prístupu k tejto otázke sa vo filozofii vyvíjajú 4 prístupy k Bohu: Ø teizmus – viera k Bohu (monoteizmus – k jednému Bohu, polyteizmus – k viacerým Bohom) Ø ateizmus – odmietanie existencie Boha Ø deizmus – viera k Bohu, ktorá nie je vyjadrená konkrétnym náboženstvom Ø panteizmus – je to príroda, v ktorej sa Boh ukazuje, ktorá splýva s Bohom