Andrej Sldkovi Predstavite slovenskho romantizmu stpenec udovta tra

Andrej Sládkovič Predstaviteľ slovenského romantizmu; stúpenec Ľudovíta Štúra 30. 3. 1820 KRUPINA 20. 4. 1872 RADVAŇ pri Banskej Bystrici Z internetových zdrojov spracovala: Mgr. Oľga Oslanecová

Devu aj otčinu jedným srdcom ľúbil.

RADVAŇ nad Hronom

Andrej Sládkovič Vlastným menom Andrej Braxatoris, narodil sa 30. marca 1820 v Krupine ako ôsme dieťa zo 14 súrodencov. Matka mu zomrela, keď mal 13 rokov. Otec sa druhý raz oženil, do rodiny pribudli ďalšie tri deti. V Krupine navštevoval ľudovú školu a piaristické gymnázium.

V rokoch 1832 až 1838 a potom 1839 až 1840 chodil na evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici. Štúdiá prerušil pre finančné ťažkosti. Prilepšil si, keď začal dávať súkromné hodiny v meštianskych rodinách, aj v rodine Pavla Pischla, kde sa zoznámil s jeho dcérou Máriou, inšpirátorkou básne Marína. V rokoch 1840 až 1842 pokračoval v štúdiu v Bratislave, kde písal a venoval sa aj ochotníckemu divadlu. V rokoch 1843 až 1844 študoval teológiu a filozofiu na univerzite v Halle, v roku 1847 ho vysvätili za kňaza. V tom istom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti.

V roku 1847 sa oženil s Júliou Antóniou Sekovičovou, vychovali dve dcéry a troch synov, ďalšie štyri deti im umreli. S nadšením uvítal revolúciu 1848– 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a budú určujúce v širších spoločensko–politických a kultúrnych súvislostiach. V roku 1849 ho zaistili a vyšetrovali.

Od roku 1856 pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, kde zastával funkciu zapisovateľa, bol aj zakladajúcim členom Matice slovenskej. Po smrti Karola Kuzmányho sa v roku 1867 stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorý vydával duchovné piesne a náboženské knihy. V roku 1868 vážne ochorel na vodnatieľku a už sa nevyliečil. Zomrel 20. apríla 1872 v Radvani nad Hronom (dnes súčasť Banskej Bystrice) a tu je aj pochovaný.

Podobizeň manželky A. Sládkoviča Antónie Júlie Braxatorisovej, rodenej Sekovičovej

Andrej Sládkovič Marína Pischlová

Mária Pischlová Júlia Antónia Sekovičová - Braxatorisová Osudové lásky Andreja Sládkoviča:

Hrob Márie Pischlovej

„Skutočný priateľ sa nespozná podľa toho, koľko času so mnou strávil, ale podľa toho, koľko ho obetoval, aby mi niečo dal. . . “

TVORBA – najznámejšie diela: 1846 – Marína (lyrická básnická skladba) 1848 – Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch 1848 -9 1848 – Nehaňte ľud môj, báseň 1853 – Detvan (lyricko – epická básnická skladba)

Vrcholmi jeho básnického diela i štúrovskej poézie sú skladby:

v inšpirovaná nenaplnenou láskou k Márii Pischlovej v lyrická skladba, v ktorej sa venoval 4 hlavným témam: LÁSKA, KRÁSA, VLASŤ, MLADOSŤ v má 291 10 -veršových strof MARÍNA. . Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!. . .

Takto sa začína slávna básnická skladba DETVAN:

DETVAN v lyrickoepická skladba v 249 strof rozdelených do 5 spevov 1. MARTIN v Martin Hudcovie je detviansky mládenec, hlavný hrdina, ktorý miluje Elenu. Valaškou zabije kráľovského sokola, ktorý poľoval na zajaca. Stojí vysoká, divá Poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov

2. DRUŽINA v Na salaši, v kruhu valachov, gájd a priateľov tancuje aj Martin. v Cestou zo salaša v noci oslobodí Elenu z rúk zbojníkov, ktorí ju uniesli. Jedného zabije.

3. SLATINSKÝ JARMOK v Pestrý obraz jarmoku vo Zvolenskej Slatine, kde prichádza kráľ Matiáš (Matej Korvín). v Martin sa kráľovi ospravedlní, že zabil sokola, prizná sa aj k zabitiu zbojníka. v Kráľ ho odmení kantárom a koňom.

4. VOHĽADY v Elena podvečer hrá na drumbli a čaká na Martina. v Prichádza kráľ v preoblečení a počúva jej hru. Obdivuje jej krásu i hru a daruje jej prsteň.

5. LAPAČKA v Verbovanie na dedine – lapačka. Aj po Martina prídu poslovia s kráľovským rozkazom. Kráľ chce mať Martina v Čiernom pluku – je bojovný i milujúci, odvážny, smelý, verný milej i poslušný kráľovi. v Martin však žiada od kráľa aby si mohol ponechať: kroj, vrkoče, valašku a fujaru.

Sládkovič v závere vyzýva: Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana, v ňom duša tvoja je zmaľovaná. . .

Pamätná minca 20 Kčs/1972 – Andrej Sládkovič - 100. výročie úmrtia

Ø. . . Ja sa dobre mám. Chýbajú mi len maličkosti: zdravie a peniaze totiž. Menujem to maličkosťami: lebo čo človek stratiť môže, to všetko je maličkosť, len to, čo večne trvá, je veľké a vzácne. . Andrej Sládkovič v liste švagrinej Amálii Hoičovej, 1869

ZHRNUTIE: Andrej Sládkovič v Pochádzal z rodu Braxatoris v Narodil sa v Krupine (30. 03. 1820) v Jeho vlastné meno je Andrej Braxatoris v Pochádza z rodiny učiteľa a literáta v Zomrel v obci Radvaň nad Hronom (20. 4. 1872)

Bol: Ø básnik, Ø publicista, Ø prekladateľ, Ø predstaviteľ romantizmu, Ø najvýznamnejší lyrik štúrovskej generácie, Ø autor filozoficko-reflexívnej poézie, ľúbostnej lyriky a lyricko-epických skladieb

Vzdelanie: v 1826 - 1830 ľudová škola, Krupina v 1830 - 1831 zdokonaľoval sa v maďarčine v Peretvönyi v 1831 - 1832 piaristické gymnázium, Krupina v 1839 - 1840 Evanjelické lýceum, Banská Štiavnica v 1840 - 1842 Evanjelické lýceum, Bratislava v 1843 - 1844 teológia na univerzite v Halle

Pôsobenie: Ø vyučoval v dome Pavla Pischla, kde spoznal Marínu Ø pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch Ø spolu so Samuelom Jurkovičom sa pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v Sobotišti Ø bol vychovávateľ v Hodruši Ø bol vychovávateľ v rodine Pavla Bezegha v Rybáre pri Sliači Ø pôsobil ako farár v Hrochoti Ø predseda Zpěvníkového výboru

Zdroj: https: //citaty. net/autori/andrejsladkovic/ https: //cs. wikipedia. org/wiki/Andrej _Sl%C 3%A 1 dkovi%C 4%8 D