Vekonon zvyky a tradcie Vekonon sviatky Zelen tvrtok

Veľkonočné zvyky a tradície

Veľkonočné sviatky Zelený štvrtok Veľký piatok Biela sobota Veľkonočná nedeľa Veľkonočný pondelok

Zelený štvrtok Na zelený štvrtok sa chodili umývať ženy, muži, i mládež. Aby sa mohli všetci poumývať, niekto z domu vzal krčah a načrel vodu do troch razov, dva razy v smere toku a tretí raz proti toku. Dievčatá verili, že po takomto umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť.

Zvyky, ktoré sa vykonávali v tento deň mali ochrániť dobytok. Na okolí Topoľčian vyháňali dobytok prútom, ktorý doniesol pastier pred Vianocami. Kravám uviazali na rohy kúsok červenej handričky, ktorá ich mala ochrániť pred porobením.

Býka zdobili vencom z púpavy, alebo z papierových ruží. - zakvačili mu ho na rohy a chvost /Slanská dolina/ - dali mu uterák z domáceho plátna /Rakovnica/ Pastieri zakopali v noci: vajíčko, 3 prúty, hlinu z 3 hrobov, kus lana, reťaz a zámok. Cez toto miesto previedli býka ako prvého, potom kravy, ošípané aj husi. Odohnali tak zlé strigy.

Chlapcom strihali vlasy, aby ich mali husté. Mládenci vysypali svojmu dievčaťu do domu mravenisko s mravcami. Ženy vyumývali všetok riad, ktorý mali doma, pozametali a vyniesli smeti. Nesmeli vyvárať bielizeň. Siali: mak, hrach, bôb, tekvicu a uhorky. Jedli iba zeleninové jedlá.

Veľký piatok Najznámejší zvyk bol stieranie rosy ráno. Žena, ktorá čary vykonávala, prestrela na lúku, pravdaže cudziu, plachtu a ťahala ju hovoriac: Beriem úžitok, ale nie všetok. Čím viac rosy sa jej podarilo do plachty utrieť, tým lepšie jej mali kravy dojiť.

Jedálny lístok bol zostavený podobne ako na Zelený štvrtok so zámerom vplývať na úrodu. V okolí Topoľčian hádzali dievčatá v tento deň do potoka malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda stále po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom , mali sa dostať za nevesty inam.

Ľudia verili, že sa v noci zo Zeleného štvrtka, na Veľký piatok schádzajú strigy na určitých miestach chotára. Ľudia nesmeli nič robiť, nič sa nesialo. Kto si chcel šaty uchrániť pred moľami, mal ich v tento deň vyvetrať.

Varili: široké rezance s makom Nesmeli jesť: maslo, mlieko, masť ale hlavne mäso. Pranostika: „Ak na Veľký piatok prší, bude v lete popukaná zem od sucha. “

Biela sobota V domácnostiach sa venovali vareniu a pečeniu obradných jedál, z ktorých prípravou začali ešte v predchádzajúci deň. Pripravovala sa predovšetkým bravčovina. Často sa varila šunka. Pripravené jedlá sa väčšinou konzumovali až v nedeľu.

Vo veľkonočných obradoch mal významnú funkciu oheň. Kresťanská cirkev zaviedla v 8. storočí veľkonočné svätenie ohňa. Donedávna sa oheň roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál.

Ľudia upratovali, piekli, varili, farbili vajíčka. Umývali si tvár pri prvom rannom zvonení v potoku, aby nemali pehy. Vodou z uvarenej šunky si umyli nohy, aby ich pri ťažkých prácach neboli. Masť zo šunkového vývaru odložili a v lete si ňou natierali nohy, aby ich hady a hmyz nepoštípali. Triasli ovocné stromy, aby mali úrodu Mohli sadiť aj siať.

Veľkonočná nedeľa Na Veľkonočnú nedeľu bolo v mnohých oblastiach Slovenska zaužívané svätenie jedál v kostole. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako šikovne prišiel, taký mal byť pri žatve. Prvým chodom bolo vajíčko, gazda ho rozdelil medzi všetkých prítomných. V posledné dni Veľkej noci sa mali všetci dobre najesť, čím symbolicky vyjadrovali túžbu, aby boli sýti po celý rok.

Na Kysuciach platila známa riekanka: Na Velikú noc najeme sa moc, veď keď príde Ducha, bude do pol brucha.

Najbohatšia návšteva kostola, svätenie jedál. Ak niekto s jedlom na ceste domov spadol, postihne ho škoda na poli. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru, používal sa ten obrus, ako na Vianoce, chlieb sa nesmel celý deň odložiť. Omrvinky zo stola odložili na liečenie, do siatia, alebo ich dali sliepkam Popoludní mohli ešte dokončovať maľovanie vajíčok.

Veľkonočný pondelok Všeobecne sú známe kúpačky a šibačky. Na Myjave chlapci v pondelok šibali dievčatá „kocárom“ upleteným z ôsmich vŕbových prútov. Menší chlapci predniesli aj riekanku:

Šiby, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča, kázal kadlec aj kadlečka, abys´ dala tri vajíčka: jedno biele, druhé čierne a to tretie zabarvené, to je moje potešenie.

Malí chlapci chodili s otcom, väčší vždy dvaja, alebo traja. Za odmenu dostávali vajíčka, neskôr aj peniaze. Niekedy sa dievčatá mládencom aj skrývali, ale tí ich našli a v najbližšom potoku okúpali. V utorok striehli dievky na mládencov, aby im mohli oblievanie vrátiť, často však prišli mládencovi kamaráti na pomoc a znovu dievča okúpali.

Symboly Veľkej noci Veľkonočná svieca Maľované vajíčka kraslice Voda

Kríž Veľkonočný baránok Veľkonočné zajačiky

Šibačka Vysievanie obilia Veľkonočný korbáč, prútik