UNIVERZLNY PRSTUP K VZDELVANIU PETRA ZELENKOV OBSAH Vzdelanie

UNIVERZÁLNY PRÍSTUP K VZDELÁVANIU PETRA ZELENÁKOVÁ

OBSAH Vzdelanie a s ním spojené nerovnosti OECD PISA 2009 – čitateľská, matematická, prírodovedecká gramotnosť Výsledky testovania žiakov na Slovensku Porovnanie výsledkov s inými krajinami Ako zmierniť nerovnosti a dospieť k univerzálnemu prístupu vo vzdelávaní

VZDELANIE A S NÍM SPOJENÉ NEROVNOSTI Každý má právo na vzdelanie Vzdelanie – investícia do budúcna Hlavná príčina nerovnosti: sociálny pôvod Distribúcia vs. alokácia vzdelávania

OECD PISA 2009 (Programme for International Student Assessment) Zúčastnených 65 krajín – 34 krajín OECD a 31 partnerských krajín Skúmanie a hodnotenie troch smerov gramotnosti: Čitateľská Matematická Prírodovedecká Požadovaná populácia – 15 -roční žiaci (70 651 žiakov = 97, 51% z celkového počtu) Explicitné premenné – 8 krajov, typ školy Implicitné premenné – veľkosť školy (koľko žiakov spĺňa kritérium)

Výsledky testovania žiakov na Slovensku Na Slovensku sa výskumu zúčastnilo 4555 žiakov zo 189 škôl Sady testových otázok Otvorené aj zatvorené otázky

Čitateľská gramotnosť Výsledok 477 – pod priemerom OECD (priemer OECD je 494 bodov) Čitateľská gramotnosť OECD SR Úroveň 6 0, 8 0, 3 Úroveň 5 6, 8 4, 2 Úroveň 4 20, 7 16, 7 Úroveň 3 28, 9 28, 5 Úroveň 2 24 28, 1 Úroveň 1 a 13, 1 15, 9 Úroveň 1 b 4, 6 5, 6 Pod úrovňou 1 b 1, 1 0, 8

Matematická gramotnosť Jedna pätina slovenských žiakov (21%) v rizikovej skupine Nemajú základnú úroveň matematickej gramotnosti Matematická gramotnosť OECD SR Úroveň 6 3, 1 3, 6 Úroveň 5 9, 6 9, 1 Úroveň 4 18, 9 18, 1 Úroveň 3 24, 3 25 Úroveň 2 22 23, 2 Úroveň 1 14 14 Pod úrovňou 1 8 7

Prírodovedecká gramotnosť Opäť jedna pätina v rizikovej skupine Najväčšie odchýlky od priemeru OECD Prírodovedná gramotnosť OECD SR Úroveň 6 1, 1 0, 7 Úroveň 5 7, 4 5, 6 Úroveň 4 20, 6 17, 7 Úroveň 3 28, 6 29, 2 Úroveň 2 24, 4 27, 6 Úroveň 1 13 14, 2 Pod úrovňou 1 5 5

Výsledky v iných krajinách V Českej republike v rámci čitateľskej gramotnosti, tiež veľké percento žiakov pod priemerom – 23% Najmenšie zastúpenie žiakov pod druhou úrovňou spôsobilosti Kórea (5, 8%) Fínsko (8, 1%) Kanada (10, 3%)

Výsledky v iných krajinách Rozdiely – socioekonomické zázemie Index ekonomického a kultúrneho statusu – ESCS Meria ako sú výsledky žiakov škole ovplyvnené domácim zázemím Najsilnejšia premenná – počet kníh v domácnosti, povolanie rodičov Vplyv školy – rozdiely v rámci škôl a medzi školami Rozdiely v rámci škôl – nerovnosť v prístupe Rozdiely medzi školami – ekonomická situácia v krajine, jej úroveň

Ako eliminovať nerovnosti? Individuálny prístup na školách Podporiť vzdelanie u detí už v predškolskom veku Obmedziť výber škôl – špeciálne školy Vyučovanie detí v heterogénnych kolektívoch Eliminovať opakovanie ročníkov

Použitá literatúra Hlavní zjištění výzkumu PISA 2009: Umíne ještě číst? [online]. 2010 [cit. 2014 -0321]. ISBN 978 -80 -211 -0608 -6. Dostupné z: http: //img 2. ct 24. cz/multimedia/documents/23/2281/228041. pdf MATĚJŮ, Petr. Nerovnosti ve vzdělání: Od měření k řešení. Vyd. 1. Praha: SLON, 2010, 495 s. ISBN 978 -80 -7419 -032 -2. Národná správa OECD PISA Sk 2009. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní Bratislava, 2010. ISBN 978 -80 -970261 -4 -1. OECD PISA 2009. Iuventa. sk [online]. 2009 [cit. 2014 -03 -10]. Dostupné z: http: //www. iuventa. sk/sk/Vyskum-mladeze/Vyskumy-katalog-dat/2009/OECD-PISA -2009 -Programme-for-International-Student-Assessment-. alej PETRÍKOVIČOVÁ, Adriana. Vzdělaní jako příčina sociální nerovnosti. In: Inflow. cz [online]. 2010 [cit. 2014 -03 -10]. Dostupné z: http: //www. inflow. cz/vzdelani-jako-pricina-socialni-nerovnosti

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ!