Starovek olympijsk hry Tak sa na ne pozrime

Staroveké olympijské hry Tak sa na ne pozrime!

konali sa každé štyri roky od roku 776 p. n. l. do roku 393 n. l. , spolu 1169 rokov, 293 -krát hry boli slávnosťami na počesť boha Dia za zakladateľa sa pokladá Ifitos, kráľ mesta Elis počas ich trvania bol vyhlásený posvätný mier – ekecheiria – zakazovala vstup ozbrojených ľudí do Olympie, zabezpečovala účastníkom hier bezpečnú cestu do Olympie a späť, zakazovala počas hier všetky vojny Gréci sa snažili dosiahnuť kalokagatiu – telesnú krásu spojenú s duševnou ušľachtilosťou, harmonický rozvoj tela a ducha

Organizátor hier Miesto konania hier

Olympijský štadión súťažili na ňom atléti všetkých olympijských disciplín okrem pretekárov na vozoch – tí mali hipodróm dĺžka trate = 192, 27 m = jedno štádium - gr. stadion údajne to bolo 100 Herkulových krokov na štadión sa zmestilo 40 000 až 45 000 divákov

Sochy v Olympii mohlo byť okolo 3000 sôch slávny sochár Feidias vytvoril sochu Dia vysoká bola 12, 5 m vytvorená zo zlata a slonoviny nachádzala sa v Diovom chráme od roku 429 p. n. l. viac ako 800 rokov, kým ju nepreviezli do Konštantínopola, potom sa stratila všetky ostatné sochy a budovy v Olympii dal cisár Teodosius II. zničiť ako pohanské Večná škoda!

Staroveká Olympia Gymnázium Diov chrám Palaistra Štadión Leonidaion

Organizácia hier spočiatku mali hry len jednu disciplínu – beh na 192, 27 m trvali jeden deň Takže žiadne ženy. . . s pribúdaním disciplín sa predĺžili na 5 dní polovicu času vypĺňali náboženské obrady pretekári sa museli dostaviť do Elisu mesiac pred otvorením hier, aby tam trénovali pred očami heladonikov (rozhodcov) pretekať mohol len muž – Grék a slobodný človek, nesmel sa previniť ťažkým zločinom, musel sa na hry pripravovať 10 mesiacov a mesiac pred hrami trénovať v Elise, jeho štát nesmel byť pre porušenie ekecheirie vylúčený z hier

ženy mali vyhradené vlastné bežecké súťaže na olympijských hrách sa nemohli zúčastniť ani v hľadisku ženám za porušenie Prejdime tohto zákazu trest smrti už k hrozil súťažným Kallipateira – žena, ktorá sadisciplínam. prezliekla za trénera a priviedla do Olympie svojho syna, odhalili ju a trestu unikla len vďaka tomu, že jej syn dosiahol olympijské víťazstvo odvtedy neboli nahí len súťažiaci pretekári, ale aj tréneri divákmi mohli byť aj cudzinci a otroci, nikto však nesmel mať pri sebe zbraň

Beh beh na 192, 27 m sa považoval za hlavné preteky menom víťaza tejto disciplíny sa označovala celá olympiáda neskôr zaviedli „dvojitý beh“ „dlhý beh“ mal rôznu dĺžku – nikdy nie menej ako 1356 m a nie viac ako 4615 m „beh ťažkoodencov“ v plnej zbroji (samozrejme bez meča a kopije)

Zápasenie keď sa zápasilo postojačky, zvíťazil ten, čo zhodil súpera trikrát na zem na obrázku – prehodenie súpera cez chrbát, rozhodca má v ruke prút, ktorým trestá nedovolené chmaty zakázané boli: údery chmaty na pohlavné orgány ohrozovanie očí hryzenie a škrabanie opustenie vyhradeného priestoru

existoval aj „váľavý“ štýl zápasilo sa aj po zhodení súpera na zem zvíťazil ten, čo dosiahol, že sa súper vzdal alebo nemohol pokračovať v boji pre vyčerpanie vzdanie sa oznamoval zápasník zdvihnutím ukazováčika alebo prostredníka (na obrázku) nemožnosť pokračovať v boji konštatovali rozhodcovia

Box dovoľovalo sa všetko okrem chmatov, držania súpera a úderov na pohlavné orgány boxeri mali päste ovinuté remencami z mäkkej kože, nesmeli byť tvrdé ani ničím zosilnené neskôr sa začali na zosilnenie úderov používať tvrdšie remence

Pankration kombinácia zápasenia a boxu príprava na úlohu vojaka dovolené boli všetky zápasnícke chmaty a boxerské údery, ale nesmeli sa používať pästné remence pri zápasníckych disciplínach neexistovali hmotnostné kategórie, časové limity, nedelili sa na kolá, ale súťažiaci si mohli vyžiadať oddychový čas

Päťboj beh na vzdialenosť jedného štádia skok do diaľky hod oštepom hod diskom zápasenie na celkové víťazstvo väčšinou stačilo, keď atlét získal prvenstvo v troch súťažiach

Jazdecké disciplíny rýchlostné preteky na vozoch a koňoch najobľúbenejší bol štvorzáprah ďalšie disciplíny – dvojzáprah, Vozataji boli na rozdiel od jazda na žrebcoch nás oblečení. ak jazdec (vozataj) vyhral, víťazom sa nestal on, ale majiteľ záprahu ak bola majiteľkou koní žena, mohla sa stať olympijskou víťazkou, ale nemohla byť prítomná na hrách (napr. Kyniska zo Sparty)

Odmena pre víťaza víťaz mal právo postaviť si v Olympii sochu (na vlastné náklady) doma ho vítali s veľkou slávou a získal mnoho výhod Pozrime si zopár zaujímavých víťazstiev. bol oslobodený hneď po pretekoch rozhodca vyhlásil víťaza a uviazal mu červenú stuhu v posledný deň hier sa víťazom odovzdával olivový veniec – najväčšia pocta od platenia daní a mesto mu doživotne platilo stravu dostal aj peňažnú odmenu tá bola rôzna, napr. mohla byť vo výške ročného výnosu veľkostatku, vo výške 10 ročného platu rímskeho žoldniera (závisela od bohatstva mesta)

600 p. n. l. 45. hry Prvé z piatich víťazstiev Hetoimoklea zo Sparty v zápasení 540 p. n. l. 60. hry Prvé víťazstvo Milóna z Krotónu v zápasení dorastencov, neskoršieho päťnásobného víťaza v zápasení mužov 484 pn. l. 74. hry Prvé z dvoch víťazstiev Eutyma z Lokier v boxe. Tragická smrť boxera Herakla pri zápase 460 p. n. l. 80. hry Vozataj Karrotos so štvorzáprahom kráľa Arkesilaa IV. z Kyrénie uniká radu havárií a ako jediný zo 41 účastníkov prichádza do cieľa. 164 p. n. l. 154. hry Prvé zo štyroch víťazstiev Leonisa z Rodu v jednoduchom a dvojitom behu a v behu ťažkoodencov

„Najprv si uvedom, čo tomu predchádza i čo za tým nasleduje a až potom sa daj do práce. Chceš zvíťaziť na Musíš byť na seba tvrdý, jesť olympijských podľa prísnych predpisov, hrách? Filozof Epiktetos zdržiavať sa sladkostí, cvičiť aj o tom na začiatku proti vlastnej vôli v určitú hodinu, letopočtu napísal. v horúčave i v mraze, nesmieš piť studená vodu ani víno, kedy sa ti zachce, musíš sa podriadiť svojmu cvičiteľovi. Musíš sa dať od svojho súpera dokopať, dakedy si vytkneš nohu a vykrútiš hánku, nadýchaš sa prachu, neraz ťa vyšibajú, no napokon - podľahneš. To všetko si zváž. . . “

Zdroj: Vojtech Zamarovský - Vzkriesenie Olympie Ďakujem za pozornosť!