Starovek Grcko Daniela Zakov 3 B Starovek Grcko

Staroveké Grécko Daniela Zaťková 3. B

Staroveké Grécko • Staroveké Grécko bola vyspelá európska kultúra. • Zemepisne sa vzťahuje na oblasť súčasného Grécka aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - Cyprus, Turecké pobrežie Egejského mora (Iónia), Sicíliu, južné Taliansko a rozptýlené sídla na pobreží dnešného Albánska, Bulharska, Egypta, Francúzsko, Líbie, Rumunska, Španielska či Ukrajiny. • Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s Antickým Rímom (okolo 3000 pred Kr. až 146 pred Kr. ). • Staroveké Grécko položilo základy západnej kultúry. Grécka kultúra mala veľký vplyv na Staroveký Rím, ktorý ju ďalej rozšíril na mnohé miesta Európy. Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru.

Staroveké Grécko • Staroveké Grécko je kolískou antickej filozofie, ktorá sa stala základom súčasnej európskej filozofie, ale aj vedy a techniky. • Grécku filozofiu nazývame antickou filozofiou. Je to súhrn filozofických učení, ktoré rozvíjali myslitelia v starogréckej i starorímskej spoločnosti od konca 7. storočia až do 6. storočia pred Kr. Vývoju otrokárskeho zriadenia zodpovedá aj vývoj filozofie.

Periodizácia gréckych dejín: Kykladská kultúra Minojská kultúra Mykénska kultúra Homérska doba Archaická doba Klasická doba Helenistická doba (3000 r. p. n. l. ) (2500 - 1450 r. p. n. l. ) (1600 - 1200 r. p. n. l. ) (1200 - 800 r. p. n. l. ) (800 – 500 r. p. n. l. ) (500 - 338 r. p. n. l. ) (338 – 2 st. p. n. l. )

Kykladská kultúra Vznikla okolo roku 3000 p. n. l. na území gréckych ostrovov Kyklady. Obyvatelia už poznali bronz a tak ho využívali na výrobu nástrojov. Mali rozvinutú remeselnú výrobu. Najznámejšími prejavmi umenia a náboženského myslenia boli biele mramorové sošky zvané Idoly, ktoré predstavovali uctievané božstvo. Minojská kultúra Rozvíja sa na Kréte v období od r. 2500 -1500 p. n. l. Podľa archeologických nálezov viedli dlhý mierový život bez zbraní. Obyvatelia budovali obrovské paláce, okolo ktorých neskôr vyrastali mestá. Najznámejšie mestá boli Knóssos (hlavné mesto legendárneho kráľa Minoa, s labyrintom) a Faistos. Paláce boli bohato vyzdobené nástennými maľbami a mozaikami. Na Kréte vzniklo písmo – piktografické, neskôr pretvorené na lineárne. Táto kultúra zanikla r. 1450 v dôsledku výbuchu sopky a následného zemetrasenia.

Mykénska kultúra Od roku 1800 p. n. l. začínajú územie Grécka osídľovať kmene Achájcov zo severu. V 17. st. p. n. l. vznikajú mestské štáty a to Mykény, Argos, Tiryns a Sparta na Peloponéze a Téby a Atény v strednom Grécku. Štáty pozostávali z hradu obklopeného kyklopskými hradbami. V hrade býval panovník spolu s vojenskou družinou. V podhradí žilo zasa obyvateľstvo. V rokoch 1194 až 1184 sa odohrala Trójska vojna vedená Mykéncami proti gréckemu mestu Trója, ktorej príčinou bol únos Heleny, manželky Spartského kráľa Menelaa. Mykénska kultúra zanikla sťahovaním gréckych národov okolo 12. st. p. n. l. Na toto územie prichádzajú kmene Dórov a neskôr Iónov.

Homérska doba V rokoch 1200 až 900 p. n. l. sa hovorí o gréckych dejinách ako o temnom období. Nastáva pokles civilizačnej úrovne, prestáva sa používať písmo, takmer miznú kamenné stavby. Vytvárajú sa oveľa jednoduchšie sociálne vzťahy ako v obdobiach pred tým. Grécka spoločnosť pozostávala z rodov (Genos), bratstiev (Frátrie), kmeňov (Fýly). Rozpadlo sa spoločné hospodárenie a vzniká majetková diferenciácia (roľníci, remeselníci, bojovníci, rada starších). Prvými poľnohospodárskymi dedinami boli mestá POLIS - poľnohospodárske, vojnové a hospodárske centrum s hradbami a vyvýšeným miestom – Akropola. Dielo Homéra Ilias a Odysea nám približuje toto obdobie.

Archaické obdobie Trvalo v období od r. 800 -500 p. n. l. V tomto období ešte väčšie prehlbovanie majetkových rozdielov, rodová aristokracia sa úplne zmocňuje politickej moci. Aristokracia je novovytvorená zložka gréckej spoločnosti. Je bohatá, vlastní pôdu. V tomto období tu už boli Ióni - pestovali obilie, olivy, hrozno, boli dobrými obchodníkmi - používali peniaze. Mnoho štátov – polis; slobodní obyvatelia boli len muži. Rozšírenie moreplavby, obdobie kolonizácie a to kvôli nedostatku pôdy v Grécku; nové územia v Malej Ázii, na pobreží Čierneho mora, v Južnom Taliansku, na Sicílii. Rozširovanie obchodu vzniká nová vrstva obchodníkov.

Klasické obdobie 500 -338 p. n. l. Upevňovanie mestských štátov, demokracia, vrcholné obdobie filozofie, vedy a kultúry. Sparta (vojenský štát) Územie Peloponézu - Dórovia. Vojenský a športový výcvik, už od malých detí. Ideál spartskej spoločnosti – sila, vojna, úspech; najväčšia cnosť – zomrieť v boji za vlasť. Spoločenské zriadenie: Oligarchické. Všetkým Sparťanom sa v dospelosti prideľovali otroci (helióti) a pozemky. Remeslá a obchod neboli rozvinuté a venovali sa im cudzinci nazývaní tiež aj Perioikovia -Sparta mala dvoch kráľov volených doživotne, ktorí boli kontrolovaný Eformi volenými na 1 rok. Všetci plnoprávni muži nad 30 r. sa schádzali na ľudovom zhromaždení, kde sa vyjadrovali k štátnym otázkam. Na výkon moci dohliadala rada starších – Gerúzia. So štátmi na Peloponéze uzatvorila spojenecké zmluvy a vytvorili Peloponézsky spolok (550 p. n. l. )

Atény (kultúrny štát) Ležali v strednej časti Grécka – tzv. Atika. Rozvíjali sa okolo dvoch centier: okolo posvätného starého jadra Akropoly a okolo agory – centra verejného života. Okolo agory vyrástli dôležité budovy: Diov chrám, chrám Apolóna, Metroón (chrám matky bohov), bulentérion (radnica), oltár zasvätený Dvanástim bohom. Okolo Akropoly boli chrámy a svätyne. Chlapci od 6 rokov chodili do školy, učili sa čítať, písať, počítať. Vznikli slávne gymnáziá: Akadémia Lykeion, Kynosarges. Štát riadili úradníci - archonti (rozdelili si funkcie kráľa), tvorili zbor 9 úradníkov, boli volený na jeden rok. Rozdelenie moci: riadenie štátu – archont Eponymos, náboženské funkcie – archont Basileios, vojenský náčelník – archont Polemarchos. Keď skončili svoju funkciu stávali sa členom rady starších - aristokratická rada (areopág) Solón r. 593 vypracoval ústavu demokracie zakladateľ Aténskej Obyvateľov rozdelil podľa veľkosti majetku do 4 tried, najmajetnejší mohli zastávať úrady bez ohľadu na pôvod. Ideálom Aténskej spoločnosti boli kultúra a bohatstvo.

Grécko – Perzské vojny (klasické obdobie – 492 - 449 p. n. l. ) Gréci bojovali za svoju slobodu a nezávislosť s Perzskou ríšou. Perzský kráľ Kýros dobyl územia v Malej Ázii, dostal sa do susedstva gréckych kolónií na pobreží Stredozemného mora. Na čele odboja proti Perzii bolo mesto Milétos. Mestá Milétos, Efezos, Smyrna, Halikarnassos sa vzbúrili proti perzskej nadvláde. Atény im poskytli menšiu pomoc, čo využil Dareios I. a začal vojnu proti materskému Grécku.

Grécko – Perzské vojny Perzská výprava: 492 p. n. l. Prudká búrka zničila perzské loďstvo pri myse Athos. Perzská výprava: 490 p. n. l. Peržania sa vylodili pri Maratóne. Aténčania pod velením Miltiada porazili perzské vojsko pri vyloďovaní. Aténsky vojak prebehol vzdialenosť z Maratónu do Atén (42 km) a oznámil víťazstvo aténskeho vojska. Potom padol. Na pamiatku tochto behu sa stal súčasťou novodobých olympijských hier maratónsky beh. Perzská výprava: 480 p. n. l. Perzský kráľ Xerxes podnikol ďalšiu výpravu proti Grékom. Tí sa pokúsili zastaviť postup Peržanov v Termopylskom priesmyku. Keď grécky zradca Efialtes prezradil Peržanom tajnú cestu, spartskí vojaci pod vedením svojho kráľa Leonida zahynuli. Gréci sa stiahli na Peloponéz a Aténčania na ostrov Salamína. Peržania vyplienili Atény, Aténčania ich porazili v námornej bitke pri ostrove Salamína. Peržania v roku 479 pred Kr. utpeli porážku pri Platajach.

Peloponézska vojna (431 – 404 p. n. l. ) Už v roku 478 pred Kr. začali Aténčania vytvárať spolok gréckych štátov na obranu proti Peržanom – délsky námorný spolok, ktorý sa neskôr zmenil na aténsky námorný spolok. Sparťania ovládli južnú časť Peloponézu. Medzi dvoma gréckymi mestskými štátmi rástlo napätie. Rovnaké napätie vládlo medzi aténskym a peloponézskym spolkom, ktoré vyvrcholilo v roku 431 pred Kr. prepuknutím peloponézskej vojny. Príčinou vojny bolo obchodné súperenie medzi dvoma najsilnejšími gréckymi štátmi a ich spolkami – aténskym a spartským spolkom o hegemóniu nad Gréckom. Aténčania mali výhodu v námornom loďstve, Sparťania mali prevahu na zemi.

Helenistické obdobie Grécko za Alexandra Macedónskeho Na severe Grécka ležala Macedónia, ktorá sa začala formovať za kráľa Filipa II. Veľkú moc tam mala rada starších. Kráľ Filip II. začal rozsiahlu expanzívnu politiku a vybojoval pre Macedóniu priamy prístup k moru a ovládol polostrov Chalkidiké. Jeho hlavným cieľom bolo ovládnuť celé Grécko a zjednotiť ho pod svojou silnou vládou. V roku 338 pred Kr. sa stretli v bitke pri Chaironei macedónske a grécke vojská. Filip II. zvíťazil a začal proces zjednocovania celého Grécka. Jeho syn Alexander sa dostal na trón, potom čo bol jeho otec zavraždený na svadbe dcéry Kleopatry. Alexander vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Zakladal aj nové mestá. Najvýznamnejším mestom sa postupne stávala egyptská Alexandria. Vo veku 33 rokov zomrel na maláriu.

Grécka kultúra Rozvíjala sa dramatická tvorba a komédia, tragédie, dejepisectvo, filozofia, architektúra, sochárstvo. Rozvíjali sa vedy, zakladali sa knižnice, rozvíjala sa filológia (náuka o jazyku) a história, matematika, technika, . .

Olympijské hry Boli to celogrécke športové slávnosti a vznikli v meste Olympia. Prvé hry sa konali r. 776 p. n. l. , súťažilo sa v behu, v hode diskom a oštepom, . . . Na hrách sa mohli zúčastňovať len Gréci, počas hier sa nesmelo bojovať – museli udržiavať posvätný mier. Zakladateľom novodobých olympijských hier je barón Pierre de Coubertin (r. 1896).

Ďakujem za pozornosť