Slovci a revolun rok 184849 Nina Makovick VIII

Slováci a revolučný rok 1848/49 Nina Makovická VIII. A

Pred rokom 1848 • r. 1847 - v Bratislave sa začalo ďalšie snemové obdobie, do Bratislavy prichádzajú politici, poslanci, ich pomocníci, študenti i zvedavci, ktorí sa chceli dozvedieť o dôležitých politických zvestiach, • ĽUDOVÍT ŠTÚR - poslanec mesta Zvolen, - zasadzoval sa za: demokratické a národné práva Uhorska, oslobodenie poddanstva, výučbu v materinskom jazyku, 21. 12. 1847 - v Prešporku zasadal posledný uhorský stavovský snem do apríla 1848, - v jeho budove je dnes Univerzitná knižnica, - Štúr žiadal zrušenie poddanstva.

Štúrove slová na Uhorskom sneme • V rozprave na sneme povedal: „My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba. . . Naostatok aj svätá vec človečenstva nás na to vyzýva, ak sme zásadu oslobodenia ľudu raz už vyslovili. . . Podľa môjho náhľadu stojíme na hraničnej čiare dvoch vekov, a síce jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivým osobám a kastám dávali, druhého svitajúceho. . . Buďme teda na to, aby sme za tým neostali, čo už inde svitá a čo je požadovaním nášho storočia. “ • - Ľ. Štúr na Uhorskom sneme • Ľ. Štúr -

Uhorský snem

r. 1848 (február 1848 - vypukla francúzska revolúcia) • máj 1848 - Štúrovci zvolali zhromaždenie do Lipt. Sv. Mikuláša, • 10. 5. 1848 - boli prijaté ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA, • 11. 5. 1848 - vydané (ŽSN), • Žiadosti s. národa- rovnoprávnosť všetkých národov v Uhorsku, premena Uhorska na federatívny štát, všeobecné volebné právo, sloboda tlače, zhromažďovania, dôsledné zrušenie poddanstva, ustanovenie slovenčiny ako úradného jazyka, zriadenie slovenského školstva na všetkých stupňoch, právo používať národné symboly. . . , • ŽSN boli poslané uhorskej vláde, ktorej sa to nepáčilo a vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu podarilo sa im utiecť do Prahy (české územie nespadalo pod uhorskú ale pod rakúsku štátnu správu).

Zatykač na Štúra, Hurbana, Hodžu

• 2. -12. jún 1848 - zhromaždenie Slovanov- SLOVANSKÝ ZJAZD, • Slovanský zjazd- zišlo sa tu vyše 300 osobností (zástupcovia) Chorvátov, Srbov, Rusínov, Poliakov, • kongres sa začal 2. júna 1848 v Prahe na Žofínskom ostrove, • zjazd neprijal žiadny oficiálny dokument a bol predčasne ukončený (12. 6. 1848 -povstanie) – bol len vydaný dokument Manifest k európskym národom (deklarácia o slobode a rovnoprávnosti všetkých národov), • toto rokovanie prerušilo vypuknutie revolúcie v Prahe zásah rakúskych vojsk, • Štúr, Hurban a Hodža sa presunuli do Viedne, • v Uhorsku bola situácia naďalej vyhrotená, panovník nechcel uznať nezávislosť Uhorsku zakročil silou, • Proti maďarskej revolúcii sa na stranu Viedne pridali aj Slováci, Česi, Chorváti, Srbi dobrovoľnícke vojsko.

Ľudovít Štúr Jozef Miloslav Hurban Michal Miloslav Hodža

Slovanský zjazd v Prahe • Svätodušná omša na Koňskom trhu v Prahe 12. júna 1848

• 16. 9. 1848 - bola vo Viedni pod vedením Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu a za účasti približne 200 Slovanov vytvorená Slovenská národná rada (ďalej len SNR) ako hlavný politický orgán Slovákov, • SNR- vyhlásila odtrhnutie Slovenska od Uhorska, vyzvala Slovákov do boja, • 2. 1848 - nastúpil na uhorský trón František Jozef I. , • s. predstavitelia ho navštívili s prosbopisom, v ktorom žiadali, aby bolo Slovensko vyčlenené z Uhorska a podliehalo rakúskej správe, • František Jozef I. -požiadal o vojenskú pomoc ruského cára rakúske a pruské vojská porazili maďarských revolucionárov 13. 8. 1849 v bitke pri Világoši.

František Jozef I.

Slovenské povstanie a bitka pri Világoši • kapitán Ján Francisci so slovenskými dobrovoľníkmi, v pozadí sú Vysoké Tatry (olejomaľba z rokov 1849/1850 od P. M. Bohúňa)

Ďakujem za pozornosť