ROMANTIZMUS NA SLOVENSKU Romantizmus na Slovensku sa zana

ROMANTIZMUS NA SLOVENSKU

• Romantizmus na Slovensku sa začína vystúpením školy Štúrovej roku 1836 a trvá po zrušenie Matice slovenskej roku 1875. • V tomto období roku 1843 Štúr, Hurban a Hodža uviedli do literatúry dnešný spisovný jazyk Slovákov.

• V spisovnom jazyku onedlho nadaní štúrovskí básnici a prozaici vytvorili vynikajúce romantické diela slovenskej literatúry. • V romantickej literatúre sa prejavili záujmy o minulosť, sny o budúcnosti a túžba po slobode.

• Postavy si vyberali z ľudu. Často ich idealizovali a využívali také témy, kde mohli vyjadriť svoje túžby a ideály. • Takýmito témami boli: ľudový odboj, revolučné nálady, boj za slobodu. Hlavným literárnym druhom bola lyrika a veršová epika, rozvíjala sa však próza zo súčasného života.

• Najvýznamnejšími predstaviteľmi Štúrovej školy boli básnici: SAMO CHALUPKA, JANKO KRÁĽ, ANDREJ SLÁDKOVIČ, JÁN BOTTO a prozaici JOZEF MIROSLAV HURBAN a JÁN KALINČIAK.

Samo Chalupka (1812 -1883) • Narodil sa v Hornej Lehote v rodine evanjelického farára. Roku 1827 študoval filozofiu a teológiu. • Chalupka je tvorcom historickej epiky, historického spevu. Upútala ho jánošíkovská tematika, téma protitureckých bojov a motívy dávnej minulosti Slovákov.

• Napísal diela s: • Jánošíkovskou tematikou: -Likavský väzeň, Kráľohoľská, Junák. . • témou protitureckých bojov: - Boj pri Jelšave, Branko, Turčin Poničan. . • motívom dávnej minulosti Slovákov: - Mor ho!

Mor ho! • Vrcholné dielo S. Chalupku • Námet – u Šafárika v Dejinách reči a literatúry slovanskej – o panónskom kmeni Limigantov, ktorí sa v 4. storočí postavili na odpor rímskemu cisárovi Konštantínovi a vrhli sa na neho s výkrikom Mar ha!, čo Chalupka prekladá ako Mor ho! • Cieľom nie je verné zobrazenie histórie, ale vyjadrenie hlbokého vlasteneckého cítenia • Chalupka preniesol na junákov všetky ideálne vlastnosti

Dejová osnova • Družina slovenských junákov prichádza k cárovi s mierovým posolstvom. Cisár ich vysmeje a vyhráža sa, že zničí celý národ. Slovenskí junáci volia radšej smrť ako porobu, s pokrikom Mor ho! sa vrhnú na cisárovo vojsko, zomierajú, ale morálne víťazia • Rovnosť človeka s človekom, aj medzi národmi • Kolektívny hrdina- idealizovaný slovenský národ, v protiklade k nemu zbabelý a pyšný cisár

Janko Kráľ (1822 – 1876) • Janko Kráľ je považovaný za najsubjektívnejšieho, najromantickejšieho a najrevolučnejšieho básnika. Položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky. • Písal balady a revolučné piesne.

• Napísal diela: • subjektívna a reflexívna lyrika - Duma bratislavská, Orol vták • revolučná a politická lyrika - Duma dvoch bratov, Šahy • piesne a balady - Pán v tŕní, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko • Vyzdvihuje odvahu vzbúriť sa proti zvyčajnému spôsobu života, snaha štúrovcov zmeniť osud národa podobnosť mena Janka Kráľa nie je náhodná, autor sa stotožňuje s lyrickým subjektom, vyjadruje svoje myšlienky a postoje • Lyrický hrdina Janko sa odlišuje od ostatných dedinčanov, nedodržiava tradičné zvyky (nejde v nedeľu do kostola) blúdi po horách, túži po plnosti odlišného života, považujú ho za divného. Má sen, chce vyslobodiť zakliatu pannu z Váhu, o ktorej sa dopočul z povesti. Môže sa mu to podariť, ak skočí do Váhu a všetky veci si oblečie naopak, zabudne si však vyvrátiť vrecká na kabáte a tak sa utopí. – titanizmus • Panna – symbol slovenčiny

Kompozícia • Skladbu možno rozdeliť na tri časti: • 1. - autorove úvahy, opis nálady a myšlienok, prechádza do opisu prírody a kraja, kde niet nenávisti • 2. - samotná balada na základe ľudovej povesti/balady • 3. - epilóg, posmrtné splynutie hrdinu s prírodou • Balada: ľudová, Villonska, romantická

Andrej Sládkovič (1820 - 1872) • Bol slovenský básnik, kritik, publicista a prekladateľ. • Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty.

• Písal: • Spoločenskú aj ľúbostnú poéziu, poéziu pre deti a mládež, preklady, kázne, listy, kultúrnohistorické diela Marína Detvan

Ján Botto (1829 – 1881) • Bol najmladší zo štúrovských básnikov. Písal alegorické básne, revolučné piesne, balady, veršované rozprávky a povesti, rozsiahlejšie básnické skladby. Hlavným zdrojom jeho tvorby bola ľudová slovesnosť. Rozvinul typ romantickej balady. • Vrcholom jeho tvorby je básnická skladba Smrť Jánošíkova

Vrcholom jeho tvorby je básnická skladba Smrť Jánošíkova. Najznámejšie balady: - Margita a Besná, Žltá ľalia, Báj na Dunaji, . . Lyricko-epická báseň - Smrť Jánošíkova. Skladba je rozdelená do 9 -tich spevov, ku ktorým je pripojený aj lyrický predspev

Smrť Jánošíkova • Lyricko-epická skladba, zlapanie, väznenie a smrť Jánošíka, má úvod a 9 spevov • 1. spev: opis 12 zbojníkov, ktorých domovom sú hory, žijú slobodne, v závere vatra dohára – družina sa dozvedá o lapení kapitána (prvky ľudovej slovesnosti) • 2. spev: paholok, ktorý ženie ovce, žiali nad zlapaním Jánošíka (ako ho zlapali: baba mu podsypala hrach a prezradila, kde má slabé miesto – čarovná žilka v jeho opasku – tú preťali – teraz je vo väzení, kde ho mučia) • 3. spev: čierne mesto, ktoré väzní Jánošíka. Za ním prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá spieva labutiu pieseň – ľutuje svoju matku, ktorá ju vychovala pre bieleho sokola, ale ona skončí svoj život v Dunaji • 4. spev: najpochmúrnejší, noc vo väzení – Jánošík spí v okovách – sen o mladosti, slobode – verše o blížiacej sa smrti • 5. spev: Jánošík spomína na voľnosť, ktorej si neužil. Viera v „božieho bohatiera“ – silného jedinca, ktorý pomôže národu. • 6. spev: romantický konflikt: nádej, že chmáry nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Jánošík sa modlí za ubiedený ľud.

Smrť Jánošíkova • 5. spev: Jánošík spomína na voľnosť, ktorej si neužil. Viera v „božieho bohatiera“ – silného jedinca, ktorý pomôže národu. • 6. spev: romantický konflikt: nádej, že chmáry nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Jánošík sa modlí za ubiedený ľud. • 7. spev: atmosféra ticha ako na cintoríne, obloha sa od smútku dotýka zeme, na holi sa hrajú víly, ich kráľovná spieva pieseň – volá k sebe Jánošíka. Autor opisuje Jánošíkovu popravu. • 8. spev: Slovensko zobrazené ako zakliata krajina, všetko smúti za Jánošíkom, ale ľudia veria, že neumrel, a že ho víly dokázali oživiť • 9. spev: alegorický, symbolický – Jánošík sa žení s Kráľkou, kráľovnou víl – prestavuje symbol slobody • lyricko-epická skladba - prvky elégie a hrdinského spevu, jánošíkovská téma - sklamanie štúrovcov po revolúcii – nesústreďuje sa na život Jánošíka, ale na jeho zlapanie, väzenie, popravu a obraz Slovenska po jeho smrti - mesianizmus – Jánošíkov odkaz do budúcnosti – nadíde čas odplaty, spravodlivosti