ROMANTIZMUS Barbora Bukov 2 A Romantizmus umeleck a

ROMANTIZMUS Barbora Bučková 2. A

Romantizmus umelecký a myšlienkový smer, plný humanistických a slobodomyseľných ideí osvietenstva v rokoch 1775 -1850 prenikol do všetkých druhov umenia (výtvarné umenie, literatúra, hudba, divadlo) vznikol v Nemecku, odkiaľ prenikol do Anglicka a neskôr do ostatných kultúr Európy. kládol dôraz na pôvodnosť, individualitu tvorcu, priamu skúsenosť, myslenie a cítenie človeka.

Tematická oblasť prevládali sny o budúcnosti, záujem o minulosť, nesúhlas so spoločenskými pomermi a útlakom a túžbou zmeniť ich, ale aj láska, zvyčajne nenaplnená jednou zo základných myšlienok romantizmu je nemožnosť zmeny sveta len vierou v nadosobný ideál či gestom vzbury, z čoho vyplýva typický romantický pesimizmus

Umelec ako hrdina Jadrom romantizmu bol pojem umelca ako hrdinu – a zbožňovateľa hrdinov – bol nositeľom nostalgického citu k veľkoleposti prírody či slávnej minulosti, zbožňovania súčasníkov, radikálneho ideológa či kvázi vedeckého analytika prírodných a psychologických javov. Hrdina bol géniom týčiacim sa nad spoločnosťou, ale aj nepochopenou dušou, túžiacou po slobode a spravodlivosti pociťujúci rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, so snahou i napriek riziku straty života zmeniť svet. Tento smer zmenil umelca z nadaného remeselníka a nestranného pozorovateľa na bohéma, zachytávajúceho moderný svet.

Výtvarné umenie spontánnosť malebnej techniky, pestrá škála farieb a tónov niektoré námety prebraté z literatúry alebo histórie láska k prírode viedla k rozvoju krajinomaľby (John Constable, William Turner, Chris Bonington) hlavní predstavitelia: Theodore Gericault, Eugène Delacroix,

Literatúra diela sa stávajú oveľa subjektívnejšími hlavné romantické žánre: lyrická balada, básnická poviedka, moderný epos, román vo veršoch, dramatická báseň, historický román a poviedka hlavní predstavitelia: J. W. von Goethe, H. von Kleist, Stendhal, R. R. de Chateaubriand, V. Hugo, A. S. Puškin, A. Mickiewicz, K. H. Mácha slovenskí predstavitelia: J. Kráľ, A. Sládkovič, J. Kalinčiak, S. Chalupka

Hudba nastupuje rytmickosť a melodickosť skladieb Ranná fáza romantizmu (1800 -30) – najmä piesňová a klavírna tvorba, (R. Schumann, F. Chopin) Novoromantizmus (od 30. rokov 19. st. ) – symfónia, symfonická báseň a hudobná dráma, vznik národných hudobných škôl (R. Wagner, H. Berlioz) Neskorý romantizmus – najmä symfónia (J. Brahms, A. Bruckner)

Tvorba 1744 1831 1817 Asi od 1820 1829 Asi od 1835 1808 1831 1847 1849 -50 1876 1838 -1839 Goethe (1749 – 1832): Utrpenie mladého Werthera Stendhal (1783 – 1842): Červený a čierny Géricault (1719 – 1824): Plť Medúzy Anglická romantická krajinárska škola: Bonington (1801 – 1828) Constable (1776 – 1837) Turner (1775 – 1851) Delacroix (1789 – 1863): Sardanapalova smrť Hnutie l´art pour l´art (umenie pre umenie): Gautier (1811 – 1872) Baudelaire (1821 – 1867) Kleist (1777 – 1811): Michael Kohlhaas Puškin (1799 – 1837): Boris Godunov Emily Bronteová (1818 – 1848): Búrlivé výšiny Chateaubriand (1768 – 1848): pamäti zo záhrobia Čajkovskij: Labutie jazero Chopin (1810 – 1849): prelúdiá

Použitá literatúra Malá slovenská encyklopédia – Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied – 1993 Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch – Agentúra cesty s. r. o – 2006 Kronika svetových dejín – ikar - 2004