PRIEMYSEL Hospodrstvo sveta l Hospodrstvo shrn udskch innost

PRIEMYSEL

Hospodárstvo sveta l Hospodárstvo – súhrn ľudských činností, charakterizuje sa na základe vybraných kritérií (hlavne veľkostná a odvetvová štruktúra) l Veľkostná štruktúra – určuje sa najčastejšie pomocou hodnoty, kt. sa vytvára v hospodárstve = hrubý domáci produkt (HDP), slúži na porovnanie a analýzu hospodárstiev jednotlivých štátov, vyjadruje sa v USD a prepočítava sa na obyvateľa daného štátu l Podľa hodnoty HDP môžeme rozdeliť štáty na rozvinuté (hl. v Európe, S. Amerike, v. Ázii a v Austrálii) a rozvojové ( hl. v Afrike, L. Amerike a jz. Ázii) l Odvetvová štruktúra – podľa nej sa hospodárstvo člení na sektory: primárny (4% HDP, 40, 5% pracujúcich), sekundárny ( 32% HDP, 20% pracujúcich), terciárny a kvartérny( terciárny a sekundárny majú najväčší podiel na svetovom HDP – 64%, zamestnávajú 39% všetkých pracujúcich) l Vo vyspelých krajinách má významnú úlohu terciárny a kvartérny sektor, v rozvojových hl. primárny a potom sekundárny sektor

l Dôležitým ukazovateľom hospodárstva je nezamestnanosť – udáva podiel obyvateľov bez práce vzhľadom k všetkým obyvateľom, kt. môžu pracovať (ekonomicky aktívny obyvatelia), veľmi variabilný ukazovateľ – reaguje na zmeny v hospodárstve – krízy, nové investície, prírodné katastrofy, . . . Celosvetovo dosahuje 30%, v rozvojových krajinách – 75%, v naj vyspelejších – 4 -12%. l Hospodárstva štátov sveta sú prepojené cez výmenu tovarov a služieb, obchod medzi rôznymi štátmi sa nazýva zahraničný obchod. Skladá sa z exportu – vývoz tovaru a služieb ( najväčší vývoz majú Nemecko, Čína, USA) a z importu – dovoz tovarov zo zahraničia (USA, Nemecko, Čína)

Definovanie priemyselnej výroby l je tá časť materiálnej výroby, kt. zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a poľnohospodárskych produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby l je najdôležitejšie odvetvie NH jednotlivých krajín, ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov l v priemysle pracuje asi 20% ekonomicky činného obyvateľstva ( vyspelé štáty – 25% - počet zamestnaných klesá, menej rozvinuté – 14% - počet zamestnaných stúpa) l rozdiely v zamestnanosti medzi krajinami sú výsledkom prirodzeného vývoja hospodárstva jednotlivých štátov, kt. prechádzajú z predindustriálneho, cez industriálne až do postindustriálného obdobia ( pre každé obdobie je charakteristický určitý podiel zamestnanosti v primárnom, sekundárnom, terciárnom a kvartérnom sektore )

Vývoj podielu zamestnaných v základných sektoroch hospodárstva l Primárny sektor : poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, ťažba nerastných surovín l Sekundárny sektor : priemysel, stavebníctvo l Terciárny sektor : obchod, služby doprava, zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť, šport l Kvartérny sektor : informatika, peňažníctvo, veda, výskum

Vznik a vývoj priemyselnej výroby l Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky prechádzala viacerými etapami: l 1. Malovýroba tovarov – remeselná alebo domáca výroba l 2. Priemyselná manufaktúra – prvá forma priemyselnej výroby s rozvinutým systémom deľby práce predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a moderným priemyslom, kt. sa začal rozvíjať v Anglicku v 17. 18. st. . Obdobie jeho vzniku nazývame prvá priemyselná revolúcia l 3. Strojový veľkopriemysel – začína druhou priemyselnou revolúciou ( koniec 19. a zač. 20. st. ), využíva elektrickú energiu a spaľovacie motory, hl. časť výroby sa uskutočňuje pomocou strojov, vysoká deľba práce, koncentrácia a špecializácia výroby. Tretia priemyselná revolúcia – začína po 2. sv. vojne, priniesla automatizáciu, chemizáciu výroby, využívanie jadrovej energie, priemyselná revolúcia v elektrotechnike a elektronike vznikla v Japonsku

l 4. Priemysel vysokých technológií – nová kvalita technológií sa viaže na obdobie vedecko – technickej revolúcie, nové, netradičné postupy vychádzajúce z rozvoja vedy a techniky (Japonsko, USA), prenikanie počítačov do riadenia výrobných postupov, znižovanie energetickej náročnosti výroby, ekologizácia priemyselnej výroby l Najvýznamnejší vynález, kt. umožnil rozvoj moderného priemyslu je parný stroj ako hnací stroj univerzálného významu, znížil závislosť priemyslu od prírodných zdrojov energie ( voda, vietor)

Typy a odvetvia priemyselnej výroby l Podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám sa priemysel delí na : 1. primárny( ťažba surovín ) 2. sekundárny ( spracovateľský ) 3. terciárny ( opravárenská činnosť a vybrané služby ) l Podľa odvetví delíme priemysel na : 1. ťažobný ( palív, rúd a i. surovín ) 2. spracovateľský : a) ťažký – energetika, hutníctvo, strojárenstvo, chemický b) spotrebný – strojárenský, chemický, textilný, potravinársky, polygrafický, kožiarsky, papiera a celulózy

Lokalizácia priemyselnej výroby l Rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú prírodné, spoločenské a ekonomické činitele, kt. sa označujú ako lokalizačné činitele. Význam jednotlivých činiteľov je pre rôzne druhy priemyslu rozdielny a ich význam sa v historickom vývoji menil ( súvisí to s rozvojom vedy a výskumu ) l Lokalizačné činitele : surovina, energia, voda, pracovná sila, doprava, trh(miesto odbytu ), aglomerácia, poloha, kapitál, vládna politika, ekologické činitele – význam podčiarknutých činiteľov sa zväčšuje l Pri lokalizácii priemyselnej výroby sa väčšinou berú do úvahy viaceré lokalizačné činitele (nie iba jeden) l Nové netradičné lokal. činitele : strategické rozhodnutia nadnárodných spoločností, konkurencia a ceny na trhoch, ochrana životného prostredia, vládna politika jednotlivých štátov, . . .

Energetika l tvorí základ moderného hospodárstva, vyrába elektrickú energiu potrebnú vo všetkých odvetviach hospodárstva i v domácnostiach l zdokonalením prenosu energie a zlepšením podmienok prepravy zdrojov energie, klesá vplyv miesta výskytu zdrojov energie na lokalizácii priemyslu l zdroje na výrobu energie delíme na : neobnoviteľné – uhlie, ropa, z. plyn, urán, horľavé bridlice a na obnoviteľné – slnečná energia, vodná energia, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia, energia biomasy ( menej narušujú ŽP ) l najvýznamnejší produkt energetiky je výroba elektrickej energie. Podľa zdrojov rozdeľujeme elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alternatívne – slnečné, veterné, . . . ) l Tepelné elektrárne : spaľujú uhlie, ropu, zemný plyn, vo väčšine krajín prevláda výroba elekt. energie v týchto elektrárňach, klesá podiel uhlia na úkor ropy a zemného plynu, významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia

l Jadrové elektrárne : využívajú hl. urán, objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody na chladenie, problémy - so skladovaním jadrového odpadu, rekonštrukciou a odstavovaním ( životnosť reaktorov sa pohybuje okolo 3040 rokov ), možnými haváriami reaktorov. Najvyšší podiel energie vyrobenej v jadrových elektrárňach majú : Francúzsko, Belgicko, Ukrajina, Švédsko, Švajčiarsko, Južná Kórea, Litva, . . . l Vodné elektrárne : ( Itaipu – Brazília), Kanada, Brazília, USA, Čína, Rusko patria k najväčším producentom hydroenergetiky (51 % svetovej produkcie) l Podiel ostatných elektrární je malý, budujú ich hospodársky vyspelé krajiny, napr. Francúzsko, USA, Island, Dánsko, . . . l Smery vývoja energetického hospodárstva : rýchle tempo rastu spotreby energie, zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie, zmeny vo využívaní zdrojov energie, využívanie a objavovanie nových druhov energie