Komplexn oetrovatesk starostlivos o pacienta s pleurlnym vpotkom

Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pleurálnym výpotkom Kuchariková Mária

Pleurálny výpotok • Pleurálny priestor sa nachádza medzi pľúcami a hrudnou stenou. Pleura je serózna, priehľadná, lesklá a vlhká blana. Tvorí jednu zo zložiek elastického napínacieho systému pľúc. • V medzipleulárnej štrbine sa nachádza malé množstvo seróznej tekutiny (0, 3 ml/kg), ktorú produkujú bunky pleury. Za fyziologických okolností toto množstvo pleurálnej tekutiny umožňuje voľný, kĺzavý pohyb oboch serózných blán pleury pri dýchacích manévroch. Tvorba a rezorbcia je vyrovnaná.

• Patofyziológia K narušeniu rovnováhy vylučovania a spätnej rezorbcie výpotku dochádza pri: - zápalových zmenách pohrudnice alebo popľucnice zmene koloidno - osmotického tlaku v cievach pleury poruche odtoku lymfy do lymfatického systému ruptúre ciev krvného obehu ruptúre lymfatických ciev zmene filtračnej plochy jednej z pohrudníc priamom prenikaní tekutiny z inej primárnej lokalizácie

• Najčastejšie príčiny: - srdcové zlyhania bakteriálne a vírusové pneumónie nádorové ochorenia (pľúc, prsníka, lymfómy) embólia pľúcnice gastrointestinálne ochorenia (cirhóza pečene, pankreatídy) urémia reumatické choroby tuberkulóza mezotelióm za fyziologických podmienok pri veľkej fyzickej námahe (vrcholové športové výkony)

• Rozdelenie pleurálnych výpotkov - exudát - transudát Makroskopický vzhľad: - serózny - fibrózny - hemoragický - purulentný - chylózny - cholesterolový - zmiešané formy Topografický vzhľad: - jednostranný - obojstranný - difúzny - lokalizovaný

Podľa charakteru výpotku: - hydropneumotorax - pyopneumotorax - hemopneumotorax Podľa vzhľadu výpotku: - slamovožltý, sanquinolentný, hemoragický, purulentný, mliečny, tmavožltý, vodnatý Podľa zápachu: - bez zápachu - putrídne zapáchajúci V bežnej praxi sa často hovorí o: - špecifických výpotkoch - malígnych výpotkoch - nešpecifických výpotkoch

• Diferenciálna diagnostika - Anamnéza - Objektívny obraz - Rádiodiagnostické metódy: RTG, USG, CT, NMR, PET, skiaskopia, intervenčná rádiológia - Pleurálna punkcia: biochemické, cytologické, mikrobiologické vyšetrenia výpotku - Bronchoskopia - Torakoskopia - Pleurálna biopsia

• Klinické prejavy Objektívne a subjektívne príznaky hromadenia tekutiny vo všeobecnosti označujeme ako pleurálny syndróm. Klinický obraz závisí od etiológie. Najčastejšie príznaky: - subfebrílie, - bolesť na hrudníku (ostrá, tupá, pichavá. . . ) - tvorba pleurálneho výpotku - dýchavica - kašeľ (suchý, štekavý, s expektoráciou) - únava - nechutenstvo, strata na hmotnosti

• Terapia pleurálnych výpotkov Vychádza z liečenia príčin a nie následkov. Pred začatím liečby je veľmi dôležitá diferenciácia pleurálneho výpotku. - antibiotická liečba - hrudná drenáž - analgetická liečba - antituberkulózna liečba - kortikoidy - chirurgická liečba - rehabilitačná liečba

• Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pleurálnym výpotkom 1. Posúdenie - osobná anamnéza - rodinná anamnéza - životný štýl - objektívne vyšetrenie - lekárske diagnózy - medikamentózna liečba - fyzikálne vyšetrenie

2. Diagnostika - Hypertermia súvisiaca so základným ochorením Neúčinné dýchanie súvisiace so základným ochorením Neúčinné čistenie dýchacích ciest – kašeľ súvisiaci so zápalovým procesom - Strach v súvislosti s invazívnym vyšetrením – pleurálnou drenážou - Akútna bolesť súvisiaca so zavedeným pleurálnym drénom - Zmenená výživa – menší príjem ako je telesná potreba organizmu súvisiaca s nechutenstvom

- Deficit sebaopatery – znížená pohyblivosť (deficit dodržiavania hygienických návykov, v obliekaní, vyzliekaní a celkovej osobnej starostlivosti) súvisiaci so zavedeným pleurálnym drénom a dýchavicou - Potencionálny vznik infekcie v súvislosti so zavedeným pleurálnym drénom

3. Plánovanie Sesterská diagnóza: Neúčinné dýchanie súvisiace so základným ochorením – Pleuropneumónia prejavujúce sa dýchavicou. Cieľ: Pacient má obnovené účinné dýchanie do troch dní. Výsledné kritéria: 1. pacient nemá pocit dýchavice, 2. pacient je bez cyanózy, 3. frekvencia dýchania je v rámci normy (12 -18/min. ), 4. hodnoty laboratórnych výsledkov má pacient v norme.

Sesterské intervencie: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. k uľahčeniu maximálneho inspíria zvýšiť záhlavie lôžka – Fowlerova poloha, merať FF: dych- 3 x denne, TK- 2 x denne a saturáciu kyslíka 2 x denne, poučiť pacienta, aby sa snažil zvládnuť dýchavicu prehĺbením vdychu a predĺžením výdychu, podávať terapiu podľa ordinácie lekára, pripomínať pacientovi dôležitosť prestávok medzi jednotlivými činnosťami, podať kyslík v prípade potreby / podľa ordinácie lekára, zhodnotiť výsledky laboratórných hodnôt, v akútnej fáze obmedziť zber informácií na nevyhnutnú mieru, poučiť pacienta o postupoch, ktoré znižujú spotrebu kyslíka (sedieť v sprche, jesť ľahko stráviteľné jedlo častejšie a v menších dávkach),

10. 11. 12. 13. 14. 15. pozorovať a dokumentovať prejavy dyspnoe (auskultačne – piskoty, vrzgoty; aspekciou – nekľud, úzkosť, zapojenie pomocných dýchacích svalov), všímať si a dokumentovať zmeny, ktoré môžu signalizovať komplikácie (sledovať dýchanie, hodnoty krvného tlaku, pulzu, saturácie kyslíka), pozorovať farbu kože, slizníc, nechtov, zmeny nahlásiť lekárovi, zaznamenať všetky vyvolávajúce faktory, ktoré pacientovi zhoršujú jeho stav, všímať si všetky varovné príznaky, ktoré by mohli signalizovať zhoršenie stavu, dokumentovať a zmeny stavu hlásiť lekárovi, všetky namerané hodnoty, ordinácie, zmeny. . . zaznamenať do ošetrovateľského záznamu.

4. Realizácia - pacienta sme uložili do Fowlerovej polohy, - podľa ordinácie lekára sme podali pacientovi kyslíkovú terapiu 2 l/hod. cez kyslíkové okuliare, sliznicu nosnej dutiny sme zvlhčovali destilovanou vodou, - o 7: 10 hod. sme pacientovi zmerali FF, informovali sme lekára, - poučili sme pacienta, aby sa snažil zvládnuť dýchavicu prehĺbením vdychu a predĺžením výdychu, - o 7: 30 hod. podľa ordinácie lekára sme podali pacientovi ordinovanú terapiu, - spolu s lekárom sme pacientovi urobili arteriálny odber krvi, - po zhodnotení výsledkov laboratórnych hodnôt lekárom sme pacientovi podali kyslíkovú terapiu 3 l/hod. ,

- o 11: 00 hod. sme pacientovi zmerali fyziologické funkcie, - u pacienta sme spozorovali a sťažené dýchanie a zapájanie pomocných dýchacích svalov, - o 13: 00 hod. po pacientovom návrate z operačnej miestnosti sme pacientovi opakovane podali kyslíkovú terapiu 3 l/hod. , - o 14: 00 hod. sme pacientovi opakovane zmerali FF, - pacienta sme poučili o postupoch, ktoré znižujú spotrebu kyslíka, - u pacienta sme nespozorovali zmenu farby kože, nechtov, slizníc, - o 18: 00 hod. sme pacientovi zmerali FF, - o 18: 30 hod. sme pacientovi podali podľa ordinácie lekára ordinovanú terapiu, - o 21: 00 hod. sme pacientovi zmerali frekvenciu dychu, - všetky namerané hodnoty FF, podanie ordinovanej terapie, časové rozmedzie, zmeny v zdravotnom stave pacienta sme zaznamenali do ošetrovateľského záznamu.

5. Vyhodnotenie 1. deň zavedenia pleurálneho drénu S: Dýcha sa mi ešte ťažko, ale po tom zákroku sa mi mierne uľavilo. O: Sťažené dýchanie pretrváva, pacientovi sa postupným vypúšťaním pleurálneho výpotku z pleurálnej dutiny mierne zlepšilo dýchanie, D: 22/min. A: Cieľ nesplnený. P: Pokračovať v intervenciách 1 – 14. 3. deň zavedenia pleurálneho drénu S: Dýcha sa mi veľmi dobre. O: Pacient má obnovené účinné dýchanie, nemá pocit dýchavice, D: 18/min. , cyanóza nie je prítomná, acidobázická rovnováha je v norme. A: Cieľ bol splnený. P: Naďalej pokračovať v intervenciách 1 – 14.

• Na našom II. pneumologickom oddelení v Špecializovanej nemocnici Sv. Svorada n. o. v Nitre bolo v roku 2007 hospitalizovaných 207 pacientov s diagnostikovaným pleurálnym výpotkom. Tento počet predstavuje o 23 pacientov viac ako to bolo v roku 2006.

Ďakujem za pozornosť