Klasicizmus 17 18 storoie Historick okolnosti vzniku Dlh

Klasicizmus (17. – 18. storočie)

Historické okolnosti vzniku Dlhé obdobie nekonečných vojen a povstaní sa blíži ku svojmu koncu. Začína sa rozvíjať priemyselné podnikanie – výroba, ktorá predpokladá oslobodenie sa od feudálnych vzťahov a istý druh voľnosti. Klasicizmus vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore vo Versailles za vlády Ľudovíta XIV. nazývaného aj Kráľ Slnko. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy ako umenie, ktoré sa prispôsobovalo potrebám a vkusu dvornej spoločnosti.

Charakteristika klasicistickej literatúry - Vznikla vo Francúzsku v 17. storočí - Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody, hlavne toho, čo je v nej nemenné a podstatné. - Za ideál považuje antiku, vychádza z názorov Aristotela. Podľa antického vzoru má presné pravidlá, ktoré treba rešpektovať. - Rozlišuje dva druhy žánrov: * vysoké: óda, elégia, epos, tragédia – spracúvali vznešené námety * nízke: bájka, satira, komédia – vyznačovali sa komickosťou námety čerpali aj zo života nižších vrstiev. Opierala sa o racionalizmus Reného Descarta: „Myslím, teda som. “ Presné pravidlá klasicistickej tvorby zveršoval Nicolas Boileau. Despréaux v diele Básnické umenie.

Francúzska literatúra Pierre Corneille (1606 -1684) Absolvoval právo, pôsobil ako kráľovský advokát. CID - Veršovaná tragédia spracúvajúce námet zo španielského tematického okruhu. - V španielskej literatúre je Cid príkladom kresťanského rytiera, ktorý je oddaný viere aj kráľovi a starostlivý k vlastnej rodine. - V Corneillovom spracovaní ide najmä o konflikt medzi láskou a cťou. Hrdinovia sú vznešení jednotlivci, ktorí potláčajú osobné city, aby splnili svoje občianske a morálne povinnosti. - Hra je bez vedľajších epizód, vystupuje v nej malý počet postáv

Jean-Baptiste Poquelin-Moliére (1622 -1673) - Francúzsky dramatik a divadelník, najvýznamnejší svetový autor klasicistických komédií. Hrával na dvore Ľudovíta XIV. Napísal 33 dramatických diel. Zomrel na javisku, po predstavení hry Zdravý nemocný. - Najvýznamnejšie diela: Mizantrop, Lakomec, Zdravý nemocný, Škola mužov, Škola žien, Don Juan atď. Lakomec - Moliér sa pri písaní hry inšpiroval Plautovou Komédiou o hrnci. - V tragikomickej postave Harpagona vytvoril všeľudský typ človeka, ktorého ovláda absolútny majetnícky pud. Pranieroval spôsob, akým peniaze rozkladajú ľudské vzťahy a charakter. - Súčasníci hru neprijali priaznivo, lebo je napísaná v próze, čo odporovalo klasicistickým zásadám.

Bohatý lakomý vdovec a úžerník Harpagon je taký posadnutý svojimi peniazmi, že tomu podriaďuje všetko: vzťah k vlastným deťom a služobníctvu aj osobný citový život. Jeho dcéra Elise sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom, syn Cléante miluje chudobnú Mariannu. Tú si však chce vziať Harpagon, Cléanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elisu chce vydať bez vena za starnúceho boháča Anselma. Keď Harpagon zistí, že sa mu stratili peniaze, ktoré mu sluha iba ukryl, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek, i svojich blízkych a seba. Po ubezpečení, že sa mu skrinka vráti a že Marianna a Valére sú vlastne Anselmove deti, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Cléantom a Elisou (hlavne keď svadobné náklady uhradí Anselmo, v skutočnosti don Paul d´Albruci) JEAN DE LA FONTAINE - Svojím dielom BÁJKY nadviazal na Ezopa - Zbavil bájky poučnosti a zameral sa na obyčajných ľudí a zdravý rozum.

Osvietenstvo - hnutie, ktoré sa zakladalo na dôvere v osvietený rozum a na pravde, ktorú poznávalo buď rozumom, alebo empíriou. Viedlo zápas s predsudkami a poverami. - Zdôrazňovalo, že ľudia sú si od prírody rovní, nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene. - Základný znak osvietenského myslenia je súhra rozumu a citu. - Jeho najvýznamnejší predstavitelia vo Francúzsku boli tzv. encyklopedisti: Charles-Louis de Montesquieu, Jean-Jacques Rousseau a Denis Diderot, ktorý vytvorili dielo Encyklopédia alebo Racionálny slovník vied, umení a remesiel.

Anglická literatúra Daniel Defoe (1660 -1731) - Usiloval sa o politickú kariéru – bol agentom tajných služieb s domácou i so zahraničnou pôsobnosťou. Robinson Crusoe Robinsonov príbeh je fiktívnou autobiografiou syna z dobrej meštianskej rodiny, ktorý z túžby po dobrodružstve odchádza z domu, plaví sa po mori, padne do otroctva a na 28 rokov stroskotá na opustenom ostrove. Robinson denníkovou formou zachytáva svoje zážitky po stroskotaní, opisuje záchranu vecí z vraku lode, budovanie obydlia, krotenie zvierat, oslobodenie Piatka z rúk kanibalov. Rozprávanie sa strieda s mravoučnými a náboženskými úvahami. Útechu a posilu nachádza hlavný hrdina v Biblii.

Jonathan Swift (1667 -1745) Írsky satirik, predstaviteľ osvietenského klasicizmu. Gulliverove cesty - Utopický cestopis. Podobne ako v Robinsonovi Cruseovi, aj tu je hlavnou postavou námorník, ale na rozdiel od Defoevho príbehu je Swiftov príbeh pochmúrny. - Satiricky poukazuje na vážne problémy Anglicka. Gulliver rozpráva o stroskotaní v južných moriach a o svojej záchrane na ostrove Liliput, kde žijú obyvatelia 12 -krát menší ako on. Opisuje ich zvyky, stretnutie s ich cisárom, svoju pomoc Liliputánom a svoj návrat do Anglicka. Na svojich cestách sa dostáva do krajiny Hujhnhnmov – múdrych koní, ktorých život konfrontuje so životom zdivočených ľudí Jahuov. Prosté kone nepoznajú nenávisť, pýchu, zlobu, zatiaľ čo ich sluhova Jahuovia sú prefíkaní, zlomyseľní a pomstychtiví. Po dobrodružnej plavne sa Gulliver dostáva do Anglicka a rekapituluje svoje cesty. Zdôrazňuje pravdovravnosť, nestrannosť, tolerantnosť, odmieta pokorovanie.

Použitá literatúra SMIEŠKOVÁ, M. : Literatúra. Bratislava: Fragment, 2007. 164 s. ISBN 978 -80 -8089 -065 -0 www. maturitavpohode. webnode. sk Spracoval: Mgr. Peter Beňo