Klasicizmus a osvietenstvo 17 st 18 st Klasicizmus

Klasicizmus a osvietenstvo (17. st – 18. st)

Klasicizmus: 1. fáza: osvietenský klasicizmus 2. fáza: vrcholný klasicizmus (z lat. classicus - vynikajúci, prvotriedny) – umelecký smer, ktorý napodobňuje antické umenie, má prísne estetické pravidlá a normy • filozofia racionalizmu (Cogito, ergo sum! R. Descartes), ciele osvietenstva a ideály feudálneho absolutizmu (absolútne dokonalý spoločenský poriadok podľa racionalistov) Spoločenský a historický kontext • šľachta stratila svoj politický vplyv, panovníci postupne sústreďovali moc do svojich rúk – abs. monarchie • vzor – Ľudovít XIV. (kráľ Slnko) a Versailles, posmešné verše/pamflety podnecovali kritiku kráľa • priaznivý čas a pestovanie vedy a umenia – učené spoločnosti • cirkev prestáva byť najvyššou autoritou, cieľ ostrej kritiky, prvýkrát pochybnosti o jej poslaní (F. M. Voltaire), dokonca o existencii Boha (P. Holbach) •

Jean Baptiste Poquelin-Moliere (1622 – 1673) opustil právnickú kariéru a dal sa ku kočovným komediantom, nahneval svojho otca (postavy otcov mu vyšli nepriateľsky) • písal hry, režíroval, hral hlavné postavy, nakoniec sa stal riaditeľom divadla • bojoval za uznanie podceňovanej veselohry a prijatie komediálnej estetiky (zosmiešňoval aj šľachticov) • svoje divadlo založil s finančnou podporou svojej milenky pani Béjartovej, o mnoho rokov neskôr sa oženil s jej dcérou Armandou (obvinenia z krvismilstva) • pred pevnou dramatickou líniou deja uprednostňoval odkrývanie pokrivených charakterov • kritika v lit. kruhoch, intrigy, urážky, obvinenia z ponúkania nesprávnych príkladov mladým ľuďom • rozpad hereckého manželstva • symbolická smrť počas prestávky vo vlastnej hre Zdravý-nemocný Hry: Škola žien, Mešťan šľachticom, Mizantrop, Učené ženy, Tartuffe •

Lakomec komédia v 5 dejstvách, antická jednota miesta, času a deja predloha Komédia o hrnci (Plautus) postavy: Harpagon, jeho deti Eliza a Kleant, správca Valér, postarší šľachtic Anzelm, mladá a krásna Marianna, dohadzovačka Fronzína, sluha Šidlo • využíva zámeny postáv, chybné chápanie slov, tajomstvá, brilantný dialóg, hyperbolu • rázne zmenil aj herecký prejav – bez pompéznosti, nadnesenosti a predvádzania sa, urobil ho civilným a prirodzeným • svetová lit. – črta skúposti u Shakespeara Shylock (Kupec benátsky), Kukučínov Sýkora (Dies irae), J. M. Hurban Šúplata (Od Silvestra do troch kráľov) Kto žiarli, miluje viac, ale kto nežiarli, miluje lepšie. “ • • •

René mládenca príhody a skúsenosti (veľká epická próza, osvietenský román) • • prvý slovenský román (1784) dvojdielny – prvý diel (sentimentálny s didaktickým zameraním), druhý diel (súbory príhod zo Slovenska s výraznou kritikou vtedajších pomerov) Jozef Ignác Bajza (1755 – 1836) • • • pochádzal z rodiny zámožných gazdov, kat. kňaz, pochovaný v Dóme sv. Martina v BA, kde pôsobil bol zámožný, majetok venoval na dobročinné účely pokúsil sa o spisovný jazyk, ale neúspešne (reč „Uhroslovákov), veľmi sa nelíšila od češtiny vyčítal osvietencom, že jeho jazyk neprijali, ostré spory s J. Fándlym (pamflet Anti-Fándly, vysmieval sa z jeho chudoby, mena a zamestnania matky), hoci v spomienkach iných ľudí sa zachoval ako milý človek kritizoval Slovenské učené tovarišstvo, ale objednával si každý titul, ktorý vydali, čím ich podporoval. písal prózu, a poéziu (epigramy)

Prvý diel • opisuje cestu mladíka Reného, ktorý túži spoznať exotické krajiny so sprievodcom Van Stiphoutom z Benátok do Tripolisu. • retrospektívne rozprávanie, komplikovaný a málo zrozumiteľný príbeh. • je málo pôvodný, napísaný podľa fran. autora F. Fénelona Telemachove dobrodružstvá, v tom čase sa originalita diel ešte neoceňovala. Exotika v diele – ústie rieky Níl, Káhira, africké zvieratá a múmie, trh s otrokmi, René uväznený v pasci na hrochy, domácnosť muftiho, moslimovia. . . Druhý diel • nemá súvislú dejovú líniu, epizódy z ciest Reného a Van Stihouta po Slovensku, kriticky sa vyjadruje ku kláštorom, k cirkevným neporiadkom, kveštárom a pod. • na príkaz cirkevnej vrchnosti bola tlač druhého dielu pozastavená.