INFLCIA Ing Magdalna Hajtmankov 2020 INFLCIA Druhm ekonomickm

INFLÁCIA Ing. Magdaléna Hajtmanková 2020

INFLÁCIA Druhým ekonomickým problémom zmieš. ekonomík je inflácia – vzniká pri obehu neplnohodnotných peňazí • rastie celková úroveň cien (cenová hladina), pričom rastú nielen ceny tovarov a služieb, ale tiež ceny výrobných faktorov (renty, mzdy, úroky), rast cien je však nerovnomerný • Deflácia je opakom inflácie, prejavuje sa poklesom cien a nákladov, vyskytuje sa zriedkavejšie • Dezinflácia je pokles miery inflácie (ceny rastú ale pomalšie)

Vývoj inflácie v Anglicku 1270 – 1988

Vývoj inflácie v USA 1860 – 1990

Deflácia v Japonsku

Meranie inflácie Úroveň inflácie sa meria pomocou cenových indexov 1. index spotrebiteľských cien – CPI pomocou CPI sa merajú náklady spotrebného koša domácností - najdôležitejšie tovary a služby, ktoré spotrebúva priemerná domácnosť CPI je vážený aritmetický priemer spotrebných výdavkov priemernej domácnosti

CPI - Spotrebný kôš domácností v r. 2010 Odbor Názov odboru Stále váhy v promile Počet tovarov 01 Potraviny a nealkoholické nápoje 184, 453 142 02 Alkoholické nápoje a tabak 43, 749 12 03 Odevy a obuv 46, 232 88 04 Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá 253, 831 43 05 Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba domu 70, 548 89 06 Zdravotníctvo 37, 106 40 07 Doprava 78, 723 73 08 Pošta a telekomunikácie 37, 609 28 09 Rekreácie a kultúra 84, 629 81 10 Vzdelanie 14, 558 7 11 Hotely, kaviarne a reštaurácie 68, 610 44 12 Rozličné tovary a služby 79, 952 73 1000, 000 720 Úhrnný index spotrebiteľských cien

CPI • CPI sleduje zmeny MOC tovarov a služieb v spotrebnom koši

CPI V Európskej únii sa kvôli porovnateľnosti indexov spotrebiteľských cien jednotlivých krajín EÚ od r. 1996 používa tzv. harmonizovaný index spotrebiteľských cien - HICP - počíta sa na základe užšieho spotrebného koša ako CPI - menej položiek tovarov a služieb CPI sleduje 720 tovarov a služieb HICP sleduje 706 tovarov a služieb

Rozdiel medzi CPI a HICP

2. Producer Price Index • PPI – index cien výrobcov – sleduje zmeny veľkoobchodných cien, za ktoré nakupujú výrobcovia a je oveľa podrobnejší ako CPI • deflátor HDP – je cenový index pre celý HDP - zahŕňa ceny všetkých tovarov a služieb, vyrobených v určitej krajine

CPI - Miera inflácie • Miera inflácie je zmena cenovej hladiny za určité obdobie, vyjadrená v% • Ak použijeme ukazovateľ CPI miera inflácie

Vývoj inflácie v SR

Miera inflácie v krajinách EÚ v r. 2009 Krajina Inflácia v % Írsko - 2, 60 Rakúsko 1, 10 Estónsko - 1, 90 Dánsko 1, 20 Lotyšsko - 1, 40 Litva 1, 20 Malta - 0, 40 Cyprus 1, 60 Portugalsko - 0, 10 Bulharsko 1, 60 Slovensko 0, 00 Fínsko 1, 80 Belgicko 0, 30 Slovinsko 2, 10 Česko 0, 50 Luxembursko 2, 50 Holandsko 0, 70 Grécko 2, 60 Nemecko 0, 80 Švédsko 2, 80 Španielsko 0, 90 Poľsko 3, 80 Francúzsko 1, 00 Rumunsko 4, 70 Taliansko 1, 10 Maďarsko 5, 40

Jadrová a čistá inflácia • Hlavná úloha CB – stabilita cien - stráži mieru inflácie od r. 2000 sleduje NBS jadrovú infláciu • jadrová inflácia vyjadruje iba vplyv položiek s trhovými cenami – dostaneme ju, ak od celkovej inflácie meranej CPI odpočítame vplyv regulovaných cien a zmien nepriamych daní, ktoré ovplyvňuje štát • čistú infláciu vyčíslime, ak od jadrovej inflácie odpočítame zmeny cien potravín, ktoré podliehajú sezónnosti a netrhovým opatreniam vlády – tú sledovala NBS do r. 2000

Štruktúra inflácie celková inflácia CPI - regulované ceny - zmeny nepriamych daní = jadrová inflácia - ceny potravín = čistá inflácia

Jadrová a čistá inflácia

• Rôzne druhy inflácie sú dôsledkom rôznych príčin, ktoré infláciu vyvolávajú • Ak chce nejaká vláda „liečiť“ ekonomiku od inflácie, musí poznať jej príčiny a členenie

Členenie inflácie z kvantitatívneho hľadiska Podľa výšky, akú dosahuje miera inflácie, rozlišujeme 3 druhy inflácie: 1. mierna 2. cválajúca 3. hyperinflácia

1. Mierna inflácia (plazivá) – keď ceny stúpajú pomaly a ročná miera má jednocifernú hodnotu (< 10 %) Negatívne dôsledky sú minimálne, peniaze sa príliš neznehodnocujú 2. Cválajúca inflácia – keď ceny rastú v 2 -3 ciferných mierach (20, 100, 900 % ročne) – spôsobuje vážne ekonomické poruchy - peniaze sa rýchlo znehodnocujú a ľudia radšej hromadia tovary a snažia sa peňazí zbaviť, nepožičiavajú za obyčajné úrokové sadzby

Členenie inflácie z kvantitatívneho hľadiska 3. Hyperinflácia – keď je miera inflácie 4 – ciferná (1000 a viac %) - zriedkavý jav, vyskytuje sa počas vojny, revolúcie, alebo pri prekonávaní dôsledkov vojny (v Nemecku od jan. 1922–nov. 1923 – kvôli plateniu vojn. reparácií natlačením peňazí vzrástol cenový index z 1 na 10 000 000 – dôsledkom je nedostatok všetkého okrem peňazí, ktoré nikto nechce, krajina sa vracia k výmennému obchodu) (s bankovkami sa kúri, tapetuje alebo sa s nimi hrajú deti)

Hyperinflácia v Nemecku 1922 – 1923

Hyperinflácie bývajú veľmi zriedkavé (občianska vojna v USA 1851 – 1865, Nemecko po 1. svet. vojne, Poľsko 1923, Maďarsko 1946, Bolívia 1985, Nikaragua a Brazília 1990, Argentína 2001) • Cválajúca inflácia sa môže z času na čas vyskytnúť aj vo vyspelých ekonomikách, najmä od 70. rokov • Vo vyspelých ekonomikách prevláda mierna inflácia

Tri druhy inflácie

Členenie inflácie z kvalitatívneho hľadiska I. Podľa vonkajších prejavov • Otvorenú – zjavnú – keď ceny dlhodobo rastú určitou mierou, podľa ktorej ide o infláciu miernu, cválajúcu alebo hyperinfláciu Ak štát reguluje ceny, vyskytujú sa 2 typy inflácie • Skrytá inflácia – navonok síce ceny nerastú, ale výrobcovia si rastúce ceny vstupov kompenzujú nekvalitou výrobkov, kváziinováciami (módne novinky, nové obaly, menšie rožky, viac múky v saláme) – skrytý rast cien ťažko vyčísliť

Členenie inflácie z kvalitatívneho hľadiska • Zadržaná – potláčaná inflácia – ceny sú pevné, na trhu je však nedostatok tovarov, čo je spôsobené prebytkom kúpnej sily, ktorý z roka na rok rastie – poradovníky - viinkulácia, rady v obchodoch, čierny trh a pod. V dôsledku potláčanej inflácie vzniká inflačná medzera, ktorá sa napr. v SR pri prechode z príkazovej na trhovú ekonomiku zmenila na zjavnú to sa v r. 1991 pri liberalizácii cien (štát ich postupne prestal regulovať), prejavilo v 54 % miere inflácie

Inflácia v Československu 1980 - 1992 rozsiahla liberalizácia cien zrušenie dotácií spotrebiteľských cien 1990 – zrušenie štátnych dotácií k spotrebiteľ. cenám 1991 – liberalizácia cien

Členenie inflácie z kvalitatívneho hľadiska II. Podľa príčiny vzniku 1. Dopytová inflácia alebo inflácia ťahaná dopytom (z angl. demand-pull inflation) • príčinou inflácie je rastúci agregátny dopyt (AD rastie v dôsledku zvyšovania miezd, dôchodkov a vládnych výdavkov), • je spôsobená prevahou AD veľké množstvo peňazí v obehu) nad obmedzenou agregátnou ponukou (AS) • Takáto inflácia vzniká vtedy, keď je ekonomika na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu – vyčerpané zdroje – rastúci AD ťahá ceny hore (dopytom ťahaná inflácia)

Dopytová inflácia x – HDP, Q* - potenc. HDP y – cenová hladina, i rast AD - AD' → E' - rast HDP - rast cenovej hladiny keď AD' prekročí úroveň potenciálneho produktu, narazí na ohraničenú AS a „ťahá“ ceny smerom hore

Členenie inflácie z kvalitatívneho hľadiska 2. Nákladová inflácia alebo ponukou tlačená inflácia • príčinou - rast nákladov firiem • rast nákladov je spôsobený rastom cien prírodných zdrojov (ropa, suroviny, potraviny, energie), ale aj rastom miezd pri nízkej nezamestnanosti • napr. ropný šok v 70 -tych rokoch, tlak odborov na rast miezd

Nákladová inflácia • Pri takejto inflácii rastúce náklady tlačia ceny nahor (nákladmi tlačená inflácia) • Rast nákladov firiem spôsobí pokles agregátnej ponuky a nedostatok na trhu má za následok rast cien, dokonca pri klesajúcom HDP a rastúcej nezamestnanosti • Tento nový jav sa prvý raz objavil začiatkom 70. rokov v súvislosti s ropnými šokmi • išlo o spojenie stagnácie a inflácie – stagflácia resp. recesie a inflácie - slumpflácia

Nákladová inflácia x – HDP, Q* - potenc. HDP y – cenová hladina, i pokles AS - AS' → E' - pokles HDP - rast cenovej hladiny keď rast nákladov vyvolá pokles AS' nedostatok na trhu vyvolá rast cien

ĎALŠIE DRUHY INFLÁCIE • Inflácia má tendenciu vyvíjať sa z roka na rok tou istou mierou (napr. 3 % ročne), ak nie je ovplyvňovaná nejakými nepredvídanými udalosťami • Vtedy hovoríme, že inflácia je inertná – nereaguje • Postupne sa začne takáto inflácia očakávať a zabudováva sa do niektorých prvkov ekonomiky Inertná inflácia sa zabudováva do miezd, úrokových sadzieb, daní a pod. , môže sa udržať pomerne dlhý čas • V ekonomike sa však často objavujú nepredvídané udalosti – šoky, ktoré spôsobujú rast, či pokles inflácie (vysoká alebo nízka nezamestnanosť, prudký rast cien ropy, neúroda, vojna a pod. ) • Takéto šoky ovplyvňujú infláciu prostredníctvom agregátneho dopytu, alebo agregátnej ponuky - to sú príčiny inflácie

Inertná inflácia Ak v ekonomike nedochádza k dopytovým ani ponukovým šokom a očakáva sa 4 % rast miezd a cien, potom sa aj náklady zvýšia o 4 % AS sa posunie o 4 % vyššie, rovnakou mierou sa posunie aj AD a bod rovnováhy bude každý rok o 4 % vyššie Ceny rastú ročne o 4 %, čo je inertná inflácia

Importovaná inflácia Príčinou rastu cien v určitej ekonomike môže byť aj zahraničný obchod – vtedy hovoríme o importovanej inflácii Existujú 2 hlavné kanály, ktorými sa inflácia zo zahraničia prelieva do krajiny 1. je oslabovanie výmenného kurzu domácej meny 2. je rast zahraničnej cenovej hladiny a s tým súvisiace zdražovanie dovážaných tovarov

Dôsledky inflácie sa líšia podľa toho, o akú infláciu ide – či je mierna, cválajúca, alebo hyperinflácia • Prerozdeľovací efekt - inflácia ovplyvňuje rozdelenie dôchodkov a bohatstva medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva • Ekonomické dôsledky - spôsobuje narušenie rovnováhy ekonomiky svojím vplyvom na produkt a zamestnanosť, efekt „zodratých podrážok“ –> pri výkyvoch sa treba o peniaze viac starať (v minulosti sa chodilo viac do banky, teraz hoci virtuálne, aĺe tiež tomu treba venovať viac času) • Sociálne dôsledky – rozdielny vplyv na rôzne sociálne vrstvy obyvateľstva

Dôsledky inflácie Vplyv inflácie na rozdeľovanie dôchodkov a bohatstva – prerozdeľovací efekt • Inflácia má rôzny vplyv na rôzny druh majetku, ktorý ľudia vlastnia (peniaze v hotovosti, na účtoch, cenné papiere, nehnuteľnosti a pod. ) • Inflácia je výhodná pre majiteľov nehnuteľností – ich cena rastie, najviac znehodnocuje peniaze v hotovosti, ale aj na účtoch - reálna úroková miera je nízka, niekedy dokonca záporná

Dôsledky inflácie • Dlžníci, ktorí majú dohodnutý pevný úrok na úvery vplyvom inflácie získavajú – požičali si hodnotné peniaze a splácajú znehodnotené, vplyvom inflácie reálna úroková miera klesá • Veritelia naopak vplyvom inflácie strácajú – požičali hodnotné peniaze a vrátia sa im znehodnotené • Najväčšie prerozdeľovacie účinky má na rozdelenie bohatstva, ktoré sa presúva od veriteľov k dlžníkom

Dôsledky inflácie • Preto ak už má inflácia určitú výšku a očakáva sa jej dlhšie trvanie, ekonomika sa jej začne prispôsobovať • Inflácii sa prispôsobujú úrokové sadzby, mzdy a ostatné dôchodky a potom už nedochádza k ich prerozdeľovaniu – indexácia • Indexácia znamená zvýšenie všetkých dôchodkov o mieru inflácie (Brazília, Chile) • Ak je v krajine napr. 6 % inflácia, zvýšia sa mzdy, úroky a ostatné dôchodky o 6 % a nikto na inflácii nestráca ani nezískava

Dôsledky inflácie Celkový vplyv inflácie na ekonomiku je dvojaký • Makroekonomický vplyv je vplyv na celkový produkt a zamestnanosť – obdobia s vysokou mierou inflácie sú obvykle obdobiami s vysokou zamestnanosťou a vysokým produktom – znížiť infláciu možno iba na úkor rastu nezamestnanosti a znižovania produktu • Mikroekonomický vplyv je vplyv na prerozdeľovanie zdrojov – vstupov, ktorých ceny sa určujú na dlhšiu dobu (napr. mzdy, alebo štátom určované ceny) a potom sa výrazne odchyľujú od ostatných cien

Dôsledky inflácie Sociálne dôsledky inflácie – to je vplyv inflácie na jednotlivé sociálne skupiny obyvateľstva • V dôsledku inflácie viac strácajú starší ľudia, ktorí majú úspory a teda sú veritelia – úspory sa im znehodnocujú a reálny dôchodok často klesá • Mladí, zárábajúci ľudia na inflácii získavajú, pretože sú väčšinou zadlžení a môžu očakávať zvyšovanie miezd

Dôsledky inflácie • Na prvý pohľad sa zdá, že inflácia najviac postihuje obyvateľstvo s najnižšími príjmami, nemusí to ale byť pravda • Najnižšie mzdy, dôchodky a sociálne dávky sa bvykle pravidelne valorizujú – zvyšujú o mieru inflácie, čo však neplatí pre stredné a vyššie dôchodky • Absolútne najviac strácajú bohatí ľudia s najvyššími príjmami, relatívne najviac priemerne bohatí ľudia s priemernými príjmami

Náklady inflácie Dôsledky inflácie = jej nákladom, závisia od typu inflácie • vyrovnaná - ceny, mzdy a ostatné dôchodky sa menia rovnakým tempom (relatívne ceny sa takmer nemenia) – dosledky sa dajú vyriešiť indexáciou • nevyrovnaná – relatívne ceny rastú rôznym tempom, preto má vážne dôsledky • očakávaná – ľudia a inštitúcie sa jej prispôsobia a pripravia sa na ňu, preto nemá vážnejšie dôsledky • neočakávaná – pre všetkých je prekvapením a má vážnejšie dôsledky, najmä sociálne

Náklady inflácie • Vyrovnaná očakávaná inflácia – všetky ceny rastú rovnakým tempom, napr. 6 % ročne a keďže je očakávaná, nikoho neprekvapí nemá vplyv ani na reálny produkt, ani na efektívnosť, ani na rozdelenie dôchodkov – dôchodky rastú rovnako rýchlo ako ceny a životná úroveň sa nemení • Nevyrovnaná očakávaná inflácia sa vyskytuje častejšie, ovplyvňuje relatívne ceny – všetky ceny nerastú rovnakou mierou, čo spôsobuje neefektívnosť v ekonomike – najviac znehodnocuje hotové peniaze

Náklady inflácie • Neočakávaná inflácia – jej ekonomické dôsledky sa viac prejavujú na prerozdeľovaní dôchodkov a bohatstva ako na efektívnosti ekonomiky Dôsledky sú skôr sociálne ako ekonomické • Nevyrovnaná neočakávaná inflácia sa vyskytuje najčastejšie a má, najmä ak dosahuje vysoké miery najhoršie sociálne a ekonomické dôsledky • Najmiernejšie dôsledky má mierna, vyrovnaná a očakávaná inflácia