Zneisovanie ivotnho prostredia Tepeln elektrrne Chemick zvody Metalurgick

Znečisťovanie životného prostredia �Tepelné elektrárne �Chemické závody �Metalurgické závody � Poľnohospodárstvo: prihnojovanie, používanie pesticídov

Nepriaznivý vplyv majú exhaláty. Exhaláty – látky (rôzneho skupenstva) vypúšťané do ovzdušia v oblastiach s priemyselnou výrobou. Rozdeľujú sa na úlety a imisie.

Úlety – emisie sú znečisťujúce látky, ktoré unikajú zo zdroja (napr. továrne). Pri dopade na prostredie sa menia na imisie (plynné a pevné látky, škodlivo pôsobia na organizmy) a usadzujú sa v prostredí.

Imisie sa charakterizujú množstvom a pôsobením znečisťujúcich látok na prostredie a sú vlastne dôsledkom ich emisie. Napríklad oxidy síry a dusíka počas spaľovania fosílnych palív okysľujú dažďovú vodu, premieňajú ju na kyslý dážď. Kyslý dážď poškodzuje rastliny a škodlivo pôsobí na pôdne procesy.

Odumieranie lesov �Pôsobenie imisií – veľkoplošné odumieranie lesov. �Najviac postihnuté dreviny: jedľa, smrek, borovica, dub �Úhyn lesov zmenšuje životný priestor zvierat.

Samočistiaca schopnosť Vzduch, voda a pôda majú samočistiacu schopnosť: Voda – pôsobením mikroorganizmov. V ovzduší závisí od tvaru povrchu krajiny, meteorologických podmienok. V pôde sa rozkladajú organické látky humifikáciou a mineralizáciou. Pri nadmernom množstve škodlivín zaniká.

Najzávažnejšie škodlivé látky: Ťažké kovy (Pb, Sn, Hg, Zn, Mn, Cu). Anorganické a organické pesticídy (zlúčeniny Pb, Cu, Hg). Látky s karcinogénnym účinkom (azbest, arzén, rádioaktívne látky) – zapríčiňujú rakovinu.

Spaľovanie fosílnych palív: Uvoľňuje sa pri ich spaľovaní hlavne oxid siričitý. Z výfukov áut – oxidy dusíka. Tieto plyny vytvárajú s vodnou parou vo vzduchu kyseliny (kyselinu dusičnú a kyselinu sírovú)– vznik kyslých dažďov. Kyslé dažde pôsobia škodlivo na organizmy, lesné porasty, pôdu, stavby a architektonické pamiatky.

Obmedzenie znečisťovania: Čistejšia priemyselná prevádzka. Dobrý technický stav áut. Šetrné využívanie energie: využívanie veternej energie využívanie slnečnej energie a pod.

Rozšírenie učiva Zdroj: Ekoškola

Doprava a znečistenie životného prostredia: Odhaduje sa, že celosvetovo dosahujú emisie z výfukov motorových vozidiel až 10 miliárd metrov kubických každý rok.

Emisie : Oxidy dusíka až 63, 00% Organické látky (napr. benzén) 47, 00% Tuhé častice 10, 25% Oxid síričitý 6, 50% Koncentrácia škodlivín vo vzduchu býva v niektorých častiach mesta oveľa vyššia ako priemer. Také sú napríklad: rušné križovatky, cesty z hustou premávkou, podzemné parkoviská Tunely, miesta v tesnej blízkosti čerpacích staníc, kde znečistenie môže byť až 40 krát vyššie ako mestský priemer.

Oxid uhličitý Každé motorové vozidlo spaľujúce benzín alebo naftu, spôsobuje emisie oxidu uhličitého do atmosféry. Spálením jedného litra benzínu dochádza k vzniku asi 2, 5 kg tohto plynu. CO 2 síce nie je pre organizmus toxický, má však vplyv na niečo oveľa podstatnejšie, na zmenu globálnej klímy (skleníkový efekt). Oxid uhličitý je skleníkový plyn a je zodpovedný za viac ako 50% emisií prispievajúcich k tomuto v súčasnosti najzávažnejšiemu ekologickému problému.

Negatívny vplyv kyslého dažďa na stromy sa prejavuje v troch fázach: V prvej fáze pôdny vápnik neutralizuje kyseliny dažďa a rast stromov sa môže dokonca zrýchliť. V druhej fáze kyseliny vytlačia vápnik i horčík, rast stromov sa začína spomaľovať. V tretej fáze je porušená rovnováha vápnika, z pôdy sa uvoľňuje veľa hliníka, ktorý blokuje kapilárny systém stromov a znemožňuje prúdenie potrebnej vody do kmeňov. Stromy začínajú postupne hynúť od nedostatku vody, a to od koruny nadol.

Dopad na živočíchy Pôsobenie životného prostredia na vodné organizmy je veľmi komplexné. Ak vyhynie jeden organizmus, iné sú ohrozené tiež, pretože sú vzájomne na seba viazané v rámci potravinového reťazca.

Pri p. H 5 -6 sa nerozmnožujú až hynú viaceré druhy rýb, dafnie aj mäkkýše. Mnoho vtákov sa živí rybami. Po tom, čo ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a kyslé dažde vedú k poškodzovaniu tak živočíšnych ako aj rastlinných druhov. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú. Na vtáky negatívne pôsobí aj veľa hliníka, ktorý sa dostáva do vody vyplavovaním z pôdy.

Spracov ala: Viera Košická