ivotn prostredie Zneistenie ivotnho prostredia Zneistenie ivotnho prostredia

  • Slides: 13
Download presentation
Životné prostredie

Životné prostredie

Znečistenie životného prostredia • Znečistenie životného prostredia alebo (najmä ak je kontaminant cudzorodá látka)

Znečistenie životného prostredia • Znečistenie životného prostredia alebo (najmä ak je kontaminant cudzorodá látka) kontaminácia životného prostredia znamená uvoľnenie environmentálnych kontaminantov do životného prostredia resp. ich prítomnosť v životnom prostredí.

Hlavné typy znečistenia ovzdušia • • Znečistenie vzduchu, vypúšťanie častíc chemikálií do atmosféry. Medzi

Hlavné typy znečistenia ovzdušia • • Znečistenie vzduchu, vypúšťanie častíc chemikálií do atmosféry. Medzi typické príklady patríoxid uhoľnatý, oxid uhličitý, oxid síričitý, freóny a oxidy dusíka. Medzi producentov patria priemysel (bodové zdroje), ľudské sídla (plošné zdroje) a dopravné prostriedky (líniové zdroje). Znečistenie vody povrchovým odtokom a presakovaním do podzemnej vody. Kontaminácia pôdy vzniká buď znečistením povrchu pôdy, alebo porušením podzemných nádrží. Medzi najvýznamnejšie látky znečisťujúce pôdu patria uhľovodíky, ťažké kovy, MTBE (metyl-terc. butyléter - aditívum do benzínu, v súčasnosti sa už prestáva používať kvôli jeho karcinogenite), herbicídy, pesticídy a chlórované uhľovodíky. Rádioaktívne znečistenie- bolo zistené vďaka pokrokom atómovej fyziky a chémie v 20. storočí. Hlukové znečistenie, ktoré zahrňuje hluk z podzemných komunikácií, hluk lietadiel a hluk priemyslu. Svetelné znečistenie, zahrňujúce nadužívanie svetelných zdrojov a presvetľovanie interiérov. Zníženie estetickej hodnoty, zaň je obvykle považovaný výskyt objektov, ako sú: vedenie vysokého napätia, bilboardy pozdĺž ciest, narušený reliéf (pozostatky povrchovej ťažby), povrchové skládky odpadu, a pod. Tepelné znečistenie, ktoré zahŕňa všetky zmeny teploty vodných telies, spôsobené ľudským vplyvom.

Smog • Znečistením ovzdušia vzniká aj smog. Smog je chemické znečistenie atmosféry, ktoré je

Smog • Znečistením ovzdušia vzniká aj smog. Smog je chemické znečistenie atmosféry, ktoré je spôsobené ľudskou činnosťou. Názov pochádza z anglického spojenia dvoch slov smoke (dym) a fog (hmla). Jedná sa o jav, behom ktorého je atmosféra obohatená o zložky, ktoré v nej normálne nie sú a ktoré sú škodlivé pre zdravie.

Smog

Smog

Kyslé dažde • Kyslý dážď vzniká následkom úniku oxidu síričitého a oxidov dusíka do

Kyslé dažde • Kyslý dážď vzniká následkom úniku oxidu síričitého a oxidov dusíka do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v oblakoch. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa, alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch. Pojem kyslý dážď je niekedy použitý vo všeobecnejšom význame, ktorý zahŕňa všetky formy kyslého spádu mokrý spád, kedy kyselinotvorné plyny a častice sú splachované dažďom a inými zrážkami, a suchý spád, keď sa plyny a častice ukladajú na povrch Zeme bez prítomnosti zrážok.

Kyslé dažde

Kyslé dažde

Ochrana životného prostredia • Ochrana životného prostredia alebo zriedkavo environmentálna ochrana sú (podľa zákona

Ochrana životného prostredia • Ochrana životného prostredia alebo zriedkavo environmentálna ochrana sú (podľa zákona č. 17/1992 Zb. ) činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku. • Termín sa často nesprávne zamieňa s termínmi ekológia a ochrana prírody.

Ako chrániť životné prostredie • • • činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu

Ako chrániť životné prostredie • • • činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu životného prostredia ako celku. (zákon č. 17/1992 Zb. ) opatrenia a riadiace prvky na zabránenie škôd na životnom prostredí a zabránenie jeho degradácie, vrátane trvalej udržateľnosti živých zdrojov v ňom. všetky verejné a súkromné opatrenia na ochranu a udržanie prirodzeného ľudského životného prostredia a jeho súčastí súhrn ľudskej činnosti na ochranu, zabezpečenie, zaručenie, usporiadanie, zachovanie, udržanie, starostlivosť o, podporu, formovanie, rozvíjanie, zlepšovanie, reprodukciu a obnovu prirodzených základov života človeka. súhrn opatrení, ktoré sú potrebné na odstránenie vzniknutých poškodení ľudského zdravia alebo sociálnych funkcií alebo na zabránenie a zmenšenie očakáva(teľ)ných poškodení ľudského zdravia alebo sociálnych funkcií, spôsobených faktormi nepriateľskými voči životu alebo stavmi nášho prirodzeného (a ľudskými zásahmi zmeneného) životného prostredia. (medicínska definícia) [3] akákoľvek činnosť na udržiavanie alebo obnovenie kvality environmenálnych médií prostredníctvom zabránenia emisií škodlivín látok alebo zníženia prítomnosti znečisťujúcich látok v environmentálnych médiách. Môže pozostávať z(o): (a) zmien vlastností tovarov a služieb, (b) zmien v štruktúrach spotreby, (c) zmien vo výrobných technikách, (d) spracovaní alebo zneškodnení zvyškov v osobitných zariadeniach na ochranu životného prostredia, (e) recyklácie, a (f) zabraňovania degradácii krajiny a ekosystémov.

Ochrana životného prostredia

Ochrana životného prostredia

Fotosyntéza • Keď budeme chrániť životné prostredie prežije aj viac stromov a tak môže

Fotosyntéza • Keď budeme chrániť životné prostredie prežije aj viac stromov a tak môže vznikať fotosyntéza. Hlavný orgán rastlín, v ktorom prebieha fotosyntéza, je list, pretože má najväčší povrch, a teda i najviac plastidov. Hlavným predpokladom fotosyntézy je prítomnosť fotosynteticky účinných farbív, oxidu uhličitého, vody a energie slnka. Podmienkou fotosyntézy sú: 1. systémy chloroplastov-chlorofyl v rozličných komplexoch s bielkovinami, 2. energia žiarenia vlnovej dĺžky v intervale 400 -700 nm (zelené rastliny, sinice, riasy), 300 -950 nm (baktérie), 3. enzýmy ako biokatalyzátory a prenášače vodíka v redoxných reakciách, 4. dostupnosť CO 2, H 2 O, Ru. BP (ribulóza-1, 5 -bisfosfát). Až splnením týchto predpokladov a podmienok nastane absorpcia energie reakčnou sústavou a iniciuje sa proces fotosyntézy.

Fotosyntéza

Fotosyntéza