Zkladn urujce veliiny erpadla prietok erpadla Q je

Základné určujúce veličiny čerpadla prietok čerpadla Q – je to objem čerpanej kvapaliny (hasiacej vody), ktorý pretečie výtlačným hrdlom čerpadla za jednotku času. geodetická sacia výška zsg – je závislá vzdialenosť sacej hladiny a úrovne osi čerpadla geodetická výtlačná výška zvg – je kolmý výškový rozdiel medzi výtlačnou hladinou ( úrovňou výtoku z požiarnych prúdnic) a úrovni osi čerpadla geodetická výška čerpadla zg je závislá vzdialenosť sacej a výtlačnej hladiny (napr. kolmý výškový rozdiel hladiny nasávanej vody požiarnym čerpadlom a úrovňou výtoku z prúdnice) stratová merná energia v sacom potrubí Yzs – – je energia potrebná na prekonanie hydraulických tlakových strát v sacom vedení stratová merná energia vo výtlačnom potrubí Yzv – je energia potrebná na prekonanie hydraulických tlakových strát vo výtlačnom vedení stratová merná energia Yz je daná súčtom sacej Yzs a výtlačnej Yzv stratovej mernej energie kinetická merná energia čerpadla Yk – je časť mernej energie Y čerpadla potrebnej na to, aby sa rýchlosť vody sacieho hrdla cs zvýšila na rýchlosť cv vo výtlačnom hrdle čerpadla

statický tlak na výtlačnej strane čerpadla psv – je daný súčtom tlaku pvg potrebného na prekonanie geodetickej výtlačnej výšky zvg čerpadla a tlaku p” potrebného na prekvapenie tlaku prostredia do ktorého voda vyteká statický tlak na sacej strane čerpadla pss – je daný súčtom tlaku psg potrebného na prekonanie geodetickej sacej výšky zsg a tlaku p” (podtlaku) prostredia z ktorého je voda čerpaná manometrický tlak pvman vo výstupnom priereze čerpadla – je relatívny tlak odčítaný na manometri M pripojenom na výstupnej strane požiarneho čerpadla manometrický tlak psman vo vstupnom priemere čerpadla – je relatívny tlak, odčítaný na manuovákuometri MV pripojenom na vstupnej sacej strane požiarneho čerpadla celkový manometrický tlak pcman čerpadla – je daný súčtom manometrických tlakov na výtlačnej M a sacej MV strane čerpadla merná energia Y čerpacieho agregátu – je energetický rozdiel potrebný na dopravu jedného kilogramu čerpanej kvapaliny na úseku od vstupného k výstupnému prierezu. Merná energia Y je teda energia, ktorú musí vyvinúť požiarne čerpadlo, aby dopravovalo prietok Q zo sacej nádrže do spotrebiča. Teda merná energia Y závisí od prietoku Q. Čím bude prietok Q väčší, tým väčšiu mernú energiu musí požiarne čerpadlo vyvinúť ( s narastajúcim prietokom Q kvadraticky narastajú hydraulické straty) menovitá merná energia Yn – je merná energia pri menovitých otáčkach nn a menovitým prietokom Qn čerpadla

Prietok čerpadla Q – je to objem čerpanej kvapaliny (hasiacej vody), ktorý pretečie výtlačným hrdlom čerpadla za jednotku času. Prietok čerpadla sa udáva v objemových jednotkách za jednotku času. Základnou jednotkou je (1 m 3/s). V požiarnej praxi sú zaužívané jednotky (l/s a l/min). Prevodové vzťahy: l m 3/s = 1000 l/s = 60 000 l/min. Geodetická výška zg - je zvislá vzdialenosť sacej a výtlačnej hladiny (napr. kolmý výškový rozdiel hladiny nasávanej vody požiarnym čerpadlom a úrovňou výtoku z prúdnic). Geodetická výška čerpadla sa skladá z geodetickej sacej a geodetickej výtlačnej výšky (obr. 15), ktorá je určená vzťahom: Geodetická sacia výška je dôležitý činiteľ, od ktorého závisí výkon požiarneho čerpadla. Čím je geodetická sacia výška väčšia, tým menší výkon má požiarne čerpadlo, a tým na zabezpečenie dodávky vody na požiarisko potrebujeme výkonnejší stroj.

Obr. 15 Geodetická sacia výška zsg M – manometer MV – manovákuometer

Geodetická sacia výška zsg – je závislá vzdialenosť sacej hladiny a úrovne osi čerpadla Ak je hladina vody v sacej nádrži (v prirodzenom vodnom zdroji) pod úrovňou osi čerpadla, považujeme geodetická saciu výšku za zápornú ( - zsg ) Obr. 17 Záporná geodetická sacia výška čerpadla Ak je hladina vody v sacej nádrži (v nádrži cisternových automobilových striekačiek) nad úrovňou osi čerpadla, považujeme geodetickú saciu výšku za kladnú ( + zsg ). Obr. 16 Kladná geodetická sacia výška čerpadla

Geodetická výtlačná výška zvg – je kolmý výškový rozdiel medzi výtlačnou hladinou ( úrovňou výtoku z požiarnych prúdnic) a úrovni osi čerpadla Ak je výtlačná hladina nad úrovňou osi čerpadla, považujeme geodetickú výtlačnú výšku za kladnú ( + zvg). Ak je výtlačná hladina pod úrovňou osi čerpadla, považujeme geodetickú výtlačnú výšku za zápornú ( zvg). Ak má napríklad požiarne čerpadlo dodávať vodu do prúdnic umiestených 40 m nad úrovňou osi čerpadla, musí vytvoriť na prekonanie geodetickej výtlač nej výšky tlak 0, 4 MPa. So zápornou geodetickou výtlačnou výškou sa stretávame napr. pri útokoch do podzemia. V tomto prípade záporná geodetická výtlačná výš ka pomáha čerpadlu prekonávať zaradené odpory napr. odpor hadíc, rozdeľovača, prúdnic a pod. Pri riešení požiarnych útokov budeme potom zápornú geodetickú výtlačnú výšku pripočítavať k pracovnému tlaku čerpadla, ktorý ukazuje manometer M čerpadla.

Stratová merná energia Yz - je daná súčtom sacej Yzs a výtlačnej Yzv stratovej mernej energie. Jej veľkosť sa mení podľa parabolickej závislosti s prietokom čerpadla, ktorú môžeme vyjadriť rovnicou: Treba si uvedomiť, že stratová merná energie (sacia, výtlačná a celková) môžu byť len kladné. Ich zväčšenie sa prejaví zvýšením hodnoty na príslušných tlakomeroch.

Stratová merná energia v sacom vedení Yzs Stratová merná energia Yzs je energia potrebná na prekonanie hydraulických tlakových strát v sacom vedení. Do týchto strát zahrňujeme napr. straty v sacom koši, v saviciach a pri vstupe vody do lopatkového kolesa. Stratová energia Yzs sa zvyšuje napr. pri upchatí sacieho koša, odtrhnutí vnútorného pogumovania savíc a pod. Prejaví sa to poklesom prietoku vody a stúpnutím podtlaku na vákuometri (manovákuometri). Stratová merná energia vo výtlačnom vedení Yzv Stratová merná energia Yzv je energia potrebná na prekonanie hydraulických tlakových strát vo výtlačnom vedení. Do týchto strát zahrňujeme straty v hadiciach, odpor prúdnic, rozdeľovača a pod. Kinetická merná energia Yk - je časť mernej energie Y čerpadla potrebnej na to, aby sa rýchlosť vody sacieho hrdla vs zvýšila na rýchlosť vv vo výtlačnom hrdle čerpadla. Ak sú plochy prierezov sacieho a výtlačného hrdla rovnaké, vtedy je energia Yk nulová. Pre kinetickú mernú energiu Yk bude platiť vzťah:

Užitočný výkon, príkon a účinnosť čerpadla Pu, P, h Užitočný výkon Pu požiarneho čerpadla definujeme ako výkon odovzdaný požiarnym čerpadlom vode, ktorá prechádza výtlačnými hrdlami čerpadla. Je daný vzťahom: Príkon požiarneho čerpadla P predstavuje nevyhnutný výkon, ktorý musí motor (priamo alebo cez spojku) odovzdať na spojke hriadeľa čerpadlu, aby vyvinulo pri požadovanom prietoku Q vody mernú energiu Y. Je to teda výkon prenesený hnacím zariadením na hriadeľ čerpadla a je o straty výkonu v čerpadle vyšší ako užitočný výkon čerpadla. h - je celková účinnosť čerpadla – vyjadruje stupeň využitia príkonu čerpadla (zahrňuje sa do nej účinnosť mechanická, objemová a hydraulická). Je to bez rozmerná veličina.

Straty a celková účinnosť čerpadla U odstredivých čerpadiel vznikajú pri premene pohybovej energie na tlakovú tieto straty: a) hydraulické, b) objemové, c) mechanické. Hydraulické straty sú straty vzniknuté trením vody o lopatky a kanály, straty zmenou smeru prúdu a turbulenciou, resp. nepravidelným vírením vody v kanáloch čerpadla. Objemové straty sú spôsobené spätným unikaním vody vplyvom netesnosti tesniacich prstencov obežného (lopatkového) kolesa, a to na strane sacej, ale aj výtlačnej. Straty mechanické vznikajú trením hriadeľa v upchávkach, a ložiskách a trením bočných stien obežného kolesa o čerpanú kvapalinu v telese čerpadla.

Obr. 18 Rozdelenie strát v čerpadle pri prevádzke

Pracovný režim čerpadla Dôležité je, aby čerpadlo pracovalo spoľahlivo pri dodávke potrebného množstva vody, aby sa dalo prispôsobiť premenlivému odberu vody, čomu odstredivé čerpadlo plne vyhovuje. Úlohou požiarneho čerpadla je: • odobrať vodu z vedného zdroja • tlačiť ju, • vytvoreným tlakom čerpadla ju dopraviť na požiarovisko Pracovný proces odstredivého čerpadla je založený vo vzájomnom spolupôsobení lopatiek obežného kolesa a prúdu vody. Energia od motora prenesená obežným kolesom na kvapalinu sa prejaví na zvýšení tlaku kvapaliny jednak priamo pôsobením odstredivých síl, jednak nepriamo zmenšením rýchlosti v kanáloch čerpadla a zmenou tejto rýchlosti na tlak. Celý prenos mechanickej energie prebieha v obežnom kolese, čo znamená, že celá merná energie čerpadla je vytvorená obežným kolesom. Ostatné časti čerpadla neprispievajú k vytváraniu mernej energie, iba menia rýchlosť prúdenia na tlak, t. j. zväčšujú potenciálnu mernú energiu a zmenšujú kinetickú mernú energiu a spôsobujú straty.

Ponorenie sacieho koša pod hladinu čerpanej vody závisí od veľkosti prietoku Q vody, t. j. čím je odber vody na požiarovisku väčší, tým hlbšie musí byť ponorený sací kôs. Vnikanie vzduchu do sacieho koša pozorujeme na hladine čerpanej vody, kde sa vytvorí typický lievik (obr. 22). Hĺbka ponorenia sacieho koša má byť 10 až 30 cm pod hladinou. Obr. 22 Hĺbka ponorenia sacieho koša, požiarneho čerpadla v závislosti od veľkosti prietoku Q vody

Požiarne čerpadlá sú konštruované na menovitú geodetickú saciu výšku hgs = 1, 5 m, kedy dosahujú najväčší prietok. U nás používané čerpadlá majú najväčšiu geodetickú saciu výšku hgs = 7, 5 m, kedy výkon čerpadla poklesne na 50 %. Ak sa geodetická sacia výška bude zväčšovať, klesne vo vnútri čerpadla tlak, začne sa zavzdušňovať, voda sa začne variť a nastáva kavitácia, kedy vzniká veľmi nepriaznivé namáhanie materiálu lopatiek na únavu. V mieste úderu sa materiál lopatky mierne zahreje, takže medzi zohriatym a ostatným studeným materiálom vzniká termočlánok, ktorý v ďalšom priebehu spôsobuje galvanickú koróziu. Tá narúša povrch materiálu vzniká tzv. kavitačná erózia. Tlak čerpadla potom nedosahuje požadovanú hodnotu a chod čerpadla sprevádza značný hluk a otrasy. Preto je potrebné vytvoriť také podmienky, aby k intenzívnej kavitácii nedochádzalo. V bežných podmienkach možno zmenšiť geodetickú saciu výšku hgs, alebo zjednodušiť sacie vedenie a tým znížiť straty (napr. pri čerpaní čistej vody možno odstrániť spätnú klapku v sacom koši, alebo celý sací kôš).

Kavitáciou nazývame fyzikálny jav, vlastný iba kvapalinám, pri ktorom veľmi rýchlo vznikajú a zanikajú v kvapaline bubliny (cavity). Ich vznik – odparovanie a zánik, kondenzácia (implózia) – sprevádzajú rýchle tlakové zmeny. Príčinou vzniku kavitačných bublín je miestne zníženie tlaku až na hodnotu napätia sýtych pár pri danej teplote. Hodnota tlaku, pri ktorom sa vylučuje plyn, závisí aj od ďalších vlastností kvapaliny. Ide predovšetkým o obsah rozpustených plynov a ich druh, rovnako o množstvo pevných častíc (čistotu) v dopravovanom médiu. Nemenej dôležité je povrchové napätie kvapaliny (kohézne sily medzi molekulami). Vznik kavitácie spôsobuje diskontinuitu v kvapalnom prostredí, čo narušuje funkciu hydraulického zariadenia. V hydrostatickom čerpadle sa to prejaví znížením parametrov čerpadla (prietoku), narastaním hluku a vibrácií a v neustálom pracovnom procese čerpadla.

Dôsledkom kavitačných účinkov je kavitačná erózia funkčných častí. Jej prejavom je znižovanie životnosti pre rýchle opotrebenie. ďalší účinok, ako dôsledok vysokých rýchlostí v úzkych medzerách pre vysokých rozdieloch tlakov, je tzv. „spárová kavitácia“, čo sa takisto prejaví na opotrebení. Zvyšovanie rýchlobežnosti hydrostatických čerpadiel a dopravných tlakov preto veľmi úzko súvisí s obidvoma účinkami v nadväznosti na kvapalinu, ktorú čerpáme. Z tohto dôvodu narastá význam odolnosti materiálov voči kavitačným účinkom a optimalizácie tvarov nasávacej časti hydrostatického čerpadla. Najmä vtedy, keď sa dopravujú kvapaliny pri zvýšenej teplote, náchylné na absorpciu plynov, prípadne kvapaliny obsahujúce nerozpustný plyn.

Pre použitie v praxi je potrebné riadiť sa tzv. zaručenou charakteristikou Q - Mz požiarnych čerpadiel, (obr. 22) ktorá je určená pri rôznych geodetických sacích výškach. Rozdiel medzi pracovnou oblasťou vyznačenou zaručenou charakteristikou Q - Mz, ktorú môžeme efektívne využívať pri riešení nasadenia síl a prostriedkov a presnom nastavení pracovných režimov požiarnych striekačiek a charakteristikou Q - Mmax , pri maximálnych otáčkach motora, je tzv. oblasť krátko dobej výkonnej rezervy, ktorá sa môže brať do úvahy pri krátkodobom zaťažení požiarnej striekačky. Obr. 22 Efektívna pracovná oblasť požiarneho čerpadla Pracovný bod požiarneho čerpadla treba voliť tak, aby bol v efektívnej pracovnej oblasti. Vtedy sa efektívnosť práce prejaví nielen na zníženej spotrebe pohonných látok a zvýšenej životnosti požiarnej techniky, ale aj na väčšej bezpečnosti pri obsluhe prúdnic.

Nasávacie príslušenstvo: » nasávací kôš » nasávacia hadica » záchytné lano » ventilové lano s vidlicou » hydrantový nástavec » hydrantový kľúč » ejektor » hadicový zberač » hadicový prechod » hadicové spojky

Nasávací kôš je definovaný ako armatúra, ktorá sa pripojuje na vstup nasávacieho radu, zamedzuje prístup hrubých nečistôt do čerpadla, zabraňuje rýchlemu niku vody z nasávacieho radu pri prerušení čerpania vody a zároveň umožňuje odvodnenie nasávacieho vedenia je tvorený: – vlastným telesom koša – guľovou spätnou klapkou s pákovým mechanizmom ovládaným ventilovým lanom – filtračnou mriežkou – hrdlovou spojkou umožňujúcou pripojenie k nasávaciemu vedeniu vyrába sa z ľahkým kovov, plastov alebo kompozitných materiálov. v praxi sa najčastejšie používajú s priemerom 110, 125, 150 mm. nasávací kôš sa skúša 1 x za rok na tesnosť, pričom po uložení na rovnú podložku a zaliatí môže voda zo sedla ventilu len odkvapkávať.

Nasávacia hadica je hadica odolávajúca vonkajšiemu tlaku, využívaná výlučne na dopravu vody medzi zdrojom vody a čerpadlom konštrukčne je riešená tak, aby vydržala bez deformácií vnútorný podtlak 0, 09 MPa je tvorená z niekoľkých vrstiev gumy a textilných vlákien, stena je vystužená skrutkovnicou z oceľového pozinkovaného drôtu dĺžky 1, 5 – 2, 5 m , priemer 25, 52 , 75 mm nové sa vyrábajú z plastov, sú ľahšie, chemicky stále a dobre ohybné Skúšky hadíc: – suchá skúška – 1 x za 6 mesiacov na podtlak 0, 08 MPa, za 1 min možný pokles len na 0, 07 Mpa. – mokrá skúška – každý diel natlakovanie vodou pretlakom 0, 4 Mpa na dobu 5 min.

Záchytné lano – používa sa k spúšťaniu a zaisteniu nasávacieho hadicového vedenia (konopné lano). Ventilové lano – je určené k otváraniu ventilu nasávacieho koša alebo ejektoru, a k ovládaniu spätného ventilu, pre prípad potreby vypustiť vodu z nasávacieho radu po skončení čerpania. Hydrantový nástavec – je určený k odberu vody z podzemného hydrantu, tvorí ho rúra v spodnej časti ukončená upínacou maticou a tesnením, a v hornej časti s otočnou hlavou nádstavca opatrenou dvomi výtokovými hrdlami, ukončenými tlakovou spojkou. Hydrantový kľúč – k otváraniu podzemného alebo nadzemného hydrantu.

Ejektor – je prúdové čerpadlo určené k čerpaniu vody z hĺbok viac ako 7, 5 m, a tiež na čerpanie znečistenej a horúcej vody. Môže byť stojatý alebo ležatý. Hadicový zberač – združuje viac hadicových vedení. Hadicové prechody – je armatúra pre spájanie hadíc s rozdielnou svetlosťou spojok. Hadicové spojky – na spájanie hadíc a k pripojeniu hadice k armatúram, ktoré sú vybavené pevnou spojkou.

Aby sme vedeli správne doriešiť hadicové vedenia a efektívne využívať výkony požiarnych striekačiek, treba si urobiť predstavu o úbytkoch a priebehu statického tlaku v hadicovom vedení. Hadicové vedenie napojené na výtlačné hrdlo požiarnej striekačky nám predstavuje sústavu odporov dĺžkových (hadice) a miestnych (prúdnice, rozdeľovač, prenosné primiešavadlo) sériovo alebo paralelne spojených. Statický tlak dodaný vode požiarnou striekačkou postupne klesá po dĺžke hadicového vedenia. Z miestnych odporov v sacom vedení požiarnych striekačiek sa prejavuje vplyv sacieho koša, ktorého odpor prudko stúpa, ak je zanesený nečistotami. Pri rozdeľovači môžeme pre jednoduchosť pri úplne otvorených ventiloch počítať tlakovú stratu prietoku vody 600 až 1200 l/min. približne 0, 1 MPa. Prenosné primiešavadlo, ktorého odpor závisí od konštrukcie je strata približne 0, 2 MPa. Miestny odpor ostatných armatúr možno pri riešení hadicových vedení zanedbať. Prudké zalomenie hadíc spôsobuje značný odpor, a preto je treba ukladať hadicové vedenia tak, aby nevznikali. Presné riešenie hadicových vedení v praxi pozitívne ovplyvňuje efektívne využitie požiarnej techniky, spotrebu pohonných hmôt, bezpečnosť prevádzky, prácnosť a ďalšie faktory.

Grafické znázornenie zmeny tlaku vody na rýchlosť v prúdnici Rýchlosť prúdenia sa rozkladá na : tangenciálna (obvodová), (určuje tlak čerpadla) cu = c. cos α radiálna (meridiálna), (určuje prietok čerpadla) cm = c. sin α Tlak a objem je možné meniť : škrtením - spätným prepúšťaňím - otáčkami (benzínové a vznetové motory

Prúdnica – je zariadenie (armatúra) používané na konci tlakového hadicového vedenia za účelom tvarovania (forma výstreku), usmerňovania (požadovaný smer alebo miesto) a zväčšenia dostreku hasiva. Časti prúdnice: teleso prúdnice hubica (tiež triska, na výtokovom konci prúdnice, zmenšuje priemer a tým zvyšuje rýchlosť prúdenia kvapaliny) hrdlová spojka uzatvárací ventil Hlavné delenie: 1. ) Prúdnice na plný prúd 2. ) Špeciálne prúdnice

1. Prúdnice na plný prúd (okolo 0, 4 Mpa, dostrek 24 – 30 m). Plnoprúdová prúdnica 75 -B (veľké množstvo vody na velkú vzdialenosť, potreba 2 požiarnikov, priemer hubice 18, 25 mm). Plnoprietoková prúdnica 52 -C (jednoduchšia manipulácia – menšia reakčná sila). Plnoprietoková prúdnica 25 -D (má nemeniteľnú hubicu s priemerom 4 mm). 2. Špeciálne prúdnice Clonová prúdnica 52 mm (priemer hubice ≤ 16 mm, vytvorenie vodnej clony – lepší prístup k ohnisku požiaru, regulovateľné výtokové množstvo). Hmlová prúdnica 52 mm (priemer 10 mm, hasenie vodnou hmlou, hmla sa vyrába cez kaskádovitú hubicu). Sprchová prúdnica 52 mm, typ RAIN (vytvára sprchový prúd v tvare kužeľa, hasenie plošných požiarov).

3. Kombinované prúdnice (môžeme vytvoriť mrak hmly, kompaktný vodný prúd meniteľný od plného prúdu cez sprchu až po veľmi jemnú hmlu). Kombinovaná prúdnica 52 mm (umožňuje striekanie plným sprchovým a clonovým prúdom, ovládacia páka má 3 polohy). Kombinovaná prúdnica 25 mm (vytvára plný, priamy alebo roztrieštený prúd a vodnú hmlu). 4. Lafetová Prúdnica (dodávka veľkého množstva hasiva, preto musí byť pevne upevnená na zariadení, napr. pomocou stojanu na zemi, primontovaná na vozidlo, plošinu, rebrík. . . ). 5. Vysokotlaková prúdnica (špeciálny tvar, konštruovaná z ľahkého kovu, pre tlaky do 40 barov a dostrekom 28 m) môže obsahovať penotvorný nástavec, ktorý sa využíva ako doplnkové zariadenie pre hasenie penou). 6. Rotačná prúdnica (spôsobuje rotáciu prúdu, čím sa prúd roztriešti a dobre absorbuje teplo, dym a iné splodiny horenia tlačí k zemi).

Celistvý prúd (kompaktný) Plný prúd – je to prúd so skoro rovnobežnými okrajmi, používaný s cieľom dosiahnuť čo najväčší dostrek a silu. Roztrieštený prúd Sprchový prúd – prúd vody po výstreku dostáva tvar kužeľu s cieľom dosiahnuť čo najväčšie rozptýlenie hasiva, zahŕňa všetky formy prúdu medzi plným prúdom a vodnou hmlou. Hmlový prúd mechanické rozptýlenie tekutín na malé kvapôčky (od 0, 1 – 0, 8 mm), s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu povrchovú plochu, ktorá pohltí teplo. Tým sa zväčšuje chladiaci účinok vody a zabraňuje sa šíreniu sálavého tepla. Clonový prúd – je celistvý, alebo rozprášený prúd hasiva, vytvorený na ochranu hasičov alebo proti tepelnému žiareniu.

Reakčná sila prúdnice: F. t = m. c F. t – časové pôsobenie sily m. c – hybnosť hmoty m F = ——. c t R = F = 15. d 2. pp (N) μ – účinnosť c. v – rýchlosť prúdenia kvapaliny R = F = 15. d 2. pp. cos α (v prípade ak striekame šikmo na stenu) R – reakčná sila Pp – tlak pred prúdnicou v Mpa

Dĺžková strata statického tlaku v požiarnych hadiciach Odporová kontinuita hadíc kde: L – dĺžka A – konštanta • Bg 75 • B 75 • Cg 52 • C 52 Veľkosť straty: A = 4 A = 2 A = 0, 5 A = 0, 3 (MPa) kde: Q – množstvo vody (600 l = 0, 6)