Verejn zujem Zkladn vznamy individulny spoloenskch skupn celospoloensk

Verejný záujem Základné významy: • individuálny, • spoločenských skupín, • celospoločenský. Patria doňho: • hodnoty všeľudského charakteru, • vymedzuje vzťah medzi pojmami verejný záujem, celospoločenský záujem, skupinový záujem – synonymá.

Verejný záujem 2 dimenzie: Priestorová – stupeň, do ktorého občan volí svojich zástupcov Časová – 3 polohy: • verejný záujem vymedzený a preferovaný občanom v okamihu volieb • verejný záujem v období medzi voľbami, • verejný záujem uplatňovaný v dlhodobom horizonte formou zákonov.

Verejná politika Analyzuje procesy formovania a uplatňovania verejného záujmu inštitúciami verejného sektora. Jej objektom nie je celá spoločnosť, ale len to, čo sa týka verejného sektora a verejného záujmu. Rámcové politiky – šesť blokov odvetví: • politika verejnej správy, justície, obrany, • zdravotná, školská, kultúrna, sociálna politika • masmediálna, informačná politika a politika uplatňovaná pre vedu a výskum, • energetická, dopravná spojová a telekomunikačná politika, politika vodného hospodárstva, • poľnohospodárska politika bývania, • politika zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia a

Verejná voľba • Každý občan samostatne, prípadne prostredníctvom volených zástupcov môže niektorou z foriem verejnej voľby uplatňovať preferencie v prospech vymedzenia verejného záujmu pri prejednávanom a hodnotenom segmente verejnej politiky. • S praktickým uplatňovaním verejnej voľby je spojená otázka spôsobu prezentácie poslania, cieľov, stratégie a konkrétnej náplne verejnej politiky. • Zámery v cieľoch a realizácii dielčích politík verejnej politiky prezentujú politické strany formou volebných programov.

Verejná kontrola a verejná správa • Slúži na uplatnenie práva kontroly občana, ktorý rozhodol o uplatnení verejného záujmu v tom ktorom odvetví verejného sektora a má právo na kontrolu toho, či je verejný záujem skutočne a efektívne podľa jeho voľby uplatňovaný. • Verejná správa formuje a následne riadi uplatnenie verejného záujmu spoločnosti.

Klasifikácia verejných služieb 1. blok spoločenských potrieb (správa, polícia, justícia, armáda) 2. blok odvetví rozvoja človeka (vzdelávanie, kultúra, šport, zdravotníctvo, osobné sociálne služby) 3. blok poznania a informácií (veda, výskum, masmédiá) 4. blok technickej infraštruktúry (doprava, spoje) 5. blok privátnych statkov (bývanie) 6. blok existenčných istôt (služby zamestnanosti, sociálne transféry)

Alternatívne metódy zabezpečovania verejných služieb (ASDA) • Kontraktácia služieb – štátne orgány uzatvárajú zmluvy so súkromnými spoločnosťami • Systémy BOT – building, operation, transfer, • Poukážky – štát vydáva oprávneným osobám na nákup verejných statkov (kultúra, sociálne oblasť) • Koncesie – kontrakty na poskytovanie verejných služieb – netýkajú sa výstavby (voda, odpad) • Neziskové organizácie – dobrovoľnícke

Alternatívne finančné zdroje • • • Štátne inštitúcie a samospráva Podniky a podnikatelia Individuálni darcovia Vlastná činnosť Iné zdroje a medzinárodná spolupráca

Základné subjekty poskytovania verejných služieb 4 základné subjekty: • producent služby • financujúca organizácia • organizácia, ktorá garantuje kvalitu a rozsah poskytovanej služby • zákazník – spotrebiteľ

Funkcie verejných služieb 1. Alokačná funkcia – predstavuje zabezpečenie určitého objemu verejných služieb pre potreby verejného sektora, vláda a zabezpečuje poskytovanie statkov, pri ktorých zlyháva trh úplne alebo funguje neefektívne; 2. Distribučná funkcia – predstavuje zásahy do rozdeľovania dôchodkov a bohatstva v súlade s tým, čo spoločnosť považuje za „spravodlivé rozdelenie“. Cieľom štátu je znížiť dôchodkové a sociálne nerovnosti v spoločnosti uplatňovaním daňovej, dotačnej a subvenčnej politiky; 3. Stabilizačná funkcia – predstavuje využitie rozpočtovej politiky ako nástroja na zaistenie vysokej zamestnanosti, rozumného stupňa cenovej stability, rovnovážnej platobnej bilancie a primeranej miery ekonomického rastu. Táto funkcia sa môže realizovať nepriamo – daňové opatrenia a transferové platby ovplyvňujúce veľkosť dôchodkov súkromného sektora a veľkosť súkromných úspor, a priamo – zmenou veľkosti vládnych výdavkov určených

Netrhové – verejné služby • Z teoretického hľadiska môžeme netrhové služby vymedziť ako služby: - nie sú alokované prostredníctvom trhu, - nemajú trhovú cenu, - nie sú produkované za účelom zisku, - ich pridaná hodnota je špecifická tým, že zahŕňa len pracovné náklady a amortizáciu základných prostriedkov, - proces produkcie a realizácie prebieha mimo rozsahu bežných konkurenčných vzťahov v ekonomike a väčšinou je ponechaný do kompetencie štátu (týka sa to kolektívnych, čiže verejných služieb) prostredníctvom štátneho rozhodovania a financovania.

Odvetvia netrhových služieb • Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností sa netrhové služby sústreďujú v odvetviach: • - verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie, • - školstvo, • - zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, • - ostatné verejné, sociálne a osobné služby (vrátane služieb skládok a odpadov, kultúry a telesnej kultúry a ďalších, pričom v týchto odvetviach nastáva u nás v posledných rokoch presun v prospech trhových služieb).

Interný trh • Interný trh je jedným z nástrojov verejného manažmentu. [1] Jeho základnými charakteristikami sú: • konkurencia medzi producentmi, • oddelenie financovania a produkcie služieb, • financovanie na základe výkonov, • možnosť výberu pre spotrebiteľa, • manažérska samostatnosť producentov, • motivácia.

Konkurencia medzi producentmi • Znamená, že sa nerozlišuje medzi formou vlastníctva na úrovni subjektov, všetci majú možnosť vstúpiť do konkurenčného priestoru a získať verejnú objednávku. Výber a zmluvy sa potom uskutočňujú na základe ceny, kvality, dodacích lehôt.

Oddelenie financovania a produkcie • Cieľom je obmedzenie rozsahu byrokratických kompetencií a narušenie previazanosti medzi špecializovanou štátnou správou a producentmi. Štátna správa iba technicky zabezpečuje toky prostriedkov a má právo vydávať len obmedzený rozsah regulačných opatrení. Príkladom je financovanie zdravotníckych služieb prostredníctvom poisťovní.

Financovanie na základe výkonov • S oddelením financovania a produkcie služieb úzko súvisí financovanie na základe výkonov. Alokácia prostriedkov sa uskutočňuje na základe dosiahnutých kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov. Tok prostriedkov by mal zohľadňovať preferencie spotrebiteľa.

Spotrebiteľ má možnosť výberu • Spotrebiteľ má možnosť výberu, to znamená, že si môže vybrať lekára, školu.

Manažérska samostatnosť producentov • O manažérskej samostatnosti producentov hovoríme vtedy, keď časť alebo všetky produkčné jednotky disponujú plným rozsahom manažérskych kompetencií. Teda samostatné zariadenia majú právo rozhodovať o štruktúre výkonov, použití zdrojov, odmeňovaní, kapitalizovaní zdrojov a pod. V dôsledku toho sa postupne odborní pracovníci v riadiacich funkciách nahrádzajú osobami s manažérskym vzdelaním.

Motivácia • Dôležitým momentom pri zvyšovaní kvality produkcie je motivácia. Hlavným motivačným faktorom v predmetných službách môže byť rast a rozvoj zariadenia, jeho prestíže a následne prestíž zamestnancov (školy, nemocnice) alebo absolventov (školy).

Odvetvia interného trhu • školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, teda tam, kde: • - štát garantuje dostupnosť služieb a tým aspoň čiastočne preberá zodpovednosť za ich financovanie; • - nie je jednoznačne preukázané, ktorá forma vlastníctva zabezpečuje vyššiu mieru efektívnosti produkcie; • - je potrebné zachovať určitú mieru zasahovania štátu vo forme regulačných opatrení. • Podmienky na tomto trhu nie sú jednotné vo všetkých krajinách. Keďže ide o umelo utvorený trh. Jeho „dokonalosť“ závisí od legislatívnych podmienok a organizácie činností v daných odvetviach.

Základné formy organizácií vo VS • Základné formy organizácií, ktoré poskytujú verejné služby sú: • - rozpočtové organizácie • - príspevkové organizácie • - štátne podniky na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov • - obecné podniky verejnoprospešných činností • - neziskové organizácie • - občianske združenia • - nadácie.

Zdroje financovania VS • • Zdroje financovania verejných služieb sú: 1. štátny rozpočet 2. rozpočty miest a obcí 3. odvetvové fondy 4. zdroje z vlastnej podnikateľskej činnosti 5. úhrady od občanov 6. iné zdroje.

Verejné projekty, verejné objednávky, verejné obstarávanie

Verejný projekt Je systémový návrh alokácie verejných zdrojov, ktorý má investičný charakter. Tvorba posudzovanie a vyhodnocovanie verejných projektov je proces, ktorý zahrňuje: • analýzu rámcových podmienok, • stanovenie cieľa, • určenie potrebnej stratégie k dosiahnutiu zvolených cieľov, • vymedzenie podmienok k dosiahnutiu cieľov, • definovanie možných alternatív, • stanovenie kritérií pre hodnotenie alternatív, • posúdenie jednotlivých variant, výber najvhodnejšej alternatívy, • realizácia projektu.

Verejná objednávka • Je právne upravený verejný projekt, ktorým si obstarávateľ vo verejnom sektore realizuje obstarávanie tovarov, služieb a verejných prác.

Verejné obstarávanie • Systém verejného obstarávania bol zavedený za účelom hospodárneho a transparentného vynakladania verejných prostriedkov. Každá vyspelá ekonomika vytvára širokú štruktúru regulačných opatrení zameraných na zvýšenie efektívnosti využívania verejných zdrojov pri zadávaní verejných objednávok na obstaranie, prác, tovarov a služieb.

Vývoj legislatívy • Nariadenie Vlády SR č. 219/92 Zb. o postupe pri obstarávaní štátnej výstavby, • Zákon NR SR č. 263/93 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác, • Zákon NR SR č. 263/99 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, • Obchodný zákonník • Občiansky zákonník • Zákon NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, • Zákon NR SR č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.

Systém verejného obstarávania Princípy procesu – súboru prvkov legislatívnych, podporných, informačných, vzdelávacích a prvkov dohľadu zameraných na uspokojovanie potrieb širokej verejnosti, súkromného podnikateľa a obstarávateľa: • efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov, • princíp nediskriminácie účastníkov procesu VO, • princíp transparentnosti, • princíp zrozumiteľnosti, • princíp zodpovednosti, • princíp etiky a korektnosti, • princíp podpory rozvoja konkurenčného prostredia.