Tde mozgu sa vo svete oslavuje od roku

Týždeň mozgu sa vo svete oslavuje od roku 1996. Vo viac ako 60 krajinách sveta sa konajú tisíce osvetových podujatí na oslavu jedného z najdôležitejších ľudských orgánov. Slovensko sa tento rok zapojilo do kampane už po štrnástykrát. Hlavnými partnermi Týždňa mozgu sú Slovenská Alzheimerova spoločnosť, Centrum MEMORY n. o. a Neuroimunologický ústav SAV - organizácie, ktoré svoju činnosť orientujú na problematiku čoraz rozšírenejšieho ochorenia mozgu Alzheimerovej choroby. Slovenské knižnice si túto udalosť pripomenuli rôznymi online aktivitami. Napriek mnohým výskumom ukrýva ľudský mozog svoje neprebádané záhady. Pár zaujímavosti o mozgu pre vás pripravila Mgr. Helena Pagáčová

Čo vieme o mozgu? Mozog obsahuje okolo 80% vody, asi 12% tuku a 8% bielkovín. Je to veľmi energeticky náročné tkanivo. Nevie si utvárať zásoby energie, preto potrebuje ich neustály prísun. A to v podobe glukózy, ktorá je jediným zdrojom energie pre mozog, ktorú spaľuje za prítomnosti kyslíka. Mozgová činnosť môže spotrebovať až 20% celkovej energetickej spotreby organizmu. Ľudský mozog necíti bolesť. Nemá totiž receptory citlivé na bolesť. Preto necíti ani zmeny teploty, žiadny tlak, ani zranenia, kým nie je zasiahnutá oblasť spojená s určitou funkciou. Mozog môže žiť bez kyslíka 4 -6 minút. Keď zostane bez kyslíka dlhšie, začne odumierať a môže dôjsť k závažným, mnohokrát ťažko rehabilitovateľným poškodeniam.

Mozgová kôra Mozgovú kôru pokladajú neurovedci za sídlo unikátneho ľudského procesu poznávania a myslenia. Bez mozgovej kôry by sme boli slepí, hluchí, neschopní akéhokoľvek vôľou riadeného pohybu a nepovedali by sme žiadnu súvislú vetu. Mozgové bunky - neuróny ako výkonné jednotky mentálnej činnosti sa vyvíjajú od veľmi včasného embryonálneho štádia, už v štvrtom týždni života embrya sa tvoria rýchlosťou štvrť milióna buniek za jednu minútu. Okolo polovice gravidity má dieťa vytvorené všetky neuróny, ktoré v ďalšom období dozrievajú a presúvajú sa na miesta, kde budú vykonávať svoje poslanie. Človek by však mal mať podnetné prostredie a dávať mozgovým bunkám veľa impulzov, ktoré podnecujú vznik spojení komunikáciu medzi nervovými bunkami.

Kde sídli inteligencia človeka? Základom inteligencie je činnosť nervových buniek, ich počet, hustota nervových buniek v určitých oblastiach a počet neurónových spojení a ich efektivita. Výskumy vedcov sa sústreďujú na činnosť pracovných buniek nervovej sústavy, t. j. neurónov a ich výbežkov, ktoré zabezpečujú spojenie medzi bunkami. Niektorí odborníci však upozorňujú na gliové bunky, ktoré vypĺňajú v mozgu priestor medzi neurónmi, a nazývajú ich "spiacimi gigantmi". Predpokladajú, že gliové bunky majú oveľa väčší podiel na prenose informácií v mozgu ako je doteraz známe. Mozog je najzložitejšia doteraz poznaná štruktúra a je otázne, či nám "dovolí" odhaliť všetky svoje tajomstvá.

Dve hemisféry mozgu

Čo robíme pre svoj mozog? Faktory ovplyvňujúce dobré fungovanie mozgu a udržiavania zdravej mysle človeka: Výživa – zdravá, pestrá, vyvážená, bohatá na antioxidanty a živiny Neurobik – duševný fitness, mentálne cvičenia, ale aj permanentná stimulácia mozgu novými mentálnymi podnetmi, záujem o nové veci, získavanie nových informácií a vedomostí. Sociálny kontakt. Každodenný styk s inými núti mozog, aby bol neustále pripravený poskytovať v spontánne vznikajúcich situáciách určité a správne odpovede, aby sa dokázal presmerovať a percipovať myslenie a cítenie druhých. Skúšanie nových prístupov pri riešení problémov a aplikácia heuristických metód s cieľom redukcie stereotypov v myslení. Uplatňovanie laterálneho myslenia a stimulácia pravej mozgovej hemisféry. Zdravý a veku primeraný životný štýl. Význam aktivity, telesných a izometrických cvičení, oddychu, spánku, humoru, relaxu.

Naša pamäť Pamäť je schopnosť ukladať, uchovávať a vybavovať si informácie v mozgu. Deliť ju môžeme podľa rôznych hľadísk. Najčastejšie je delenie na pamäť deklaratívnu, ktorú je možné vyjadriť slovami, a pamäť nedeklaratívnu. Deklaratívna pamäť môže byť buď sémantická (uchováva znalosti a fakty), alebo epizodická (schopnosť spomenúť si na nejakú udalosť, napr. čo sme robili minulý štvrtok večer). Naproti tomu pamäť nedeklaratívna sa nedá opísať slovami. Patrí sem schopnosť jazdiť na bicykli, hrať tenis, písať na stroji a pod. Druhé možné delenie je podľa časového hľadiska na pamäť okamžitú (krátkodobú), recentnú alebo dlhodobú. Na ukladanie z krátkodobej do dlhodobej pamäti je dôležitý hipokampus v spánkovom laloku, pre jej vybavovanie si čelný lalok mozgu. Pamäť krátkodobá môže určitý čas pretrvávať ako pamäť pracovná a potom byť zabudnutá, ak informácie stratia význam. Dlhodobá pamäť je uložená najskôr v celom mozgu a jednou z teórií je jej fungovanie na princípe hologramu.

Poruchy pamäti sú časté v starobe, ale môžu sa vyskytovať už od stredného veku. Niektoré z nich nie sú nebezpečné, iné však môžu znamenať prvé príznaky ochorenia. Mozog môže byť postihnutý zápalom, nádorovým, alebo cievnym ochorením, alkoholom, liekmi, môže však ísť o počínajúcu Alzheimerovu chorobu. Pre poruchy pamäti všeobecne platí to, čo pre svaly. Keď ich používame a posilňujeme, sú silné, ak ich nepoužívame, atrofujú a zmenšujú sa. Používaním a trénovaním nervových zakončení udržujeme celý systém plasticity mozgu v dobrej kondícii. Platí preto, že používaním a trénovaním pamäti si vytvárame rezervu pre prípadné ochorenie v budúcnosti.