Rozpad kolonilnej sstavy a nstup Tretieho sveta Laura

Rozpad koloniálnej sústavy a nástup „Tretieho sveta“ Laura Mihoková, Dominika Mikulová, Simona Slezáková, Paula Zwiebelová 3. A

Rozpad koloniálnej sústavy a nástup „tretieho sveta“ � 2. polovica 20. stor. – 2 superveľmoci, svojou silou akoby ostatné štáty rozdelili na dvoje �šírenie myšlienky o práve národov na sebaurčenie po 2. svetovej vojne smerom na juh a na východ od Európy

Začiatok rozkladu koloniálnej sústavy � pred 2. svetovou vojnou – nadvláda európskych mocností nad územiami v Ázii a Afrike začala strácať prestíž � kolonizované krajiny – vznik nacionálnych hnutí (požadovali autonómiu, väčšie rešpektovanie kultúrnych tradícií a ich osobitostí, považovali sa za lojálnych občanov daného impéria) � počas 2. svetovej vojny – Japonci obsadili Indočínu, Filipíny, Indonéziu, Malajziu, Barmu -> „smrteľná rana“ pre britské, francúzske a holandské impérium � silneli separatistické hnutia � Európa – pochybnosti o zmysle kolonializmu � Atlantická charta – právo všetkých národov na osobnú voľbu vlády � OSN – vyhlásila právo národov na sebaurčenie � USA – naliehali, aby ich spojenci – Británia a Francúzsko – mierovou cestou likvidovali svoje koloniálne panstvo � ZSSR – podporoval myšlienky dekolonizácie (USA – obava, že prípadné nové štáty prejdú do sovietskeho tábora pod vplyvom komunistickej ideológie)

Nerovnaký prístup kolonizátorov � Francúzsko – nechcelo stratiť kolónie � Španielsko a Portugalsko – tiež bojovali o svoje kolónie � Veľká Británia – s rozpadom koloniálnej ríše sa zmierila ako prvá, dekolonizované krajiny sa chceli včleniť do Spoločenstva národov � vznik Britského spoločenstva národov - 1931 � dobrovoľné združenie národov bývalých britských kolónií s belošským osídlením, získali plnú zákonodarnú suverenitu � členovia: Írsko (do r. 1949), Kanada, Austrália, Nová Zéland, Juhoafrická republika(do r. 1961), New Foundland � 90. roky 20. stor. – 50 štátov (1/4 ľudstva) � politická moc – slabá, ale 17 z nich uznávalo Alžbetu II. za panovníčku � uľahčenie migrácie (sťahovanie do Británie)

Indická otázka � Británia súhlasila s nezávislosťou � vnútorné rozpory: 1. strana Indický národný kongreszachovanie indickej jednoty- reprezentovala hinduizmus � na čele: Mahátma Gándhí, Džavaharlál Néhrú � 2. strana Moslimská ligarozdelenie Indie a vytvorenie moslimského štátu � na čele: Alí Džinnáh � hrozba náboženskej a občianskej vojny � Indický národný kongres súhlasil s rozdelením- vznik Indickej únie a Pakistanu

Indická otázka • spory a vojny (trvajú do dnes) • po vytýčení hraníc – masové presuny • rozpútanie indicko-pakistanskej vojny o Kašmír • 1971 - odtrhnutie Bangladéša od Pakistanu • Pakistan- náboženský orientovaný režim • India- pragmatická podoba socializmu

Indočínska vojna � Vietnam, Laos, Kambodža- vojenský konflikt � 1941 - partizánska vojna- prokomunistické jednotky Vietminh vedené Ho Či Minom proti japonským okupantom � September 1945 - vyhlásená nezávislosť Vietnamu � Francúzsko- nespokojnosť - udelenie čiastočnej nezávislosti- štáty sa stali členmi Francúzskej únie � Vznik Vietnamského cisárstva, Laosu, Kambodže

Indočínska vojna �Boje pokračovali �Koncom 1954 - bitka pri Dien Bien Phu- francúzskej jednoty prehrali �Laos, Kambodža- zisk úplnej nezávislosti � 1954 -17. rovnobežka Vietnam- rozdelený na časti: 1. Vietnamská demokratická republika, na čele Ho Či Min � 2. južný Vietnam- boje medzi prívržencami a odporcami komunizmu

Otázka Maghrebu �Tunisko, Maroko, Alžírsko 3 krajiny severozápadnej Afriky = Maghreb � 1950 - vyhrotenie otázky o nezávislosti Maroka a Tuniska- francúzska vládala udelila vnútornú autonómiu- po porážke v Indočínskej vojne 1956 - uznaná plná marocká a tuniská nezávislosť �alžírska nezávislosť- snaha francúzskej vlády zjednotiť Alžírov do jednotného francúzskeho národa- radikáli z Frontu národného oslobodenia(FLN) zvolili spôsob boja terorizmus, mestská partizánska vojna

Otázka Maghrebu � 1958 - povstanie v Alžíre Alžírska vojna- bola aj francúzsko-francúzskym konfliktom � 1958 - Gaulle- tajne rokoval s FLN 1962 - vyhlásil nezávislosť Alžírska � FLN nastolil diktatúru Ben Bellu

Dekolonizačný proces v iných štátoch � 27. decembra 1949 - Amsterdam- Holandsko uznalo nezávislosť indonézskeho súostrovia- tzv. Holandskej Indie

Dekolonizácia v Afrike �Čierna Afrika- málo zaujímavá pre bohaté krajiny �sťahovanie Britov zo Stredného východu -kvôli rope �najúspešnejšia- britská dekolonizačná politika

Tretí svet po dekolonizácii �Dekolonizácia – proces vymaňovania sa závislých území z priamych závislostí od pôvodných metropol �vznik nových nezávislých štátov(1. svet– kapitalistický, 2. svet– komunistický) �zdôraznenie odlišnosti �Ázia a Afrika + Latinská Amerika

Dôsledky dekolonizácie �dlhé obdobie nestability/diktatúr �časté prevraty, občianske vojny. . . (v mnohých krajinách trvajú dodnes) �takmer každá krajina čiernej Afriky – brutálna diktatúra, genocídy, vojny, úteky �neustály vznik nových štátov kvôli nestabilite �Uganda – Idi Amina – 8 rokov diktatúry – asi 300 tisíc obetí – „africký Hitler“

Dôsledky dekolonizácie �odtrhnutie od metropoly – pod národnými heslami – aj napriek tomu väčšina štátov nebola národná �nový štát uznával len etnikum „vedenia“ �prejavy nespokojnosti brutálne potláčané �napriek tomu neudržateľné hranice – ďalšie rozdelenia �vážne hospodárske problémy – politická nestabilita, nejasná budúcnosť

Arabské krajiny � Arabská liga – máj 1945 § § založená po vojne voľná federácia arabských štátov hlavný cieľ: posilnenie vzájomnej hospodárskej a politickej spolupráce neúspešné – rozpory medzi štátmi � veľký kontrast medzi obyvateľstvom – nevraživosť, presuny obyvateľstva � hlásanie islamskej intergity – etnické aj náboženské rozdiely čoraz jasnejšie � islamská revolúcia � Irak – útoky na Kuvajt (rôzne zámienky) � USA (na základe rozhodnutia OSN) – mandát na obnovenie poriadku

Izrael a Palestína �máj 1948 – OSN – rozdelenie územia Palestíny medzi Židov a Arabov �Izrael spočiatku neuznaný �Izrael x Palestína – niekoľko veľkých vojen (do súčasnosti) �najjasnejšie rozpory – Perzský/Arabský záliv �strategická oblasť, ROPA

Bandunská konferencia �Apríl 1955 - 23 afrických a 6 ázijských štátov predstavilo svoje videnie sveta v indonézskom meste Bandung �Predstavovali viac než 50% ľudstva ale vlastnili len 8% z celkového bohatstva �Žiadali OSN o vytvorenie fondu na pomoc krajinám �Účastníci dosiahli cieľ- konferencia mala ohlas, vzrástla prestíž organizátorov a vodcov tretieho sveta. Sukarna, Néhrúa, Násira

Hnutie nezúčastnených krajín �pokus o vzájomnú spoluprácu �egyptský prezident Násir, indický premiér Néhrú, juhoslovanský vodca Tito -> obvinili vojenskopolitické bloky za napätie vo svete �vyhlásili, že proti nim treba postaviť tretiu silu (štáty, ktoré by svojou politikou prispeli k svetovému mieru)

Hnutie nezúčastnených krajín �Kuba, Vietnam, Filipíny, Saudská Arábia, bohaté štáty Stredného východu, chudobné štáty Afriky �konflikty aj medzi členskými štátmi �od roku 1961 – 10 spoločných konferencií �v 70. rokoch – prostredníctvom OSN pôsobilo ako nátlaková organizácia �rozpad bipolárneho sveta -> hnutie stratilo súdržnosť �pomoc pre krajiny tretieho sveta sa nenašla, hospodárska pomoc od krajín zo Západu nestačila

Rozpad tretieho sveta �ázijské tigre – Južná Kórea, Taiwan, Hongkong, Singapur – úspešnejšie, industrializácia, liberálna ekonomika, presadili sa �africké štáty - neúspešné

Ďakujeme za pozornosť