Romantizmus je umeleck a mylienkov hnutie ktor vzniklo

Romantizmus je umelecké a myšlienkové hnutie, ktoré vzniklo v 18 -tom storočí v období francúzskej revolúcie. Jeho pôsobenie zosilnelo v 19 -tom storočí ako reakcia na industriálnu revolúciu. V tomto období začali vznikať aj zmiešané literárne štýly a žánre, napr. ako v prípade veršovaného románu Eugen Onegin či básnických poviedok. Hrdinovia romantických diel sú väčšinou individualisti alebo titanisti (majú nadpriemerné schopnosti a bojujú za ľudstvo). V Amerike sa romantizmus objavil v rannom 19 -tom storočí. Jednotlivé druhy umenia sa navzájom výrazne ovplyvňovali, čo prispelo k uceleniu a sformovaniu romantizmu.

Nové druhy románov – Gotický román K vzniku romantizmu prispievali aj nové formy románu. Na začiatku 18 -teho storočia to bol historický a gotický román, keďže romantizmus značne čerpal z minulosti a predchádzajúcich období. Gotický román vznikol spojením hororu a rytierskeho románu, kontrastujú v ňom naivné milostné zápletky s hrôzostrašnými udalosťami. Obsahuje väčšinou buď výrazne kladné, alebo záporné postavy a atmosféra je doplnená rozpadávajúcimi sa budovami, strašidelnými a nadprirodzenými javmi. Prvým gotickým románom sa stal Otrantský Zámok od Horacea Walpolea (1764). Najobľúbenejším románom z tohto žánru bol vo svojej dobe Sicílsky Román od Ann Radclifovej (1790). Autori: Horace Walpole (Otrantský Zámok - 1764) Clara Reevová (Starý Anglický Barón - 1777) Ann Radcliffová (Sicílsky Román - 1790, Záhady Udolfa - 1794, Talian - 1797) William Thomas Beckford (Vathek - 1786) Edgar Allan Poe (Príhody Arthura Gordona Pyma - 1839, Pád domu Usherovcov - 1839)

Horace Walpole Ann Radcliffová Clara Reevová Edgar Allan Poe

Historický román Ako súčasť romantizmu vznikol aj historický román, jeho dej je zasadený do vzdialenejšej minulosti a dialógy sú niekedy písané archaickým jazykom. Za prvý historický román sa považuje Waverley od Waltera Scotta (1814). Autormi historických románov boli aj Victor Hugo a Alexandre Dumas. Tento druh románu sa vyskytuje aj v súčasnej literatúre. Autori: Sir Walter Scott (Waverley - 1814, Rob Roy - 1818, Ivanhoe - 1820) Victor Hugo (Chrám Matky Božej v Paríži - 1831) Lev Nikolajevič Tolstoj (Vojna a Mier - 1869) Bolesław Prus (Pharaoh - 1894 -1895) Sir Walter Scott

Nové druhy folklórnych diel V literatúre tohto obdobia sa dá často postrehnúť autoštylizácia - autori sa stotožňujú s postavou a vyjadrujú cez ňu svoje pocity a názory. V tomto období vznikali aj folklórom ovplyvnené, alebo práve z neho vychádzajúce diela. Jedným z nich je fínsky národný epos Kalevala, ktorý zostavil Elias Lönnrot, zozbieraním ľudových básní a piesní, ktoré vznikli z pôvodných fínskych povestí a mýtov. Jej tri diely, vyšli v rokoch 1835 – 1849. Dielami podobného rázu z tohoto obdobia boli Ossian od Jamesa Macphersona a zozbierané ľudové príbehy a rozprávky bratov Grimovcov. Bratia Grimovci (Jacob a Wilhelm Grim) Prvé vydanie Kalevaly z roku 1835, celkovo Lönnrot podnikol za básňami 11 výprav. Hlavnými postavami v povestiach sú bohatieri Väinämöinen a Lemminkäinen, mýtický kováč Illmarinen a tragický hrdina Kullervo

Maliarstvo Témami malieb romantického obdobia boli príroda, historické námety a pod vplyvom gotiky aj rozpad (napr. ruiny) a smrť. Maliari čerpali aj z folklóru, ako napr. Akseli Gallen-Kallela, ktorý vytvoril svoju maľbu "Kovanie Sampa" ako inšpiráciu z Fínskeho národného eposu Kalevala. Séria malieb Thomasa Colea "Cesta Života" (1842) pozostáva zo štyroch obrazov a zobrazuje obdobia ľudského života od detstva až po starobu. Život a jeho nástrahy no i radosti sú tu zobrazené ako okolitá príroda a samotná púť plavbou po rieke až k moru. Romantický maliari: J. M. W. Turner Francisco Goya Théodore Géricault Eugéne Delacroix Thomas Cole Albert Bierstadt Frederic Edwin Church Kovanie Sampa - Akseli Gallen-Kallela (1893) Zasnežený cintorín – Caspar David Friedrich (1826)

Thomas Cole - Detstvo Thomas Cole - Mladosť Thomas Cole - Dospelosť Thomas Cole - Staroba

Hudba Romantická hudba vznikala v období 1820 až 1900, kládla väčší dôraz na emócie a vyznačovala sa väčšou voľnosťou. Do popredia sa dostávala aj melodika a rytmika ľudovej hudby. V období industriálnej revolúvie, kedy sa začali viac navzájom ovplyvňovať jednotlivé národy, sa do romantickej hudby začali dostávať aj hudobné vplyvy z iných kultúr. Po r. 1830 sa začala rozvíjať aj symfonická báseň. Romantická opera - prvým skladateľom tohto druhu opery bol Weber, no jej hlavným predstaviteľom sa stal Richard Wagner. Vychádza z nemeckého romantizmu a jej forma vznikla zo singspielu. Jedným z hudobných diel romantizmu je aj opereta, ľahšie humorné dielo, nazývané aj malá opera. Hudobné pasáže s operným spevom sú v nej poprepletané dialógmy (v klasickej opere sú zhudobnené aj tie). Predstavitelia: ranný romantizmus: Franz Schubert Carl Maria Weber (Čarostrelec, Euryanta, Oberon) čistý romantizmus: Robert Schuman (Kruh piesní, Básnikova láska, Myrty) Frederic Chopin novoromantizmus: Franz Liszt Richard Wagner (Blúdiaci Holanďan, Tannhäuser, Lohengrin) Frederic Chopin

Architektúra v romantizme čerpala z predchádzajúcich historických období, následkom čoho začali vznikať budovy v novorománskom, neogotickom, ale aj novorenesančnom slohu. Týmito slohmi boli ovplyvnené aj budovy ako železničné stanice, továrne či skleníky a nadobudli tak funkčnosť aj estetický dojem. Záujem o architektúru predošlých období zvýšili aj literárne a výtvarné diela romantizmu. Príkladom je román Victora Huga "Chrám Matky Božej v Paríži", ktorý v tomto období zvýšil záujem o históriu a zároveň bol podnetom na obnovu pamiatok gotickej architektúry vo Francúzsku. Stavby: Londýnsky parlament, Burgtheater, Sainte Chapelle a Zámok v Pierrefonds (Eugen. Emmanuel Viollet de Duc) Londýnsky parlament - Charles Berry Burgtheater - Gottfried Semper (Viedeň)

Sainte Chapelle – reštaurovaná stavba (Paríž) Zámok v Pierrefonds

Zdroje: wikipedia. org, www. timmy 16. blog. sk/detail. html? a=c 7 eb 539 d 496936 d 3 a 57 d 42 eba 7 a 790 ff commons. wikimedia. org, (databáza voľne šíriteľných médií a zobrazení umeleckých diel) Eugen Šlapák II. A