Rastlinn orgny loha 1 Popte vonkajiu a vntorn

Rastlinné orgány

• Úloha č. 1 • Popíšte vonkajšiu a vnútornú stavbu vegetatívnych rastlinných orgánov (koreň, stonka, list) • Úloha č. 2 • Vysvetlite základné funkcie vegetatívnych orgánov a ich možné tvarové a funkčné modifikácie. Uveďte konkrétne metamorfózy rastlinných orgánov. • Úloha č. 3 • Na predložených herbárových položkách demonštrujte rozdiely v stavbe vegetatívnych rastlinných orgánov.

• Úloha č. 1 • Charakterizujte generatívne orgány borovicorastov a magnóliorastov. Popíšte ich stavbu a funkciu. • Úloha č. 2 • Porovnajte a vysvetlite rozdiely v opelení a oplodnení u borovicorastov a magnóliorastov. • Úloha č. 3 • Charakterizujte súkvetia a plody. Určte a zaraďte predložené druhy plodov a súkvetí podľa ich klasifikácie a podľa modelu kvetu napíšte kvetný vzorec alebo diagram.

Koreň = radix • • Podzemný vegetatívny orgán Funkcie: Mechanická – upevňuje rastlinu v pôde Vyživovacia- čerpá z pôdy vodu a živiny metabolická – tvorba škrobu, fytohormónov Zásobná – zhromažďovanie zásobných látok Rozmnožovacia – vegetatívne rozmnožovanie

• Koreňová sústava = súbor všetkých koreňov rastliny • a. alorízia – hlavný koreň + bočné korene • primárna koreňová sústava • b. homorízia – vedľajšie (adventívne) korene

Rast koreňového vrcholu • Koreňový vrchol chráni koreňová čiapočka súbor buniek, ktoré slizovatejú • Presýpací škrob – rast v smere zemskej tiaže statolitový aparát pozitívny geotropický rast koreňa • Koreňový vrchol má tri oblasti: Meristematická – delenie buniek Predlžovacia – bunky rastú a zväčšujú sa Diferenciačná – bunky sa špecializujú

Anatomická stavba koreňa • • a. Koreňová pokožka = rizoderma nemá kutikulu a prieduchy má koreňové vlásky – príjem vody z pôdy b. Primárna kôra c. Stredný valec pericykel – vyrastajú bočné korene radiálny cievny zväzok stržeň a stržňové lúče

Metamorfózy = premeny koreňa • • Tvary koreňa Niťovitý- trávy Valcovitý-chren Vretenovitý-georgína Kužeľovitý-petržlen Hľúzovitý-orchidea Repovitý- repa

• Barlovité k. - upevňovanie v bahnitej pôde trópov • Vzdušné korene – epifyty • napr. filodendron • Buľva – cukrová repa • Koreňové hľúzy – georgína • Haustória – korene pararzitov • a poloparazitov napr. imelo

li

Stonka(caulom) • Nadzemný vegetatívny orgán rastliny • Funkcie: 1. nesie listy a kvety • 2. rozvádza vodu a minerálne látky transpiračný prúd • 3. vedie organické látky na miesto spotreby asimilačný prúd • 4. nepohlavné rozmnožovanie

• • • Rast stonky: je nerovnomerný striedajú sa uzly = nódy a články= internódia rastie proti zemskej príťažlivosti vrcholový púčik listové púčiky, kvetné púčiky, zmiešané púčiky

• • • Typy stoniek: Dreviny majú drevnatú stonku Stromy Kry Polokry Byliny majú dužinatú stonku Byľ Stvol steblo

Anatomická stavba stonky • • Pokožka – prieduchy, kutikula, trichómy Primárna kôra - vypĺňa priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami -jej vnútornú časť tvorí škrobová pošva Pericykel-bočné stonky Cievne zväzky-väčšinou kolaterálne Stržeň –so stržňovými lúčmi

Druhotné hrubnutie stonky Stonky drevín druhotne hrubnú Činnosťou sekundárnych meristémov Felogén – druhotná kôra korok a zelená kôra Kambium – druhotné lyko a drevo periodickou činnosťou vznikajú letokruhy • Jarné drevo – svetlejšie, veľké bunky s tenkou BS • Letné drevo – tmavšie , malé bunky s hrubou BS letokruhy sú kruhy, ktoré vytvára jarné a letné drevo na priereze Lenticely – sú modifikované prieduchy u drevín Borka • • •

• Kôra - je to najvrchnejšia časť dreva, ktorú by sme mohli nazvať „kožou stromu“. Vzniká vo vrstvách z lyka. Nové prírastky lyka vytláčajú kôru smerom od dreva. Zväčšovaním priemeru rastúcej dreviny, dochádza k rozťahovaniu vrchných vrstiev kôry (borky), ktoré sa prejaví puklinami. Preto je kôra starších drevín drsná, zvrásnená. Čím je drevina staršia, tým je kôra hrubšia.

• Kambium a lyko – na priečnom reze voľným okom takmer nevidíme. Nachádzajú sa medzi kôrou a drevom. Lyko zásobuje strom (alebo ker) výživnými látkami, produktami fotosyntézy. Kambium je delivé pletivo, ktoré sa podiela na hrubnutí kmeňa. Výsledok tejto činnosti je badateľný na priereze dreviny ako sústredené kružnice - letokruhy. Výraznosť letokruhov je závislá od druhu dreviny, striedania ročných období a rastových podmienok.

Metamorfózy stonky • • • Podzemky- podzemné stonky napr. konvalinka Stonková hľuza- hromadením zásobných látok napr. zemiak Poplazy – plazivá stonka napr. jahoda Stonkové úponky –na prichytávanie napr. vinič Brachyblasty- skrátené a zdrevnatené stonky na ktorých sú listy alebo kvety napr. borovica, jabloň Stonkové tŕne –tŕnité výrastky na ochranu napr. trnka Liany – ovíjavé a popínavé stonky

Využitie v praxi: • • • 1. potrava pre človeka 2. krmivo pre zvieratá 3. surovina pre textilný priemysel 4. výroba cukru 5. výroba korku 6. drevo –nábytok, papier, zápalky, hudobné nástroje

List (phylom) • Plochý vegetatívny orgán, ktorý rastie na stonke • Funkcie: • fotosyntéza • transpirácia • výmena plynov

Stavba listu • Vonkajšia • • a. čepeľ b. žilnatina c. stopka d. pošva

• • • Vnútorná (anatomická ) a. kutikula b. vrchná pokožka c. palisádový parenchým d. hubovitý parenchým mezofyl c+d e. spodná pokožka f. prieduchy cz-cievne zväzky

• Monofaciálny list • Bifaciálny list

Žilnatina listu • • Usporiadanie cievnych zväzkov v liste 1 -2 rovnobežná 3 perovitá 4 dlaňovitá

Usporiadanie listov na stonke • • 1 striedavé 2 protistojné 3 praslenovité 4 prízemná ružica listov

Tvary listov • Jednoduché listy – celistvé delené • Zložené listy – perovito zložené dlaňovito zložené

Jednoduché listy

Zložené listy

Opadávanie listov • Urýchľuje kyselina abscisová • Urýchľuje vrstva korku, ktorá spôsobí oddelenie listu • Listnaté stromy opadávajú každý rok po skončení vegetačného obdobia • Ihličnaté stromy opadávajú v intervale 2 -3 roky, niekedy až 9 rokov

Metamorfózy listov • Listové tŕne – napr. dráč • Listové úponky – napr. hrach • Cibuľa –napr. cesnak, cibuľa

Význam listov • • • 1. potrava pre človeka – šalát, špenát, kapusta 2. liečivá – mäta 3. koreniny – vavrín – bobkový list majorán – majoránka 4. priemyselné suroviny – tabak 5. krmivo pre zvieratá - ďatelina

Reprodučné (generatívne) orgány • Sú listového pôvodu • U borovicorastov (nahosemenných rastlín) sú uložené v samčích a samičích šištičkách • U magnoliorastov (krytosemenných rastlín) sú uložené v kvetoch Ich úlohou je produkovať pohlavné bunky

Kvet (flos) • generatívny orgán krytosemenných rastlín • Funkcia: slúži na pohlavné rozmnožovanie a zachovanie biologického druhu

Stavba kvetu • Kvetná stopka – upevňuje kvet k stonke • Kvetné lôžko –rozšírená horná časť stopky • Kvetné obaly – kalich a koruna • okvetie • Kalich – vonkajšia časť, zvyčajne zo zelených lístkov • Koruna – vnútorná, pestro sfarbená časť • Okvetie = perigon – kvetné obaly nerozlíšené na kalich a korunu napr. tulipán

• • Tyčinky –andreceum- samčie pohlavné orgány produkujú peľové zrnká Skladá sa z nitky a peľnice s 2 peľovými vrecúškami Piestik – gyneceum-samičí pohlavný orgán vzniká zrastením 1 -viac plodolistov Skladá sa z blizny, čnelky a semenníka

Rozdelenie kvetov • • A. podľa súmernosti súmerné – s 1 rovinou súmernosti pravidelné -s viacerými rovinami súmernosti nesúmerné- nemajú žiadnu rovinu súmernosti

• B. podľa pohlavných orgánov • Obojpohlavné- majú samčie aj samičie pohlavné orgány napr. jabloň, • Jednopohlavné - môžu byť samčie alebo samičie napr. dub • Jednodomé rastliny – na rastline sú samčie aj samičie kvetynapr. lieska • Dvojdomé rastliny – na rastline len samčie alebo len samičie kvety napr. vŕba

Súkvetie • je súbor kvetov usporiadaných na spoločnej stonke • a. vrcholíkovité súkvetie – bočné stonky prerastajú hlavnú stonku vidlica napr. baza skrutec napr. nezábudka vrcholík napr. knotovka papraslen napr. šalvia kosáčik napr. mečík závinok napr. rajčina

• b. strapcovité súkvetie -bočné stonky neprerastajú hlavnú stonku • strapec napr. ríbezľa • Chocholík napr. jabloň • Klas napr. pšenica • Jahňada napr. lieska • Šúľok napr. skorocel • Okolík napr. prvosienka • Úbor napr. púpava • Hlávka napr. ďatelina

Kvetné vzorce • vyjadruje pomocou medzinárodných značiek stavbu kvetu • Napr. P 3+3 A 3+3

Kvetné diagramy • schematicky znázorňuje stavbu kvetu pri pohľade zhora

Využitie kvetov • • 1. výroba liečiv – lipa, rumanček 2. výroba kozmetiky, krémov , parfémov 3. zelenina – karfiol 4. dekorácia

Rozmnožovanie u nahosemenných rastlín • Majú šištičky – samčie a samičie • Samčie majú krátke vreteno na ktorom vyrastajú výtrusné listy – tyčinky • tyčinky majú 2 peľové komôrky, kde sa tvoria peľové zrnká • jadro peľového zrnka sa mitoticky delí a vzniká: • vegetatívna bunka z ktorej vyrastie peľové vrecúško • generatívna bunka, z ktorej vzniknú 2 spermatické bunky

• Samičie šištičky tvoria vreteno, podporné šupiny s 2 nahými vajíčkami • V jadre vajíčka sa vzniká jednobunkový mladý zárodočný miešok • Viacnásobným mitotickým delením vzniká zrelý zárodočný miešok, ktorý obsahuje: primárny endosperm s niekoľkými zárodočníkmi a vajcovú bunku - oosféru

• Oplodnenia sa zúčastní len 1 spermatická bunka, druhá zanikne, jednoduché oplodnenie • Oplodnenie= splynutie oosféry a spermatickej bunky • Vajíčko ako celok sa mení na semeno • Semeno: osemenie zárodok s 3 -7 klíčnymi listami haploidný endosperm

Rozmnožovanie u magnóliorastov • Tyčinky • v peľnici sa po meióze vytvorí štvorica – tetráda peľových zrniek • Z jadra peľového zrnka po mitóze vzniká • vegetatívna bunka peľové vrecúško • generatívna bunka 2 spermatické bunky

• Vajíčko • Stavba: vajíčkové obaly –integumenty • peľový vchod • meiózou vznikajú 4 haploidné bunky, 3 z nich zaniknú a ostane mladý zárodočný miešok po mitóze (3 x) vzniká zrelý zárodočný miešok

• Zrelý zárodočný miešok obsahuje: na jednom póle vajcovú bunku – oosféru 2 pomocné bunky – synergidy na opačnom póle 3 protistojné bunky-antipódy v strede 2 polárne jadrá splynú diploidné centrálne jadro

Dvojité oplodnenie magnóliorastov • 1 spermatická bunka (n) súlynie s vajcovou bunkou (n) , vznikne zygota (2 n) • 2. spermatická bunka splynie (n) splynie s diploidným centrálnym jadrom(2 n), vznikne triploidný endosperm (3 n), vyživuje zárodok

• z oplodnenej vajcovej bunky (oosféry) vytvára zygóta, z ktorej vzniká zárodok novej rastliny • z obalov vajíčka vytvára obal semena – osemenie • vajíčko mení na semeno • piestik postupne mení na plod

Porovnanie • Borovicorasty Magnoliorasty • Opelenie vetrom opelenie hmyzom • jednoduché oplodnenie dvojité oplodnenie • zárodok má 3 -7 klíčnych zárodok má 1 -2 klíčne listov listy

Plod (fructus) • vzniká po oplodnení z piestika. Jeho hlavnou funkciou je vyživovanie semien v čase ich dozrievania. Plody vzniknuté premenou piestika označujeme ako pravé plody. Ak plod vzniká aj z iných častí kvetu, napr. z kvetného lôžka, nazývame ho nepravý plod.

Stavba plodu • Premenou vajíčka vzniká semeno- 1 alebo viac • Semeno obsahuje zárodok 1 - 2 klíčne listy vyživovacie pletivo=endosperm osemenie • Steny semenníka sa menia na oplodie • môže byť suché alebo dužinaté

Rozdelenie plodov Suché plody – majú suché oplodie, 10 -15% vody pukavé plody – majú viac semien – mechúrik (záružlie) – struk (hrach), – šešuľa (horčica), – šešuľka (chren), – tobolka (mak),

nepukavé plody – majú 1 semeno - nažka (slnečnica), - oriešok (lieska), - zrno (pšenica) - tvrdka (hluchavka)

Dužinaté plody - majú dužinaté oplodie, 80% vody kôstkovica (čerešňa) bobuľa (rajčiak) malvica (jabloň)

Súplodie a plodstvo • Súbor plodov vzniknutých z jedného súkvetia označujeme ako súplodie (slnečnica, lopúch) • súbor plodov, ktoré vznikli z jedného kvetu, ktorý mal niekoľko piestikov ako plodstvo. • (jahoda, ruža)

Rozširovanie semien a plodov • Vlastnými silami - semená sú z plodov vyhadzovahé na základe nerovnomerného napätie v oplodí napr. Netýkavka • Vetrom - Plody a semená majú "lietacie" zariadenia napr. padáčik (púpava), krídielka (borovica, javor), páperie (topoľ, ) • Vodou - osemenie umožňuje semenám udržať sa na hladine (kokosovník) • Zvieratami - Plody a semená sa prichytávajú na srsť živočíchov háčikmi (lopúch), alebo sú zožraté a sú roznášané trusom (dužinaté plody) • Človekom pri pestovaní kultúrnych plodín, prenášanie odevom,

Využitie plodov • • 1. potrava človeka a živočíchov 2. liečivé účinky 3. kozmetika 4. dekorácia

Porovnaj: A. monofaciálny a bifaciálny list B. stromy, kry a polokry C. oplodnenie u borovicorastov a magnoliorastov • D. suché a dužinaté plody • E. strapcovité a vrcholíkovité súkvetie • •

• • • 1. Medzi vegetatívne orgány patrí. . . 2. Koreň má funkcie: a. . . b. . c. . d. . . e. . . 3. Aké typy koreňových sústav poznáme: . . 4. Koreňový vrchol je chránený. . . 5. Presýpavý škrob má funkciu. . . 6. Koreňové vlásky vyrastajú z. . .

• 7. Cievne zväzky môžu byť: a. bikolaterálne b. asimilačné c. koncentrické d. lúčovité e. transpiračné f. radiálne g. kolaterálne h. mechanické 8. Postavenie listov na stonke môže byť: a. perovité b. zložené c. vidlicovité d. dlaňovité e. striedavé f. protistojné g. praslenovité

• 9. Aký je rozdielmedzi jarným a letným drevom? • 10. Vek stromov určíme pomocou. . . • 11. Tvarovo a funkčne premená stonka je: • a. poplaz b. borka c. úponok d. buľva • e. brachyblast f. korok g. podzemok h. stvol • 12. K základným funkciám listu patrí: • a. . b. . . c. .

• • 13. Príkladom strapcovitého súkvetia je: a. klas b. okolík c. vrcholík d. kosáčik e. šúľok f. závinok g. jahňada h. hlávka 14. Príkladom vrcholíkovitého súkvetia je: a. skrutec b. chocholík c. papraslen d. okolík e. hlávka f. kosáčik g. úbor h. závinok 15. Dvojité oplodnenie je typické pre. . .

• • 16. a. Premenou vajíčka po oplodnení vzniká. . . b. Premenou integumentov vzniká. . c. Steny semenníka sa menia na. . d. Zárodok borovicorastov má. . klíčnych listov, zárodok magnóliorastov má. . klíčnych listov