Prvny poriadok Vklad pojmov so zameranm na truktru

Právny poriadok Výklad pojmov so zameraním na štruktúru právnej normy

PRÁVNY PORIADOK • systém právnych noriem platných v štáte • v systéme práva sú konkrétnym spôsobom usporiadané • sú medzi nimi určité vzťahy • upravujú najrôznejšie oblasti spoločenských vzťahov

TRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVA 1. VERTIKÁLNE (hierarchické usporiadanie) Usporiadanie podľa právnej sily (je výrazom právomoci a kompetencie príslušného normotvorného štátneho orgánu) Základným zákonom štátu je ÚSTAVA. Za Ústavou zhora nadol nasledujú: • ústavné zákony • zákony • ostatné všeobecne záväzné právne predpisy s nižším stupňom právnej sily než zákony.

TRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVA 2. HORIZONTÁLNE usporiadanie PN podľa právnej sily tak, že : zákony sú usporiadané vedľa seba a sú na tej istej úrovni Občiansky zákonník Obchodný zákonník Trestný zákon a ďalšie

TRIEDENIE SYSTÉMU PRÁVA 3. PODĽA INÝCH KRITÉRIÍ Napr. metóda právnej regulácie - zaradenie PN do oblastí: občianskeho práva obchodného práva trestného práva správneho práva pracovného práva a pod.

Právna norma w Všeobecne záväzné pravidlo ľudského správania sa w je ustanovené alebo uznané štátom w má vopred právom určenú formu w jeho dodržiavanie je vynútiteľné štátnou mocou

POJMOVÉ ZNAKY PRÁVNEJ NORMY: • normatívnosť • právna záväznosť • obecnosť, pokiaľ ide o predmet úpravy, najmä okruh subjektov, ktorým je norma určená • vynútiteľnosť príkazu obsiahnutého v právnej norme.

Štátom stanovená forma právnej normy w je stanovená v ústave alebo v osobitných zákonoch. w V požiadavke na štátom stanovenú alebo uznanú formu sa rozlišujú dve stránky – procedurálna a rezultatívna n n procedurálna - či právnu normu schválil štátny orgán s požadovanou normatívnou kompetenciou a právomocou rezultatívna - skúmajú sa formy práva, v ktorých štát vyjadruje právne normy (v kontinentálnom právnom systéme sú to napr. zákony, nariadenia a iné právne akty - písané právo).

Záväznosť právnej normy w Pravidlo správania sa je záväzné. w Záväznosť právnej normy vyplýva z jej platnosti. w Vzťah medzi platnosťou a záväznosťou možno vyjadriť tak, že norma vyjadrená v normatívnom právnom akte je platná, a preto zaväzuje.

Všeobecnosť w Právna norma okrem toho, že je záväznou, musí byť všeobecne záväznou normou. w Všeobecnosť právnej normy znamená že je adresovaná neobmedzenému počtu subjektov w Na rozdiel od rozhodnutia súdu, ktorý zaväzuje len strany sporu. w Všeobecnosť právnej normy znamená aj to, že aj predmet úpravy právnej normy je vyjadrený všeobecnými znakmi.

Normatívnosť w Právne normy regulujú správanie ľudí tým, že ustanovujú, niečo čo má byť w Požadované správanie sa v právnych normách dosahuje pomocou právnych slov a viet. V textoch právnych noriem možno nájsť právne vety, ktorými sa niečo: n prikazuje (ako napr. podľa § 415 Občianskeho zákonníka “Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku. . . atď) n zakazuje (podľa článku 26 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky “Cenzúra sa zakazuje”). n dovoľuje (napr. ustanovenie článku 47 Ústavy Slovenskej republiky “Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom”).

Štátne donútenie - osobitný znak právnej normy w štátne donútenie nepriame - činnosť štátu zameraná na to, aby subjekt dobrovoľne plnil povinnosti stanovené právnou normou w štátne donútenie priame - nútené plnenie povinnosti, ktoré organizuje štát n Priame štátne donútenie môže mať povahu sankcie alebo môže mať iné formy, ktoré sú prejavom špecifických mocenských metód l l sankcie súkromnoprávne (stanovené občianskym, obchodným, rodinným právom) sankcie verejnoprávne (stanovené právom štátnym, trestným, finančným a pod. )

Platnosť a účinnosť právnej normy Časová pôsobnosť w určuje časový úsek, po ktorý norma reguluje spoločenské vzťahy Územná pôsobnosť w určuje územie, na ktorom právna norma platí: l na celom území štátu (ius universale) l na jeho niektorej časti (ius particulare) l ale aj na subjekty mimo štátu - majú exteritoriálnu pôsobnosť

Platnosť a účinnosť právnej normy Osobná pôsobnosť w vymedzuje okruh osôb, pre ktoré právna norma platí: l l l buď na všetky osoby (všeobecná osobná pôsobnosť) alebo len na určitú skupinu subjektov (špeciálna osobná pôsobnosť). výnimkou zo všeobecnej osobnej pôsobnosti právnych noriem sú diplomatické imunity a výsady, imunity poslancov a imunity sudcov

Platnosť a účinnosť právnej normy Vecná pôsobnosť w je vymedzená v úvodných ustanoveniach w napr. Autorský zákon v úvodnom ustanovení (§ 1) uvádza: “Tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela. . “

DRUHY PRÁVNYCH NORIEM • normy určité - priamo určujú pravidlo, ktoré je potrebné dodržiavať • normy zmocňovacie (blanketné) - vyhradzujú vydanie príslušnej normy určitým orgánom • normy odkazovacie - pri formulácii určitého pravidla sa dovolávajú inej, už existujúcej normy.

BLANKETOVÉ PRÁVNE NORMY Odkazujú na iné normy: - tieto iné normy v čase prijatia a vydania primárnej normy obsahujúcej blanketu (splnomocnenie) nie sú ešte vydané (t. j. vyjadrené normatívnym právnym aktom) - ich vydanie nemôže predchádzať vydaniu primárnej normy, zakladajúcej právny dôvod vzniku sekundárnej normy. Čl. 102 Ústavy SR “Prezident vyhlasuje výnimočný stav na základe ústavného zákona.

ODKAZUJÚCE PRÁVNE NORMY Vždy odkazujú: - na platný a určitý (konkrétny) normatívny právny akt alebo normatívne právne akty, - prípadne na platné a určité (konkrétne) ustanovenie normatívneho právneho aktu - pri odkaze na iný právny predpis sa používa všeobecnejšie označenie tohto predpisu a jeho priama citácia sa uvádza v poznámke pod čiarou. Napr. Zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov pri súhlase dotknutej osoby poskytnúť svoje osobné údaje na spracovanie poskytovateľovi - odkaz na Zák. č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

KOGENTNÉ NORMY (kategorické, imperatívne) w nedovoľujú odchýlky od určených práv a povinností w nepripúšťajú výnimky w nemôžeme ich meniť ani dohodou strán

DISPOZITÍVNE - odporúčajúce Dávajú subjektom právnych vzťahov možnosť, aby si v stanovených medziach určili: • obsah práv a • obsah povinností

ČLENENIE PRÁVNYCH NORIEM PODĽA PRÁVNEJ SILY Základom právneho systému podľa právnej sily je Ústava SR. Od nej sa odvíjajú a odvodzujú: • primárne (pôvodné) právne normy • sekundárne (odvodené) právne normy.

1. ÚSTAVNÉ ZÁKONY • majú najvyššiu právnu silu • nemôžu sa meniť obyčajnými zákonmi, resp. zákonmi s nižšou právnou silou • menia sa osobitným zákonodarným postupom a určenou kvalifikovanou väčšinou v zákonodarnom zbore - trojpätinová väčšina všetkých poslancov - (čl. 84 Ústavy SR) • ich účelom - garancia vyššej právnej sily ústavných zákonov v porovnaní so zákonmi

PRIMÁRNE PRÁVNE NORMY Prijímajú ich w orgány so zákonodarnou a ústavodarnou právomocou w orgány miestnej samosprávy (primárnosť samosprávnych nariadení je nesporná; sporná môže byť ich právna sila) Primárnosť noriem sa navonok prejavuje: n n druhom právomoci št. orgánov, ktoré ich prijímajú pôvodnosťou právnej úpravy vyšším stupňom právnej sily názvoslovím, ktoré ich zreteľne odlišuje od sekundárnych právnych noriem w Patria sem: ústavné zákony, zákonné opatrenia

SEKUNDÁRNE PRÁVNE NORMY (nazývané aj vykonávacie právne predpisy) Prijímajú ich: w štátne orgány s výkonnou právomocou (vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy a tiež samosprávy vo veciach, v ktorých obce plnia úlohy štátnej správy) Sú to najmä: § nariadenia vlády § všeobecne záväzné právne predpisy § všeobecne záväzné nariadenia

1. GENERÁLNE PRÁVNE NORMY (ius generale) 2. ŠPECIÁLNE PRÁVNE NORMY (ius speciale) Každá norma je všeobecná s Triedenie právnych noriem na generálne a špeciálne je ich delením podľa stupňa či miery všeobecnosti vyjadrenia, t. j. : w predmetu právnej normy (dispozície) w vo vzťahu k povinnostným subjektom a podmiekam (hypotéza) w za ktorých má nastať dispozícia, t. j. následok stanovený právnou normou

PRÍKLAD: OBČIANSKY ZÁKONNÍK vo vzťahu k: - Autorskému zákonu - Obchodnému zákonníku - zákonu o vlastníctve bytov je ius generale (generálnou/všeobecnou právnou normou).

PRÍKLAD: OBCHODNÝ ZÁKONNÍK je (môže byť) v inom vzťahu generálnou normou, kým iné zákony, napr. : - Zákon o konkurze a vyrovnaní - Zmenkový a šekový zákon - Zákon o cenných papieroch sú špeciálne normy (ius speciale ) vo vzťahu k Obchodnému zákonníku

ZÁKON - základný prameň práva Návrh zákona predkladajú • výbory NR SR • poslanci NR SR • vláda SR

ŠTRUKTÚRA PRÁVNEJ NORMY: Vlastné členenie textu môžeme rozlišovať na: • gramatické • formálno právne • významovo právne

GRAMATICKÁ ŠTRUKTÚRA: Základnú gramatickú štruktúru predstavuje: 1. VETA - sekvencia slov (od veľkého písmena až po bodku) 2. SUBVETY - napr. vety hlavné a vedľajšie.

Formálnoprávna štruktúra PN (typická pre právne predpisy) • hlavička • preambula • nadpisy • jadro, t. j. označené právne bloky • paragraf • odstavec • písmeno • body a úseky • podpisy • prílohy (tabuľky a obrázky).

HLAVIČKA právneho predpisu Skladá sa • z identifikačného čísla právneho predpisu • z typu predpisu (zákon, vyhláška, nariadenie • z označenia autora (kto predpis vydal) • dátum vydania • názov predpisu. PREAMBULA - tvoria ju vety, nasledujúce za hlavičkou - formálne nie sú označené ako právne bloky.

Hlavička právneho predpisu 1/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej Republiky zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky číslo predpisu: 1/1993 druh predpisu: Zákon autor predpisu: NR SR dátum prijatia: 16. december 1992 názov predpisu: o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

1. NADPISY Rozlišujú sa na: ï formálne - HLAVA, ČASŤ, ODDIEL ï neformálne - Spoločné užívanie bytu, Trestné činy proti životu a zdraviu 2. OZNAČENÉ PRÁVNE BLOKY (jadro PN) Paragraf - základná štrukturálna jednotka právneho textu (resp. ustanovenie zákona). Člení sa na nižšie jednotky: odstavce, body, písmená, úseky.

Zák. č. 1/1993 Z. z. zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky Zmena: 44/1998 Z. z. Zmena: 276/2001 Z. z. Zmena: 275/2002 Z. z. Zmena: 100/2003 Z. z. § 1 (1) - Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony NR SR - Nariadenia vlády Slovenskej republiky - Vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, - Národnej banky Slovenska - Rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade medzi právnymi predpismi - Návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy SR - Medzinárodné zmluvy SA VYHLASUJÚ UVEREJNENÍM V ZBIERKE ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY

(2) V Zbierke zákonov sa uverejňujú a) uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov, b) rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o rozpustení Národnej rady SR, o vyhlásení referenda, o udelení amnestie a o vyhlásení vojnového alebo výnimočného stavu a o prenesení právomoci dojednávať medzinárodné zmluvy, c) rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o udelení amnestie vo veciach priestupkov a jej uznesenia, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov, d) iné právne alebo organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis; e) rozhodnutia medzinárodných orgánov a medzinárodných organizácií, o ktorých Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky rozhodlo, že sa majú uverejniť v Zbierke zákonov, f) úplné znenia zákonov.

Zák. č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov tzv. zákonná nevyvrátiteľná domnienka (podľa § 2 Zák. č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR) O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.