PODMIENKY LOKALIZAN FAKTORY a prrodn faktory surovinov zklada

PODMIENKY (LOKALIZAČNÉ FAKTORY) a) prírodné faktory surovinová základňa (prv boli hute v okolí ťažby uhlia či železnej rudy, dnes - vďaka doprave spracovanie i mimo oblasti ťažby), voda (na chladenie, rozpúšťanie, energetika, petrochémia, celulóza, potravinárstvo. . . ) vysoká spotreba napr. v hutách (na 1 tonu oceli spotreba asi 150 m 3 vody, hute s kapacitou asi 2 mil. ton ročne spotrebujú toľko vody, čo cca miliónové mesto (nové hlavne japonské technológie vracajú do obehu vodu 25 až 30 x). Na 1 tonu papieru vyrábaného z dreva spotreba asi 130 m 3 vody, v klasickej uhoľnej (tepelnej) elektrárni na 1 k. Wh asi 15 m 3 vody. Lokalizácia potom logicky smeruje hlavne k veľkým riekam (nové technológie recirkulácie). Významná je tiež kvalita vody (napr. pre výrobu piva). klíma (podnebie) reliéf pôda, biota (živé organizmy)

b) ekonomicko–technické faktory: energie - stráca ako lokalizačný činiteľ význam, lebo v súvislosti na orientáciu na elektrickú energiu či ropu a zemný plyn, môžu byť tieto energetické suroviny prepravované na akúkoľvek vzdialenosť, pracovná sila- dôležitý lokalizačný faktor, prv fyzická práca, dnes riadiace stroje, dôraz kladený na vzdelanie a kvalifikáciu, medzinárodné firmy - montážne závody v oblastiach s lacnou pracovnou silou (rozvojové krajiny alebo s nastupujúcou trhovou ekonomikou), doprava - významný faktor každého priemyselného závodu, lokalizácia u dopravných uzlov, spotreba - veľký význam, hlavne pre odbory spotrebného priemyslu alebo závodov produkujúcich polotovary, ktoré sú nutné pre ďalšie závody, veda a výskum = vedeckovýskumná základňa, kapitál, cena pozemkov, bezcolná zóna, daňové zaťaženie.

c) sociálno–politické faktory sociálne, politické, historické, strategicko-vojenské. Jednotlivé lokalizačné faktory či predpoklady pre priemyselnú výrobu nemožno chápať oddelene, izolovane. Vždy sa v umiestnení priemyselnej výroby prejaví súbor niekoľkých faktorov. Počiatok priemyselnej revolúcie - snaha o koncentráciu priemyselných stredísk do centier s mnohými na sebe nadväzujúcimi odbormi a odvetviami. Koncentrácia odborov ťažkého priemyslu na malom priestore mala za následok obrovské ekologické zaťaženie krajiny. Súčasná svetová výroba - dochádza k dekoncentrácií priemyselnej výroby, vytváraní nových industrializovaných oblastí, ale hlavne zmena v odvetvovej štruktúre, útlm energeticky náročných odborov ťažkého priemyslu a prechod na odbory náročnejšie na výskum a kvalifikáciu pracovných síl.

PRIEMYSEL PALÍV A ENERGETIKY Energetický priemysel - kľúčové odvetvie národných ekonomík. Ťažba primárnych zdrojov - ropa, zemný plyn, uhlie, jadrové suroviny a ich spracovanie na rôzne druhy energií. Ropa - je najdôležitejšia surovina a pokrýva asi 40 % všetkých energetických potrieb ľudstva a je hlavnou komoditou medzinárodného obchodu Podiel jednotlivých druhov elektrárni na svetovej výrobe elektrickej energie: tepelné elektrárne - vyrobia asi 2/3 elektrickej energie (hlavne štáty ťažiace čierne uhlie a zemný plyn), jadrové elektrárne Ekologicky „čistá“ energia (problém pri havárii a skladovaní vyhorených článkov paliva), asi 18 % na svetovej produkcii 1 kg uránového paliva nahradí cca 2500 ton čierneho uhlia. Ťažba uránových rúd je sústredená hlavne v Kanade, Nigeru (2. najväčšie svetové zásoby), Rusku, Kazachstane, Uzbekistane, Austrálii (najväčší svetové zásoby), USA a Francúzsku. Hlavné obdobie výstavby atómových elektrární bolo v 70. a 80. rokoch 20. storočia (tiež v súvislosti s ropnou krízou – 1973 a 1979).

vodné elektrárne svetovo málo významné asi 5 %, energetické využitie svetových veľtokov hlavne v Južnej Amerike, Afrike a Číne, štáty s najväčším podielom: Nórsko-Brazília-Paraguaj-Kamerun-Rakúsko-Švajčiarsko, najstarší energetický zdroj, hydro-energetický potenciál asi 4 miliárd k. Wh, využíva sa iba z 7 %, alternatívne zdroje podiel na svetovej produkcii zatiaľ nepatrný, výhody - malá ekologická záťaž, nevýhody - závislosť na prírodných podmienkach, • veterné - pravidelné a dostatočné prúdenie vzduchu, veľká hlučnosť, • solárne (slnečné) - okolo obratníkov, dostatok slnečného žiarenia, • prílivové - kolísanie morskej hladiny pri dmutí vody, • geotermálne - oblasť stretu litosferických dosiek, gejzíry, žriedla, • príbojové, • na biomasu.

STROJÁRSKY PRIEMYSEL Spolu s chemickým priemyslom patria k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odborom spracovateľského priemyslu v rozvinutých krajinách. Až 70 % priemyselnej produkcie vo vyspelých krajinách pokrývajú tieto uvedené odbory. Stále sa prehlbuje špecializácia, rôznorodosť s zložitosť výroby, prehlbuje sa medzinárodná deľba práce. Strojársky priemysel je hnacím odvetvím pre rozvoj ostatných. V strojárstve sa spracováva viac ako polovica železa a 70 % kovov. Významným faktorom je pracovná sila, jej kvalita a kvalifikácia. Najvyspelejšie krajiny v produkcii výrobkov strojárskeho produkcii sú USA, Japonsko, Nemecko a Veľká Británia. 1/4 všetkých strojárskych výrobkov slúži na export.

Členenie strojárskeho priemyslu podľa odvetví: ťažké strojárstvo - banské zariadenie, elektrárne, hutnícka druhovýroba, všeobecné strojárstvo - ťažké dopravné prostriedky, poľnohospodárske stavebné stroje, stredné strojárstvo - obrábacie stroje, zariadenia pre spotrebný potravinársky priemysel, dopravné strojárstvo - dopravné prostriedky, ľahké strojárstvo - spotrebná elektrotechnika - pračky, chladničky, mikrovlnky, sporáky, presné strojárstvo - optika, jemná mechanika, výroba robotov, meracích prístrojov, investičné strojárstvo, výroba zbraní,

ELEKTRONICKÝ A ELEKTROTECHNICKÝ PRIEMYSEL rast významu v zábavnej a domácej elektrotechnike, hlavne v juhovýchodnej Ázii (Japonsko, Čína, Hongkong, ázijské tigre -- Taiwan, Singapur, Južná Kórea, Malajsko) pri celkovom presune do krajín s lacnou pracovnou silou (napr. výroba televízorov - Čína, Južná Kórea, USA, Japonsko, Hongkong, rádií - Hongkong, Čína, Singapur, Južná Kórea, alebo počítačového hardvéru - tie isté krajiny atď. ); najvýznamnejšími oblasťami vývoja a výroby elektroniky sú dominantne USA (Kalifornia – Silikónové údolie) a následne Japonsko (ostrov Kjúšú).

HUTNÍCKY PRIEMYSEL - METALURGIA Plynule nadväzuje na ťažbu rúd a je surovinovou základňou pre strojársky priemysel a pre priemysel stavebných hmôt. Hutníctvo - metalurgia sa člení na: Hutníctvo čiernych kovov čierna metalurgia, ktorá zahrňuje výrobu železa a ocele, Hutníctvo farebných kovov farebná metalurgia. ktorá zahrňuje výrobu neželezných kovov a ich zliatin, najvýznamnejšia je produkcia hliníka (z bauxitu) a medi a vzácnych kovov.

CHEMICKÝ PRIEMYSEL Je základným odvetvím ťažkého priemyslu, je podiel je cca 12 -14 %, jeho váha stále narastá (vysoká dynamika rozvoja). Je to odbor náročný na výskum, kvalifikáciu pracovných síl, vodu a energiu (napr. dusíkaté hnojivá, syntetický kaučuk), veľká investičná náročnosť. Podmieňuje hospodársku vyspelosť daného štátu. Neustále rastie sortiment výrobkov, z malého počtu surovín sa vyrába veľké množstvo výrobkov bezprostrednej spotreby. Hlavný trend posledných dvoch desaťročí: regionálny konjunktúrny priebeh (výkyvy hospodárskej činnosti), rast v západných krajinách, razantný nárast vo východnej a juhovýchodnej Ázii, pokles vo východnej Európe a Rusku. Presun výroby do rozvojových krajín (petrochémia, výroba umelých vláken), šetrnejší prístup k životnému prostrediu. 75% svetovej výroby je sústredených do USA, Japonska a štátov EÚ.

Členenie chemického priemyslu podľa odvetví: ťažká chémia - anorganická chémia hlavne kyselina sírová a dusičná, umelé hnojivá, výbušniny, ľahká chémie – organická chémia petrochémia (spracovanie ropy a zemného plynu) - 75 % všetkej chemickej výroby, koksochémia (chémia uhlia) – 15 % všetkej chemickej výroby, výroba plastov a umelých vláken, výroba umelého (syntetického) kaučuku, gumárensky priemysel (prírodný kaučuk), farmaceutický priemysel, výrobky pro priemysel stavebných hmôt (cementárne, tehliarne, prefabrikáty – stavebné konštrukčné dielce, panely, vápenky, atď. ) výrobky pre spotrebný priemysel (textilný, sklársky a keramický, drevospracujúci, kozmetika, atď. ) priemysel celulózy a papiera.

ROZMIESTNENIE PRIEMYSELNEJ VÝROBY Charakteristické je koncentrovanie priemyselnej výroby do stredísk, ktoré sa vyznačujú mnohými vzťahmi s inými závodmi, sú vo vzájomnej interakcií. Postupne vznikajú jadrové oblasti svetovej výroby: a) USA - severovýchodné pobrežie s oblasťami Veľkých jazier - hlavne strojársky priemysel, - juh - prevaha chemického priemyslu, - západné pobrežie - Hi-technológie, elektronika, výskum…. b) západná Európa - pás tiahnuci sa z Anglicka cez Benelux do Francúzska, Nemecka, Švajčiarska až do severného Talianska, - snaha o zachytenie vedeckého a technického pokroku a konkurencie východnej Ázie a Severnej Amerike, c) východná Ázia - Japonsko, východná a južná Čína, novo industrializované krajiny – tzv. ázijské tigre a Rusko. G 8 – organizácia združujúca najvyspelejšie štáty (ekonomiky) sveta: USA-Kanada, -Japonsko-Nemecko-Veľká Británia-Francúzsko-Taliansko-Rusko