Opelenie pollinatio je prenesenie peu z tyinky na

Opelenie (pollinatio) je prenesenie peľu z tyčinky na bliznu piestika. Ak je peľ prenesený z tyčinky na piestik toho istého kvetu jedná sa o samoopelenie (autogamia). Ak je peľ prenesený na cudzí kvet je to cudzoopelenie (allogamia). Špecifickým prípadom samoopelenia je Kryptogamia (skrytoopelivosť), pri ktorej dochádza k opeleniu ešte v púčiku, teda ešte pred tým ako kvet rozkvitne.

Opelenie Peľ môže byť prenesený pomocou vetra - vetroopelivé rastliny, prostredníctvom živočíchov najčastejšie hmyzu (včely), ale aj vtákov (kolibríky) alebo malých cicavcov. U niektorých rastlín môže peľ preniesť voda.

Oplodnenie – dozrievanie peľového zrna Peľové zrná vznikajú v peľnici po redukčnom delení (meióza). Vzniknuté bunky majú haploidné jadro, ktoré sa mitoticky rozdelí a vzniknú dve haploidné jadrá: vegetatívne (vyživovacie) a generatívne (rozmnožovacie). Neskôr sa generatívne jadro ešte raz rozdelí a vznikajú dve tzv. spermatické jadrá. Práve tieto spermatické jadrá sa zúčastnia oplodnenia ako samčie pohlavné bunky (gaméty)

Oplodnenie – dozrievanie vajíčka Vajíčka vznikajú u semenných rastlín na plodolistoch, ktoré sa u nahosemenných a krytosemenných rastlinách odlišujú. Plodolisty (megasporofyly) nahosemenných rastlín sú tvorené vretenom a šupinami, na ktorých sú uložené nekryté vajíčka. Plodolisty krytosemenných rastlín zrastajú a tvoria piestik (gynaeceum). Na každom plodoliste sa nachádza zárodočné pletivo (placenta) kde sa vytvárajú vajíčka (obr. a). placenta

Oplodnenie – dozrievanie vajíčka Vajíčko u rastlín je mnohobunkový útvar, ktorý pokrývajú obaly - integumenty. V obaloch je otvor -mikropyla, peľový vchod, ktorý umožňuje samčím gamétam preniknúť do vajíčka a oplodniť vajcovú bunku. Vo vnútri vajíčka sa nachádza pletivo nazývané nucelus. Mikropylárny otvor Obaly vajíčka - integumenty nucelus vajíčko

Oplodnenie – dozrievanie vajíčka V priebehu vývinu vajíčka sa jedna bunka nucelu intenzívnejšie vyvíja ako ostatné, zväčšuje sa a neskôr sa redukčne delí (meióza). Táto bunka sa nazýva materská bunka. Redukčným delením materskej bunky sa vytvoria 4 haploidné bunky, ktoré tvoria tzv. nezrelý zárodočný miešok alebo samičiu megaspóru. U väčšiny rastlín tri z týchto buniek zanikajú a zostane len jedna bunka, ktorá sa ďalej vyvíja (d). U niektorých rastlín môžu zostať dve alebo výnimočne všetky štyri haploidné bunky (bispórický resp. tetraspórický zárodočný miešok) Haploidné bunky (n) R! Haploidná spóra

Vývin zárodočného mieška - nahosemenné rastliny U nahosemenných rastlín sa jadro zostávajúcej spóry mnohonásobne mitoticky delí a vzniká veľký počet haploidných jadier. Po vytvorení bunkových priehradok vzniká zásobné pletivo - primárny endosperm. V ňom sa postupne diferencuje jeden alebo viac zárodočníkov (archegónium) s vajcovou bunkou (oosféra). Tento útvar sa nazýva zrelý zárodočný miešok u nahosemenných rastlín. Archegónium je samičí pohlavný orgán rastlín, oosféra je samičia gaméta.

Vývin zárodočného mieška – krytosemenné rastliny U krytosemenných rastlín sa zostávajúca spóra (A) mitoticky delí 3 -krát, vytvorí sa bunka s ôsmimi haploidnými jadrami. Tieto sa usporiadajú nasledovne: • Tri sa sústredia na mikropylárnom konci, z nich jedno sa mení na vajcovú bunku - oosféru (B-2) a dve sú podporné (pomocné) bunky - synergidy (B-1) • Tri sa sústredia na opačnom póle bunky, sú to protistojné bunky - antipódy (B-4) • Dve zvyšné jadrá sa v strede spoja a vytvoria diploidné (2 n) centrálne jadro zárodočného mieška mikropyla Podporné bunky oosféra Centrálne jadro (2 n) Protistojné bunky

Oplodnenie Takto vyvinutý zárodočný miešok je pripravený na oplodnenie, samozrejme za predpokladu, že predtým nastalo opelenie. U nahosemenných rastlín sa peľové zrno dostáva priamo na vajíčko. U krytosemenných rastlín sa po opelení nachádza peľové zrno na blizne piestika

Oplodnenie Ak sa dostane zrelé peľové zrno na bliznu piestika, vlhká blizna spôsobí, že začne peľové zrno klíčiť. Vytvára sa peľové vrecúško, ktoré prerastá cez čnelku až do semenníka. Do peľového vrecúška sa presúvajú vegetatívne jadro a obe už vytvorené spermatické jadrá.

Oplodnenie Peľové vrecúško prerastá až k obalom vajíčka, praská a spermatické jadrá sa dostávajú cez mikropylárny otvor dovnútra do vajíčka. U nahosemenných rastlín splynie jedno spermatické jadro s vajcovou bunkou a vytvorí sa zygóta. Ak sú dve vajcové bunky využije sa aj druhé spermatické jadro Zásobné pletivo (endosperm) je haploidné a je vytvára sa už pred oplodnením

Oplodnenie U krytosemenných rastlín 1. splynie jedno spermatické jadro s vajcovou bunkou (č. 2) - vzniká zygóta, ktorá je diploidná (2 n). 2. Druhé spermatické jadro sa spojí s diploidným (2 n) centrálnym jadrom zárodočného mieška (č. 3) a postupne sa z neho delením vytvorí vyživovacie pletivo - triploidný (3 n) endosperm. Takýto typ oplodnenia sa u krytosemenných rastlín nazýva dvojité oplodnenie

Po oplodnení Splynutím samčej a samičej gaméty nastalo oplodnenie. Po oplodnení: • sa z oplodnenej vajcovej bunky (oosféry) vytvára zygóta, z ktorej vzniká zárodok novej rastliny • sa z obalov vajíčka vytvára obal semena – osemenie • sa vajíčko mení na semeno • sa piestik postupne mení na plod

. . . Pokračovanie - Plod Informácie o opelení a oplodnení môžeš nájsť aj na stránkach biokútiku: www. ta 3 k. sk