Obrbanie pdy Obrbanie pdy Sbor mechanickch opatren meniacich
Obrábanie pôdy
Obrábanie pôdy Súbor mechanických opatrení meniacich fyzikálne vlastnosti pôdy a upravujúcich prostredie, ktorých cieľom je stav pôdy poskytujúci rastlinám optimálne podmienky pre rast bez negatívnych dopadov na výrobné prostredie.
Obrábanie pôdy Základné úlohy celej sústavy obrábania pôdy sú: n n n - regulácia termodynamických podmienok v ornici a rizosfére podľa požiadaviek pestovaných rastlín v jednotlivých termodynamických fázach ich rastu a vývoja. - vytvoriť priaznivý štruktúrny stav, ktorý by sa vyznačoval vodostálymi agregátmi, priepustnosťou ornice a podorničia pre korene a schopnosťou viesť vodu a vzduch v aktívnom profile pôdy - eliminovanie mačiny trávnych porastov alebo koreňových krčkov ďatelinovín pestovaných na ornej pôde ich obrábaním alebo zapracovaním do pôdy, napr. orbou n - zapracovanie rozličných pozberových zvyškov (strnisko, kôrovie, slama, skrojky a i. ) napr. zaoraním do pôdy n - zapracovaním hospodárskych a priemyselných hnojív a rastlín na zelené hnojenie do pôdy väčšinou zaoraním alebo kultivovaním n - eliminovanie jednoročných alebo viacročných burín orbou, podmietkou, bránením, kultivátorovaním, plečkovaním a i. n - eliminovanie zárodkov chorôb rastlín, ktoré ostali na zvyškoch rastlín, na burinách alebo v pôde, orbou alebo inou operáciou
Základné obrábanie pôdy - podmietka strniska - zaorávanie maštaľného hnoja - zaorávanie a pálenie slamy - zaorávanie porastu na zelené hnojenie - zaorávanie strniska ďatelinovín a mačiny trávnych porastov - letná orba k ozimným plodinám - jesenná hlboká orba k jarným plodinám
Podmietka strniska Vykonáva sa po zbere hustosiatych plodín zberaných začiatkom leta, najmä obilnín. Na poli ostáva strnisko, ktoré prestáva chrániť povrch pôdy pred rozličnými negatívnymi poveternostnými vplyvmi. Podmietka strniska plní nasledovné funkcie: n - reguluje termodynamické procesy n - môže zlepšovať hospodárenie pôdy s vodou n - podporuje rozvoj a činnosť pôdnej mikroflóry a uvoľňovanie živín n - podporuje rozvoj pôdnej fauny n - je veľmi účinným prostriedkom regulácie zaburinenosti n - regulujú sa ňou mnohé choroby a škodcovia n - obmedzuje sa vodná a veterná erózia n - znižuje s a spotreba energie pri následnom hlbšom obrábaní pôdy
Podmietka strniska Podmietka sa má robiť čo najskôr po zbere, resp. , súčasne s ním. Hĺbka podmietky: n - plytká podmietka – do 0, 08 m n - stredne hlboká podmietka – 0, 08 -0, 12 m n - hlboká podmietka – nad 0, 12 m
tanerový podmietač
tanerový podmietač
Diskový podmietač
Zaorávanie maštaľného hnoja Pri jeho zaorávaní má značný význam najmä: n - hĺbka zapracovania do pôdy n - umiestnenie hnoja v profile oráčiny n - termín zaorávania Platí zásada, že čím je pôda ľahšia, tým sa do nej hnoj zaoráva hlbšie a čím je ťažšia, tým plytšie. Na ťažkých ílovitých pôdach sa zaoráva plytkou orbou (0, 12 -0, 18 m), na stredne ťažkých, hlinitých pôdach stredne hlbokou orbou (0, 18 -0, 22 m) a na ľahkých pôdach hlbokou orbou nad 0, 24 m.
Zaorávanie a pálenie slamy n n n Prebytok slamy sa môže využiť aj na hnojenie. Pred zaoraním sa má slama porezať na kratšiu rezanku okolo 0, 10 -0, 15 m. Porezanú slamu je potrebné pred zaoraním rovnomerne rozhádzať po poli. Väčšinou sa zaoráva hlbšou podmietkou. V suchšej kukuričnej výrobnej oblasti do 0, 10 -0, 13 m, v semihumídnej repárskej oblasti do 0, 10 m a v humídnejšej zemiakarskej a krmovinárskej výrobnej oblasti do 0, 08 m. Na ťažkých pôdach, za sucha a keď je slamy väčšie množstvo, zaoráva sa plytkou orbou do 0, 18 m. Ak sa slamou hnojí pod jarné plodiny, môže sa porezaná a rovnomerne rozhádzaná slama ponechať 4 -6 týždňov na poli ako mulč. Zaorie sa až keď je pôda po daždi zvlhnutá.
Zaorávanie porastu na zelené hnojenie n n Porasty určené na zelené hnojenie sa spravidla zaorávajú vtedy, keď vytvoria dostatočné množstvo ľahko rozložiteľnej organickej hmoty. Pod jarné plodiny sa zaorávajú porasty určené na zelené hnojenie na jeseň väčšinou po ukončení vegetačného obdobia. Pod ozimné plodiny by sa mali zaorať najneskôr 3 -4 týždne pred agrotechnickým termínom sejby príslušnej oziminy. V suchších oblastiach by sa mala oráčina súčasne s orbou primerane utužiť, aby sa dobre spojila zoraná vrstva s nezoranou a zlepšilo sa vzlínanie vody v ornici. Ak je porast na zelené hnojenie vysoký, mal by sa povalcovať. Môže sa rozrezať, napr. cepovými zberačmi, alebo tanierovými podmietačmi, nechať zavädnúť a až potom zaorať. Dosiahne sa tým lepšie premiešanie organickej hmoty s pôdou a zlepší sa kvalita produktov jej transformácie. Na ľahších pôdach v suchších a teplejších oblastiach sa rastlinná hmota zaoráva hlbšie, okolo 0, 25 m a neskôr na jeseň, na ťažších pôdach sa zaoráva plytšie a skôr.
Zaorávanie strniska ďatelinovín n n Ak sa po ďatelinovine pestuje ozimná plodina, má sa zaorať aspoň 30 až 50 dní pred agrotechnickým termínom sejby danej oziminy. Ak je ďatelinovinou napr. lucerna siata, orie sa spravidla po druhej kosbe. Po skoršie vykonanej orbe môže pôda do sejby lepšie uľahnúť a môže sa v nej obnoviť činnosť mikroorganizmov. Skorším vykonaním orby sa tiež má predísť možnému inhibičnému účinku látok, vznikajúcich pri rozklade pozberových zvyškov, na klíčenie a vzchádzanie následnej oziminy. Ak sa má po ďatelinovine pestovať jarná plodina, napr. zemiaky, kukurica siata alebo technické plodiny, zaoráva sa strnisko až na jeseň, po úplnom využití porastu na produkciu krmu. Zaorávanie strniska ďatelinovín má významnú úlohu aj pri ničení trvácich burín, ktoré v nich mali vhodné podmienky pre rozmnožovanie.
Regulácia bionergetických procesov v pôde a rizosfére hlbokým obrábaním n Letná orba k ozimným plodinám n Jesenná hlboká orba k oziminám n Rigolovanie
Letná orba k ozimným plodinám Základné úlohy sú hlavne upraviť fyzikálny stav pôdy a vytvoriť termodynamické podmienky pre rast pestovaných rastlín. Včasnou a kvalitne urobenou jesennou orbou sa mnohostranne regulujú podmienky pre pestovanie rastlín. - zlepšuje sa vodný režim pôdy - upravuje sa režim živín v pôde - podporuje sa rozvoj a činnosť mikroorganizmov - veľmi účinne sa môžu ničiť buriny - zničí sa ňou veľa škodcov pestovaných rastlín, podieľa sa na regulácii chorôb rastlín - umožňuje skoršiu prípravu pôdy k sejbe na jar - umožňuje skoršiu sejbu jarných plodín - možno po nej pestovať hociktorú jarnú plodinu - súčasne s ňou možno prehlbovať ornicu a iné.
Letná orba k ozimným plodinám Hlboká orba (0, 22 -0, 25 m) Stredne hlboká orba (0, 18 -0, 22) Plytká orba (0, 15 -0, 18 m)
Agrotechnický termín letnej orby n n n n Obdobie medzi orbou a agrotechnickým termínom sejby by malo byť čo najdlhšie. Pod ozimné plodiny sa môže orať aspoň 4 až 6 týždňov a vo vlhkejších oblastich aspoň 2 až 4 týždne pred plánovaným termínom sejby oziminy. Dôraz sa kladie na pozberové zvyšky. Oráčina po letnej orbe sa nemá nechávať v hrubej brázde, ale ju treba vždy ošetriť. Vždy je to predsejbová orba, treba oráčinu rozdrobiť, povrch vhodným náradím urovnať a podľa stupňa nakyprenia aj primerane utlačiť (utlačovadlo, kotúčový valec, najlepšie súčasne s orbou). Náročné na rýchlosť rozpracovania vrchnej vrstvy oráčiny sú ťažké pôdy. Na zlievavých pôdach je treba dbať, aby sa povrchová vrstva príliš nerozprášila a po daždi nezliala. Okrem základnej funkcie úpravy fyzikálneho stavu pôdy sa letnou orbou môžu zapracovať do pôdy hnojivá a pozberové zvyšky. Po niektorých neskoro zberaných plodinách, pri ktorých sa pôda pri zber hlbšie kyprí (repa, zemiaky), sa môže letná orba nahradiť skyprením vrchnej vrstvy pôdy kultivátorovaním, príp. inou operáciou.
Jesenná hlboká orba k oziminám Základné úlohy sú hlavne upraviť fyzikálny stav pôdy a vytvoriť termodynamické podmienky pre rast pestovaných rastlín. Včasnou a kvalitne urobenou jesennou orbou sa mnohostranne regulujú podmienky pre pestovanie rastlín. - zlepšuje sa vodný režim pôdy - upravuje sa režim živín v pôde - podporuje sa rozvoj a činnosť mikroorganizmov - veľmi účinne sa môžu ničiť buriny - zničí sa ňou veľa škodcov pestovaných rastlín, podieľa sa na regulácii chorôb rastlín - umožňuje skoršiu prípravu pôdy k sejbe na jar - umožňuje skoršiu sejbu jarných plodín - možno po nej pestovať hociktorú jarnú plodinu - súčasne s ňou možno prehlbovať ornicu a iné.
Agrotechnický termín hlbokej jesennej orby Môže sa robiť v čase od zberu predplodiny až do trvalého zamrznutia pôdy. Kvalitne by sa malo orať vtedy, keď má pôda optimálnu vlhkosť pre drobenie. Je potrebné venovať pozornosť ťažším pôdam, ktoré majú najmenšie rozpätie vlhkosti, pri ktorej sa dobre drobia. Hĺbka orby je taktiež veľmi rozhodujúca Pre obilniny postačuje hĺbka do 0, 20 -0, 22 m Pre okopaniny sa orie hlbšie Určenie hĺbky je významným prvkom pri rozhodovaní o vlastnom vykonaní orby. Zohľadňujú sa pritom najmä: - požiadavky plodiny, ktorej sa má pôda orať, na stav pôdneho prostredia - stav pôdy po zbere predplodiny (napr. utláčanie, množstvo pozberových zvyškov) - hĺbka ornice, jej fyzikálny stav a stav podorničných vrstiev - iné ciele, pre ktoré sa má orba vykonať (napr. zaoranie strniska, maštaľného hnoja) - druh a typ pôdy, stav jej fyzikálnych, biologických a iných vlastností
Rigolovanie Veľmi hlboká, spravidla dvojvrstvová do 0, 6 -0, 8 m, pri ktorej sa pôdne vrstvy nielen kypria, ale aj premiestňujú. Používa sa pre niektoré trváce kultúry (vinice, chmeľnice, ovocné sady, plantáže bobuľovín). Najvhodnejší termín je koncom leta a skoro na jeseň tak, aby pôda do vysadzovania viniča dostatočne uľahla. S rigolovaním sa dávajú aj vysoké dávky maštaľného hnoja (60 -100 tha-1) a priemyselných hnojív, príp. doplnených zeleným hnojením.
Spôsoby orby Orba je základným prvkom v sústave obrábania pôdy. Pri nej sa pôda drobí, kyprí a premiešava. Spôsoby orby: - záhonová - hladká - kombinovaná
Hĺbka orby n Podľa hĺbky sa spravidla rozlišujú orby: n - plytká (od 0, 18 m) n - stredná (0, 18 -0, 24 m) n - hlboká (0, 24 -0, 30 m) n - veľmi hlboká (nad 0, 30 m) n - rigolovanie (nad 0, 50 m)
Rýchlosť orby Agrotechnické požiadavky na hodnotenie akosti orby Pre bežné typy orbových telies vyhovuje rýchlosť 1, 8 -2, 0 ms -1. Pri rýchlosti nad 2, 0 ms-1 je potrebné použiť špeciálne orbové telesá, konštruované pre vysoké rýchlosti pri orbe. - rozdrobenosť oráčiny (hrudky od 0, 25 -10 mm) - nakyprenosť - obracanie oranej vrstvy pôdy - premiešavanie - hĺbka orby - brázda - hrebenovitosť oráčiny - zapracovanie pozberových zvyškov - smer orby - zaoranosť pozemku - agrotechnický termín
Pluhy Podľa typu sa pluhy delia na: - radlicové - tanierové - kombinované - špeciálne Radlicové orbové teleso sa skladá: - lemeš - odhrňovačka - plaz - stĺpik - pero Podľa spojenia s energetickým prostriedkom sa pluhy delia na: - prívesné - nesené - návesné - balančné
Pluh
Pluh
Orba
Orba
Regulácia bioenergetických procesov v rizosfére obrábaním povrchovej vrstvy pôdy Kudrna (1985) rozlišuje povrchové obrábanie pôdy na: - predsejbové (príprava pôdy na sejbu) - vegetačné (ošetrovanie porastov) - pozberové (podmietka, úprava povrchu)
Regulácia bioenergetických procesov v rizosfére obrábaním povrchovej vrstvy pôdy • Kultivátorovanie • Bránenie • Smykovanie • Valcovanie • Utláčanie pôdy utalčovadlami • Kombinátorovanie
Kultivátorovanie Kypriaca operácia pri ktorej sa pôda drobí a čiastočne premiešava bez obracania. Hlavnými pracovnými časťami kultivátorov kypričov sú radličky na stĺpikoch. Technologický proces pôsobenia radličiek kypričov pri povrchovom obrábaní pôdy možno rozdeliť na tri fázy: - stláčanie obrábanej vrstvy, - usmykovanie a rozdrobenie - premiešavanie usmyknutej vrstvy Stĺpiky, na ktorých sú upevnené radličky môžu byť: - pevné - pružinové - odpružené Základné typy radličiek kultivátorov sú: - šípové - kypriace - dlátové
Radličky
Kyprenie
Kyprenie
Kyprenie
Kyprenie
Bránenie Bránením sa nazýva obrábanie pôdy bránami. Pri ňom sa predovšetkým kyprí a drobí vrchná vrstva pôdy a súčasne sa urovnáva jej povrch. Okrem toho sa bránením zapracúvajú do pôdy hnojivá, pesticídy, ničia sa buriny, prerieďujú prehustené porasty a pod. Pracovné časti brán môžu byť: n - nepohyblivé (napr. klince upevnené na nepohyblivom ráme). Pri práci sa pohybujú súčasne s rámom v smere jazdy. n - pohyblivé ( na ráme sú pripevnené pohyblivo). Okrem pohybu súčasne s rámom v smere jazdy vykonávajú ešte ďalší pohyb v dôsledku styku s pôdou. n - poháňané (napr. od vývodového hriadeľa traktora). Okrem pohybu v smere ťahovej sily majú ešte ďalší nútený pohyb. Podľa druhu pracovných častí sa rozlišujú brány - klincové - radličkové - prútové - pružinové - sieťové - hviezdicové - kmitavé (vibračné) - tanierové
brány
Smykovanie Je to operácia, ktorá slúži hlavne na urovnávanie povrchu pôdy. Súčasne sa v závislosti od použitého typu smyku, viac alebo menej nakypruje povrchová vrstvička pôdy. Podľa konštrukcie a tvaru pracovných častí sa rozlišujú smyky: - hladké - prstencové - ozubené - klincové - kombinované
Valcovanie Je to obrábanie pôdy valcami. Je to operácia pri ktorej sa utláča vrchná vrstva pôdy a spravidla sa aj urovnáva povrch pôdy. Typy valcov: - hladké - ryhované - klincové - kotúčové - hranolové - prútové
Valec prútový Valec V-ring Valec z pryže Valec segmentový
Valcovanie
Utláčanie pôdy utlačovadlami Utlačovadlami sa na rozdiel od valcov utláča podpovrchová vrstva pôdy, pričom povrchová vrstva ostáva neutlačená. Pracovnými časťami utlačovadiel sú ťažké kovové prstence v tvare úzkych, na obvode skosených kolies s priemerom nad 0, 5 m, umiestnené na spoločnej osi vo vzdialenosti 0, 15 -0, 20 m od seba. Utlačovadlá sa používajú najmä pri predsejbových orbách.
Kombinátorovanie Používa sa na obrábanie povrchovej vrstvy zoranej pôdy, najmä na prípravu pôdy k sejbe. Väčšinou ide o kombináciu rozličných pracovných častí.
Podryvák, sejačka, valec
Predsejbový kompaktor
Predsejbový kompaktor
Diskoradličkové stroje
sejačka
Chronológia hlavných mechanických zásahov pri pestovaní vybraných skupín plodín. Pestovaná plodina: jarná alebo ozimná obilnina, strukovina 1. Zber predplodiny (okopanina) 2. Aplikácia maštaľného hnoja a hneď nasleduje 3. Prekyprenie povrchu (bránami) prípadne podmietka, ak je potrebná 4. Sejba plodiny 5. Možné utlačenie valcami (malé semená) 6. Vo fáze 3 -4 listov mechanické odburinenie Pestovaná plodina: okopanina 1. Zber predplodiny (obilnina - leto) 2. Podmietka 3. Aplikácia maštaľného hnoja (náročné na živiny) a hneď nasleduje 4. Jesenná hlboká orba 5. Urovnanie alebo ponechanie povrchu v hrubej brázde 6. Na jar kyprenie a úprava hrúd kultivátorom 7. Sejba okopaniny Pestovaná plodina: viacročné krmoviny (ďatelinoviny) 1. Zber predplodiny (obilniny strukoviny - leto) 2. Podmietka a urovnanie povrchu 3. Hnojenie je nevyhnutné 4. Sejba (jar alebo jeseň) 5. Po sejbe jemne pobrániť (zapravenie semien) 6. valcovanie
Vďaka za pozornosť
- Slides: 51