Kysuck kninica v adci v zriaovateskej psobnosti SK

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK Modlitba písaná na dreve – pravoslávna ikona

• Slovo ikona nám je bežne známe. No väčšinou si pod ním predstavujeme len obraz namaľovaný osobitou technikou či štýlom. Avšak ikona je niečo viac. Nemaľuje sa, ale píše. Autor ikony nie je maliar, ale ikonopisec. Ikona nie je určená na obdivovanie, ale na modlitbu. Všetko na ikone má svoj symbolický význam, ktorý má diváka viesť k stretnutiu s postavami na nej zobrazenými. A v konečnom dôsledku k stretnutiu so živým Bohom.

• Ikony sú mystické, tajomné, duchovné a posvätné obrazy. Symbolicky vyjadrujú, že všetko na svete je len akýmsi obalom, za ktorým sa skrýva vyšší zmysel.

Vznik ikony • Vznik ikony siaha približne do 4. storočia a je spojený s Byzanciou. Keďže však kresťanstvo vtedy ešte nebolo rozdelené, je spoločným dedičstvom kresťanského východu i západu. Z umeleckého pohľadu ikona nadväzuje na klasické grécko – rímske umenie, z ktorého prebrala dokonalé proporcie, na egyptské pohrebné fresky a rituálne masky, odkiaľ má dôraz na majestátnosť, na sýrske umenie s jeho charakteristickým stvárnením tváre čo sa týka techniky maľby, nadviazala na fresku - maľbu na mokrej omietke. • Ikony sa nevešali, ale stavali na poličky na čestnom mieste v dome. Boli obklopené atmosférou veľkej duchovnej autority, lebo boli nositeľom vysokého náboženského a etického ideálu.

• Ikony boli písané anonymne. Umelec sa na svoje dielo nepodpisoval, pretože sa nepovažoval za autora v pravom zmysle slova, ikonopisec chápal svoje dielo nie ako autorstvo, či sebavyjadrenie, ale iba ako odhaľovanie duchovného predobrazu, ktorý bol na doske ikony neviditeľne prítomný už pred zahájením jeho maliarskej práce. Ikonopisectvu sa venovali predovšetkým mnísi a pracovali podľa daných pravidiel pre tvorbu ikon. Povolanie ikonopisca bolo často porovnávané s kňazským povolaním, preto boli na osobu ikonopisca kladené podobné požiadavky ako na osobu duchovného. Ikonopiscom sa mohol stať človek, ktorý bol pokorný, mierny, miloval Boha, nebol utáraný, nebudil pohoršenie, nebol hašterivý, závistlivý, alebo pijan či hrabivec, nikomu neubližoval, musel byť riadnym pravoslávnym kresťanom. Mal ochraňovať modlitbou svoju duševnú a telesnú čistotu, žiť v pôste, modlitbe a zdržanlivosti. Tieto pravidlá sú platné do dnešných dní a ikonopisec by mal písať ikonu v stave milosti posväcujúcej.

• Modlitba ikonopisca • "Božský Majster, horlivý Umelec všetkého stvorenia, osvieť pohľad tvojho sluhu, chráň moje srdce, drž a riaď moju ruku, aby som s úctou a dokonalosťou mohol predstaviť tvoju podobu na chválu, radosť a krásu tvojej svätej Cirkvi, Amen. "

ikonopisec

• Mária Kmotorková - Matejovičová • Alena Tiecherová • slovenské autorky ikon

• Ikona sa píše na drevo, preto je dôležitý výber dosky, ktorá sa špeciálne ošetruje a upravuje. Na ošetrenú dosku sa nanáša kriedový podklad, ktorý sa brúsi, kým nie je dokonale hladký. Pozadie ikony je zlatené 24 karátovým zlatom, ale môže byť i postriebrené, niekedy členené vtláčaným a gravírovaným plastickým ornamentom. Na maľbu sa zásadne používajú práškové pigmenty, spojivom ktorých je žĺtková emulzia. Používanie emulzie na základe žĺtka je aj symbolické, pretože vajíčko je považované za symbol nového života. Samotná maľba ikony je náročná, farby musia byť nanášané stále v tenkých a rovnomerných vrstvách až po najtmavší odtieň, príslušný pre jednotlivé časti zobrazovanej ikony. Nasleduje zosvetľovanie, čo má tiež symbolický význam: deň premáha noc, svetlo-tmu, dobro-zlo, život večný-smrť. Na záver sa ikona lakuje špeciálnymi lakmi a upravuje sa i zadná strana ikony, aby bola chránená proti ničivým vplyvom

• Ikona je zviditeľnením neviditeľného, lebo sa ňou zobrazuje neviditeľný duch prebývajúci vo viditeľnom tele.

• Písanie ikon sa riadi predlohami, vzorníkmi a prísnym duchovným a technickým kánonom. Zobrazené musí verne odrážať skutočnosť zjavenú človeku prostredníctvom písma. Dielo vzniká z vnuknutia Ducha. • Motívy ikon sú rôzne, ich tvorcovia čerpajú námety hlavne z písma. Pôvodne boli určené jednoduchým ľuďom, ktorí nevedeli čítať, ale rozumeli obrazu.

• Nápisy na ikonách: • Ikona Krista: IC - (IHCOYS) - Ježiš • XC - (XPICTOC) - Kristus • WOH - Ten ktorý je • • Ikona Bohorodičky: MP - (METER) - Matka • OY - (THEOU) - Božia

• Kresťanská tradícia hovorí, že prvú ikonu vytvoril evanjelista Lukáš, keď na drevo namaľoval obraz panny Márie s malým Ježišom.

zobrazenie Sv. Lukáša

Tri kánonické typy ikon Bohorodičky • • ELEUZA HODEGETRIA ORANTA a od nich odvodené mnohé varianty

ELEUZA - MILOSRDNÁ • z gréckeho slova • eleos • milosrdenstvo • nežnosť

Eleuza

HODEGETRIA – UKAZUJÚCA CESTU • z gréckeho slova • hodos • cesta

HODEGETRIA

ORANTA – MODLIACA SA

MATKA BOŽIA TRÓNIACA Kyriotissa

• Matka ustavičnej pomoci • Najznámejšia ikona. Matka drží malého Ježiška a s láskou sa k nemu skláňa. Po pravej a ľavej strane sú Archanjeli Michal a Gabriel. Držia nástroje ktorými bude Ježiš umučený. Archanjel Michal korbáče a kópiu. Archanjel Gabriel kliny a kríž. Malý Ježiš hľadí na kríž, na svoje blížiace sa utrpenie, má vyľakaný výzor tváričky. Všimnite si sandálku na pravej nohe, je odviazaná, vyjadruje ako sa Ježiš veľmi preľakol vidiac svoj kríž.

Matka ustavičnej pomoci

Ikona Matky Božej Vladimírskej • Podľa rozprávania jednej kroniky bola Vladimírska ikona privezená z Konštantinopolu do Ruska okolo roku 1131. V roku 1155 bola ikona prenesená z Kyjeva do Vladimíru (odkiaľ pochádza jej pomenovanie). Konštatinopolský patriarcha Lukáš ju poslal ako dar veľkokniežaťu Kyjevskej Rusi Jurajovi Dlhorukému, ktorý ju neskôr daroval svojmu synovi Andrejovi Bogolubskému. Ikona sa čoskoro, vďaka mnohým zázrakom a vyslobodeniam od tatárskych nájazdov, stala slávnou po celom Rusku. Stretnutie pozemského s nebeským vo Vladimírskej ikone symbolicky vyjadrujú spojené svätožiary Ježiša a Márie, ako aj ich vzájomne nežný dotyk líc.

Matka Božia Vladimírska

• Kristus Pantokrator - Pantokrator (grécky παντοκράτωρ) - všemohúci je teologický pojem a christologický obraz. Ako ikona alebo mozaika zobrazuje dospelého Ježiša Krista. Najstaršie známe vyobrazenia sú z polovice 6. storočia Ikonografický typ Krista Pantokratora vyjadruje v ľudskej podobe stelesneného Syna, Boží Majestát Stvoriteľa a Vykupiteľa.

KRISTUS PANTOKRATOR PÁN SVETA A VESMÍRU

• Mandilion • Jedna legenda sa spája s malomocným kráľom Abgarom z Edessy. Ten podľa nej poslal Kristovi list spolu s maliarom, ktorý mal namaľovať jeho portrét. Keď Kristus odhalil jeho zámer, umyl si tvár a utrel sa do maliarovho plátna. Tak vznikol mandilion- rukou nepísaný portrét Kristovej tváre. Keď sa kráľ dotkol tejto ikony, zázračne sa uzdravil a radikálne zmenil svoj život.

MANDILION

• IKONOSTAS • Ikonostas (gr. eikón - obraz a stásis - pozícia, umiestnenie) je stena s ikonami, ktorá v cerkvi (gréckokatolíckom resp. pravoslávnom chráme) delí časť pre veriacich od svätyne (presbytéria alebo sanktuária) – časti pre kňaza. Symbolizuje nebo, miesto prebývania Boha. • Je architektonickým a zároveň ideovým predelom medzi loďou a svätyňou chrámu. Oddeľuje od seba priestor prístupný veriacim od priestoru svätyne, kde dochádza k „zázraku eucharistie“. Jeho výzdoba má z tohto dôvodu veľmi honosný a slávnostný charakter. Jeho významovosť sa premieta aj do spracovania architektonických častí a ich polychrómie (zlátenia a striebrenia).

IKONOSTAS • (gr. eikón - obraz • stásis - pozícia, umiestnenie)

TVORCOVIA IKON

• Hoci sa v minulosti mnohé ikony nepodpisovali, predsa len z histórie poznáme výborných ikonoposcov a to aj vďaka tomu, že viedli ikonopisecké školy. Najstarším a veľmi známym ikonopiscom bol Teofan Grek. Narodil sa 1340 / 1350 - medzi 1405 / 1415 ) zomiera. • Treofan Grek • bol pozoruhodným umelcom, maliarom a často je označovaný ako filozof a mysliteľ. O jeho činnosti pred príchodom z Byzancie do Ruska sa vie iba veľmi málo. Pravdepodobne mal dobré vzdelanie v náboženskej literatúre a umení. Nevieme, čo priviedlo Teofana do Ruska. Prvé miesto, v ktorom sa pohyboval, bol Novgorod a tu v roku 1378 vyzdobil strop kupoly a kaplnku Svätej Trojice v Katedrále Transfigurácie v Novogorode.

TEOFAN GREK • filozof • mysliteľ • ikonopisec • V 14. storočí pôsobil v Rusku v Novgorode a v Moskve

ikonostas v Błagowieszczeńskom kláštore

Andrej Rubľov * 1360? – † 29. január 1430 ruský ikonopisec

• Ikona Trojica je najznámejšie dielo Andreja Rubľova a je taktiež považovaná za jedno z najvýznamnejších ruských umeleckých diel. • Ikona bola napísaná v 15. storočí a zobrazuje troch anjelov, ktorí navštívili Abraháma pri terebintoch Mamreho (Gn 18, 1 -15). Abrahám návštevníkov pohostil a pomaly sa ukazuje, že ho navštívil sám Boh. Traja anjeli predstavujú tri osoby Svätej trojice.

Svätá trojica - najslávnejšia Rubľovova ikona

• Bohatstvo ikony možno objaviť len v kontexte liturgie a duchovného života. Podstatou ikony je totiž duchovná skúsenosť. Cez ikonu sa uskutočňuje dialóg medzi Bohom a človekom a dochádza k odkrytiu tajomstva. Ikona by mala byť nielen okom, cez ktoré duchovné svetlo presvetľuje život človeka, ale aj dverami, cez ktoré vstupuje do života. Bez tohto vzťahu je ikona len pomaľovanou doskou.

ukážky ikon

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ

Modlitba písaná na dreve – pravoslávna ikona Spracovala Zuzana Hrdková • Publikuje: Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK • Rok: 2014, aktualizácia : marec 2020, 69 slade • Použitá literatúra: • Tomáš Hupka: Okná do večnosti. Týždeň č. 46, 2007, str. 60 -61 • Beáta Hybáčková: Modlitba v obraze: Život č. 53, 1999, str. 46 -47 • Beata Mencel: Rytier nepoškvrnenej - časopis • Ďalší text – zdroj internet – rôzne • Obrázky – zdroj internet