Kysuck kninica v adci v zriaovateskej psobnosti ilinskho

Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Janko Kráľ Apríl 2012

Janko Kráľ * 24. 4. 1822 Liptovský Mikuláš - † 23. 5. 1876 Zlaté Moravce Ø básnik slovenského romantizmu Ø slovenský národný buditeľ Ø aktívny účastník revolúcie 1848 -49

Zo života Janka Kráľa Ø narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Svätom Mikuláši Ø otec Ján Kráľ – mäsiar a krčmár Ø matka Žofia rod. Šľachtová – zemianka z Vrbice Ø mal štyroch vlastných súrodencov – Teréziu, Jozefa, Ondreja, Adama a jednu nevlastnú sestru Máriu, ktorá bola najstaršia z nich Ø sestra Terézia zomrela ako 6 ročná, brat Jozef zomrel už v prvom roku svojho života Ø otec bol dvakrát ženatý, jeho prvá manželka Anna sa utopila vo Váhu

Liptovský Svätý Mikuláš rodisko Janka Kráľa

Liptovský Mikuláš Rodný dom básnika Janka Kráľa na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši. Pamätná tabuľa s reliéfom Janka Kráľa od Alfonza Gromu na básnikovom rodnom dome.

Štúdium Ø 1828 -1834 navštevoval základnú školu v Liptovskom Mikuláši Ø 1834 -1837 vyššiu školu v Šajavskom Gemeri Ø 1837 -1841 lýceum v Levoči Ø 1841 -1842 štúdium v lýceu v Kežmarku Ø 1842 -1844 štúdium v Bratislave na Evanjelickom lýceu

Ukážky z rukopisov Janka Kráľa Ø rukopis básne Génius Slovanstva, ktorý nás čiastočne zasväcuje do techniky básnikovej tvorby

Evanjelické lýceum v Bratislave Ø v septembri 1842 sa Janko Kráľ zapísal do 4. ročníka Ø stretáva sa s Ľudovítom Štúrom, ktorý je jeho profesorom češtiny Ø vznikajú jeho prvé básne písané v českom jazyku Ø v roku 1843 sa stáva zásluhou Ľ. Štúra slovenčina spisovným jazykom Ø 31. decembra 1843 je Ľ. Štúr z lýcea odstránený Ø začiatkom roku 1844 odchádza na protest J. Kráľ a ďalší dvanásti študenti z lýcea

Bratislava Evanjelické lýceum – pamätník s menami študentov Socha Janka Kráľa v petržalskom parku (dielo od F. Cibalu)

Po stopách Jánošíka Po odchode z lýcea v lete 1844 putuje Janko Kráľ po stopách Juraja Jánošíka. Ø k Výlomkom z Jánošíka načrtol hrdinovu družinu Kráľ vlastnoručne

Začiatky tvorby Janka Kráľa Ø svojimi baladami a dumami, pre ktoré čerpal námety z ľudovej tvorby, sa Janko Kráľ stal najvýznamnejším predstaviteľom romantizmu v slovenskej literatúre Ø už v čase štúrovských štúdií vznikajú jeho najznámejšie balady: Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko Zverbovaný

Divný Janko Hrdina v Zakliatej panne vo Váhu a divnom Jankovi mal vlastnosti ako sám básnik, ktorý ho vytvoril. „Nikoho si neváži, nikomu nedvojí, V ľuďoch lásku nehľadá, hnevu sa nebojí. Ľudia ho nenávidia. . . “

V revolučnom období 1848 - 48 Janko Kráľ publikoval svoje najvýznamnejšie balady, dumy a básne v časopise Orol Tatranský, neskôr v časopise Sokol: • Orol, Moja pieseň, Potecha, Kvet, Návrat, Duma bratislavská a ďalšie • Jarná pieseň – pochádza z trpkých zážitkov revolučného obdobia • Šahy – báseň pochádza z obdobia, keď bol Janko Kráľ väznený • Duma slovenská - ohlas básnika k Martinskému memorandu

Ukážky básnickej tvorby Ø báseň Slovo z Dobšinského časopisu Sokol

Rušné dni dospelosti Ø po odchode z lýcea Janko Kráľ putuje po Slovensku ( po stopách Juraja Jánošíka) Ø v rokoch 1845 -1847 cestuje po Uhorsku, Srbsku, Chorvátsku, spoznáva život ľudu a spisuje ľudové piesne Ø revolúcia v roku 1848 zastihla Janka Kráľa v Pešti, tu verejne hlása sociálnu rovnosť, za čo ho následne uväznia ( prepustený je až januári 1849) Ø po revolúcií vstupuje do štátnych služieb – ako pisár, úradník a prísediaci súdu a strieda viaceré pôsobiská (Balažské Ďarmoty, Čadca, Turčiansky Martin, Kláštor pod Znievom a nakoniec Zlaté Moravce)

Podoby Janka Kráľa Portrét od Janka Alexyho Kresba Ľudovíta Ilečku Janko Kráľ v kresbe E. Makovického Štefan Bednár: imaginárny portrét Janka Kráľa

RODINA Ø 7. apríla 1851 - sobáš s Máriou Polexínou, rodenou Modrányiovou, dcérou hospodárskeho správcu v Uhrovci, s ktorou sa zoznámil v Balažských Ďarmotách Ø mali spolu štyri deti ( troch synov a jednu dcéru Anastáziu, ktorá sa narodila v Čadci)

Vladimír Všeslav Deti Ján Ivan Anastázia Mladen Radivoj Basilius

Tak ako rieka s riekou stretnutie s Boženou Němcovou Ø v Balážských Ďarmotách sa básnik Janko Kráľ zoznamuje s českou spisovateľkou Boženou Němcovou, ktorej manžel tu pôsobí ako úradník Ø Janko Kráľ bol pre Boženu Němcovú rovnocenným partnerom, blízky názormi, túžbami, no rozdielny v chápaní činu

Básnik Janko Kráľ v Čadci (1854 -1858) Ø do Čadce prichádza Janko Kráľ v marci roku 1854, keď bol vymenovaný za okresného adjunkta pri slúžnovskom úrade a súde v Čadci Ø počas pobytu v Čadci nebol Janko Kráľ literárne činný, v tom čase nepublikoval a nezachovali sa ani žiadne rukopisy z tohto obdobia Ø v Čadci sa dňa 26. 10. 1857 narodila Kráľovcom dcéra Anastázia Ø v októbri 1858 odchádza J. Kráľ s rodinou z Čadce do Martina

Čadca koncom 19. storočia

Čadca Ø pobyt Janka Kráľa na Kysuciach v dokumentoch

Pamätná tabuľa, ktorá nám pripomína pobyt Janka Kráľa v Čadci je umiestnená na budove Mestského úradu v Čadci.

Zlaté Moravce posledné pôsobisko básnika Ø do Zlatých Moraviec prichádza Janko Kráľ v roku 1862 ako okresný úradník a sudca Ø po maďarsko-rakúskom vyrovnaní v roku 1867 bol prepustený zo štátnych služieb Ø v roku 1868 zložil advokátsku skúšku a začal pracovať ako advokát

Dom v Zlatých Moravciach, kde žil a zomrel Janko Kráľ

Básnik Janko Kráľ sa na sklonku svojho života staral o chudobince a „špitále“, kde sa raz údajne infikoval a ochorel na „choleru alebo týfus“. Zomrel náhle 23. mája 1876 v Zlatých Moravciach Ø oznámenie o smrti a pohrebe básnika Janka Kráľa v novinách

Žiaci z Čadce sa starajú o hrob Janka Kráľa Ø štúrovský básnik J. Kráľ našiel svoje trvalé miesto v Základnej škole J. A. Komenského v Čadci Ø škola získala patronát nad hrobovým miestom J. Kráľa na Národnom cintoríne v Martine Ø pravidelne navštevujú miesto posledného odpočinku slávneho básnika a pripomínajú si jeho život a tvorbu