Posolstvo udovta tra pre dneok Kysuck kninica v

Posolstvo Ľudovíta Štúra pre dnešok Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja 2015

Ľudovít Štúr • slovenský národný buditeľ, • kodifikátor spisovnej slovenčiny, • politik, • filozof, • historik, • pedagóg, • jazykovedec, • spisovateľ, • básnik, • publicista a redaktor

Ľudovít Štúr Narodil sa 28. októbra 1815 v Zay-Uhrovci (dnes Uhrovec) ako druhé dieťa Samuela Štúra a Anny, rod. Michalcovej. Rodný dom v Uhrovci. Pamätné tabule na rodnom dome Ľudovíta Štúra venované Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi (autor A. Tomaška, 1995).

Ľudovít Štúr Uhrovec v 19. storočí • po stáročia remeselné mestečko s trhovými právami patriace panstvu Zayovcov, ktoré malo sídlo spočiatku na hrade Uhrovec, neskôr v kaštieli priamo v obci • od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody.

Ľudovít Štúr Základné vzdelanie získal v Uhrovci u svojho otca. V auguste 1827 odišiel na štúdiá do Rábu (dnešný Györ), kde navštevoval nižšie gymnázium. V septembri 1829 študuje na Evanjelickom lýceu v Bratislave, ktoré dočasne prerušil vo februári 1834 kvôli zlej finančnej situácii, no v septembri 1834 sa vracia naspäť a pokračoval v štúdiu. 21. novembra 1838 sa zapísal na dvojročné štúdium na univerzite v Halle, kde študoval hlavne jazykovedu, históriu a filozofiu.

Ľudovít Štúr Školská písanka Ľudovíta Štúra - ukážky krasopisu 14 -ročného Ľudovíta Štúra s kresbami a ornamentmi. Text celej písanky je sprístupnený na http: //dikda. eu/stur-studovalindicky-jazyk-i-hebrejcinu/

Ľudovít Štúr Budova bývalého evanjelického lýcea na Konventnej ulici v Bratislave koncom 19. stor.

Ľudovít Štúr Evanjelické lýceum v Bratislave v 1. pol. 19. stor. • štúdium na tejto škole pozostávalo z dvojročného humanitného štúdia a z ďalších dvoch ročníkov, absolvovanie ktorých bolo podmienkou pre získanie ďalšieho vyššieho – univerzitného vzdelania • od roku 1803 tu pôsobila Katedra reči a literatúry česko-slovenskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič - prednášky sa viedli v biblickej češtine, ktorá bola jazykom slovenských evanjelických vzdelancov. Historická budova lýcea na Konventnej ulici v Bratislave. Evanjelické lýceum bolo založené v roku 1606 Davidom Kilgerom. K lýceu sa viažu viacerí významní dejatelia.

Ľudovít Štúr Evanjelické lýceum v Bratislave a Spoločnosť česko-slovenská • Spoločnosť česko-slovenská je študentský samovzdelávací spolok, ktorý vznikol v roku 1829 z iniciatívy Karola Štúra (staršieho brata Ľudovíta), Sama Chalupku, Daniela Licharda a Samuela Godru. • K hlavným úlohám Spoločnosti patrilo aktívne sa vzdelávať v rodnej reči, cvičiť sa v gramatike, písať literárne práce a študovať dejiny slovanských národov. • Prvým predsedom sa stal profesor Juraj Palkovič. Profesor Juraj Pálkovič (1769 – 1850) • slovenský básnik, novinár, prekladateľ a dlhoročný profesor na ev. lýceu v Bratislave.

Ľudovít Štúr pôsobenie Ľ. Štúra v Spoločnosti československej na ev. lýceu v Bratislave • • František Kolář : Ľudovít Štúr, litografia, 1861. • členom Spoločnosti sa Ľ. Štúr stal v septembri 1829 17. december 1834 – bol zvolený za tajomníka Spoločnosti; jeho voľba pritiahla so sebou mnoho ďalších študentov, ktorí sa stali novými členmi v roku 1835 sa stal podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej dňa 5. apríla 1837 bol vydaný zákaz Spoločnosti, ktorý bol vynesený po študentských nepokojoch, odohrávajúcich sa na lýceu dňa 12. apríla 1837 založil Ústav reči a literatúry česko-slovanskej, v rámci ktorého pokračovala aktivita Spoločnosti.

Ľudovít Štúr Dňa 24. apríla 1836 sa pod vedením Ľudovíta Štúra konala pamätná slávnosť na Devíne, na ktorej sa účastníci zaviazali službe národu a prijali slovanské mená. Pamätná tabuľa z roku 1936, osadená na Devínskom hrade pri príležitosti 100 -tého výročia výletu štúrovcov na Devín 24. 4. 1836 (autor diela je sochár Jozef Pospíšil).

Ľudovít Štúr Pôsobenie Ľ. Štúra na Evanjelickom lýceu v Bratislave • V školskom roku 1836/1837 sa na základe ustanovenia dištriktuálneho konventu Ľudovít Štúr stal na ev. lýceu nehonorovaným námestníkom profesora Palkoviča. Prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis. • V roku 1838 sa 24 -ročný Ľudovít zapísal na univerzitu do Halle, po návrate v októbri 1840 pracoval opäť ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko slovenskej na bratislavskom ev. lýceu. Max Švabinský: Ľudovít Štúr, kresba (jeden z dvoch portrétov Ľ. Štúra pre obálku a frontispice knihy K přátelům, k bratrům, Praha 1956), vo fonde Múzea Ľudovíta Štúra v Modre.

Ľudovít Štúrovci - generácia vzdelancov sústredená okolo osoby Ľudovíta Štúra Zľava: Viliam Paulíny-Tóth, Andrej Sládkovič, Samo Tomášik, Samo Chalupka, Michal Miloslav Hodža, Janko Kráľ, Janko Matúška, Ján Kalinčiak, Ján Botto, Jozef Miloslav Hurban.

Ľudovít Štúr Odchod niektorých študentov z ev. lýcea v Bratislave V roku 1843 sa začala situácia na ev. lýceu komplikovať. Tlaky na odstránenie Ľ. Štúra z postu zástupcu profesora Palkoviča silneli. Ich vyhrotenie v decembri roku 1843 malo za následok definitívne pozbavenie Ľ. Štúra funkcie zástupcu. Nepomohli ani študentské petície, ani obrany niektorých profesorov ev. lýcea. Na protest proti odvolaniu Štúra z funkcie zástupcu sa 22 študentov rozhodlo v marci 1844 odísť z lýcea. Trinásti z nich doštudovali v Levoči.

Ľudovít Štúr Pomník so sochou Ľudovíta Štúra v Levoči vytvoril akad. sochár František Gibala, 1947.

Ľudovít Štúr Slovenský prestolný prosbopis a deputácia národovcov do Viedne • Nepoľavujúci tlak na Slovákov zo strany maďarských predstaviteľov prinútil Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka. • V roku 1848 bola vyslaná do Viedne štvorčlenná deputácia so Slovenským prestolným prosbopisom. V Prosbopise prosili Slováci panovníka o ochranu pred perzekúciou, o možnosť uverejňovať obranné spisy slovenského národa, potvrdiť Katedru reči a literatúry česko-slovenskej na ev. lýceu v Bratislave a zriadiť podobné ustanovizne aj na iných lýceách v Uhorsku a pod. • Vo Viedni sa však o osude Prosbopisu nerozhodlo, pretože dvor poslal slovenskú žiadosť do Budína na vyjadrenie k uhorskému palatínovi, ktorý všetky požiadavky prosbopisu zamietol.

Ľudovít Štúr Dagerotypická snímka členov slovenskej deputácie vo Viedni, marec 1849. Na snímke zľava hore: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, Michal M. Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef M. Hurban, Jaroslav Bórik. Dolný rad zľava: Michal Rarus, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Karol Kuzmány.

Ľudovít Štúr Spisovná slovenčina Začiatkom roku 1843 oboznámil Ľudovít Štúr svojich blízkych priateľov s myšlienkou spojiť katolícky aj evanjelický prúd Slovákov na báze jednotného spisovného jazyka. Za základ vybral stredoslovenské nárečie najmä pre jeho rozšírenosť, zrozumiteľnosť a pôvod-nosť. Zjednotenie sa malo uskutočniť prostredníctvom všeslovenského nadkonfesionálneho spolku Tatrín.

Ľudovít Štúr Spisovná slovenčina Dňa 11. júla 1843 sa Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža stretli na Hurbanovej fare v Hlbokom, kde sa dohodli na postupe pri zavedení slovenčiny do praxe. Hurbanova fara v Hlbokom v 19. stor. a dnes po rekonštrukcii.

Ľ u d o v í t Š t ú r Spisovná slovenčina • Dňa 17. júla 1843 Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža navštívili na Dobrej Vode Jána Hollého, ktorého ako významného predstaviteľa bernolákovčiny prvého oboznámili so svojím zámerom. Andrej Kováčik: Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode, r. 1935.

Ľudovít Štúr • Na fare v Hlbokom sa usporadúvali porady a schôdzky národovcov. Pamätným bolo stretnutie Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu a Ľudovíta Štúra v dňoch 11. -16. Júla 1843 na hlbockej fare, kedy sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny zo stredoslovenského nárečia. • Na počesť tejto udalosti sa nachádza na fare pamätná tabuľa s nápisom: TU SA SCHÁDZAVALI A RADIEVALI O NÁRODNOM, KULTÚRNOM A SOCIÁLNOM PREBUDENÍ A POZDVIHNUTÍ SLOVENSKÉHO ĽUDU ĽUDOVÍT ŠTÚR JOZEF MILOSLAV HURBAN MICHAL MILOSLAV HODŽA. V DŇOCH 11. – 16. JÚLA 1843 SA UZNIESLI NA UZÁKONENÍ SPISOVNEJ SLOVENČINY A V AUGUSTE R. 1844 NA ZALOŽENÍ SPOLKU TATRÍN.

Ľudovít Štúr Tatrín (1844 – 1848) • vznikol na podnet Ľudovíta Štúra na schôdzi v Liptovskom Sv. Mikuláši v dňoch 26. – 28. augusta 1844 • predsedom spolku sa stal Michal Miroslav Hodža, prísediacimi (členmi výboru) boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctibor Zoch, Matej Tučka a pokladníkom Gašpar Fejerpataky Belopotocký.

Ľudovít Štúr Tatrín (1844 – 1848) • jeden z najznámejších slovenských spolkov. Jeho cieľom bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tým prispel významne ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka. Pamätná tabuľa v Čachticiach, kde sa v dňoch 9. – 10. augusta 1847 na miestnej fare konalo 4. zasadanie spolku.

Ľudovít Štúr Dňa 17. marca 1844 vydal Jozef Miloslav Hurban počas svojho pôsobenia na evanjelickej fare v Hlbokom druhý ročník almanachu Nitra, ktorý vyšiel ako prvá kniha písaná v štúrovskej slovenčine. Hurban v almanachu Nitra každoročne sústreďoval tvorbu autorov blízkych Ľudovítovi Štúrovi. Prvé číslo vyšlo v roku 1842 v jazyku československom, takisto aj posledné dve čísla v rokoch 1876 a 1877. Ostatné ročníky boli vydané v štúrovskej slovenčine.

Ľudovít Štúr Nárečja slovenskou alebo potreba písanja v tomto nárečí • Spis z rokov 1843 – 1845, vyšiel až v roku 1846, autor v ňom vysvetľuje potrebu kodifikácie novej slovenčiny. • Vznik spisu je podmienený riešením teoretických i praktických otázok spojených s kodifikáciou nového spisovného jazyka. Je v ňom zdôvodnená opodstatnenosť takéhoto kroku a podáva teóriu jazyka (jeho gramatickú sústavu rozvil v spise Náuka reči slovenskej). Titulný list Štúrovej knihy z roku 1846.

Ľudovít Štúr Nauka reči Slovenskej Dielo, ktorým Štúr položil základy spisovného jazyka po gramatickej stránke. Poukázal v ňom na rôzne gramatické javy a vysvetlil ich na mnohých príkladoch, čím sa toto dielo zaradilo medzi kvalitné gramatické príručky slovenského jazyka. Nauka reči Slovenskej bola vydaná v roku 1846 v spolku Tatrín v Bratislave na 216 stranách. V reedícii vyšla v roku 1943 v 5 zväzkoch diela Slovenčina naša (Bratislava 1957). Titulný list Štúrovej knihy Nauka reči Slovenskej z roku 1846.

Ľudovít Štúr Slovenskje národňje novini • Prvé slovenské politické noviny. Ich iniciátorom, vydavateľom a hlavným redaktorom bol Ľudovít Štúr. • Vychádzali v rokoch 1845 až 1848 v Bratislave v štúrovskej slovenčine s dvojtýždennou periodicitou v náklade 400 -800 výtlačkov a s prílohou Orol tatránski (Orol tatranský).

Ľudovít Štúr Slovenskje národňje novini Ľudovít Štúr usmerňoval a viedol Slovenskje národňje novini. Sám do nich napísal aj väčšinu úvodníkov, ktoré sú dielom nadaného publicistu. Ukazuje to na jeho rozsiahle odborné znalosti a skvelý publicistický štýl. Pamätná tabuľa na Panenskej ulici 1. Bratislava

Ľudovít Štúr Gejza Szalay: Ľudovít Štúr na uhorskom sneme.

Ľudovít Štúr Poslancom uhorského snemu sa tridsaťdvaročný Ľudovít Štúr stal 30. októbra 1847. Dňa 17. novembra 1847 odznela Štúrova prvá z piatich snemových rečí na uhorskom sneme, ktorý zasadal v Bratislave do 11. apríla 1848. Päťkrát vystúpil Ľudovít Štúr ako poslanec za kráľovské mesto Zvolen na uhorskom sneme a predniesol odvážne slová a revolučné požiadavky. Ako jediný mysliteľ a politik v Európe tých čias spojil požiadavku demokracie a slobody, sociálnej spravodlivosti a národných práv Slovákov od práva materinskej reči až po právo na vzdelanie a rozvíjanie kultúry. Nik iný to dovtedy v Európe neformuloval takto zrozumiteľne a nástojčivo, vrátane dovtedy nevídanej a absolútne konkrétnej požiadavky zrušenia poddanstva. Preto je Ľudovít Štúr géniom nielen slovenského národa, ale aj géniom Európy.

Ľudovít Štúr Uhorský snem bol od konca 13. storočia najvyšším zhromaždením privilegovaných stavov a vrstiev Uhorska. Snem tvorili dve tabule (čiže komory): horná a dolná. V hornej tabuli rokovala vysoká šľachta a úradníci kráľovskej kancelárie, v dolnej sa schádzali zástupcovia strednej šľachty a zástupcovia slobodných kráľovských miest. Budova Uhorského snemu v Bratislave v 19. stor.

Ľudovít Štúr Palác Uhorskej kráľovskej komory • palác na Michalskej ulici v mestskej časti Staré Mesto v Bratislave • dnes tu sídli Univerzitná knižnica • je to dielo architekta G. B. Martinelliho postavené v pol. 18. stor. • v rokoch 1802 – 1848 tu sídlil uhorský snem.

Ľudovít Štúr Na budove Univerzitnej knižnice v Bratislave bola v roku 2006 odhalená pamätná tabuľa.

Ľudovít Štúr Objekt, v ktorom sídli Univerzitná knižnica, je pamiatkový objekt NKP. Má ešte jednu pamätnú tabuľu venovanú Ľudovítovi Štúrovi. Bola osadená v rokoch 1939 -1945 na fasáde na ulici Michalská 1 v blízkosti ulice Klariskej 2 (bývalej Ventúrskej ulice 13).

Ľudovít Štúr Revolučné roky 1848 - 1849 Slovanský zjazd v Prahe v dňoch 2. - 12. júna 1848 sa konal za účasti intelektuálnej elity slovanských národov prevažne z habsburskej monarchie. Zúčastnilo sa ho viac ako 300 účastníkov. Jeho cieľom bolo reagovať na novovzniknuté pomery v krajine a nájsť spoločný postup Slovanov pri presadzovaní národných požiadaviek. Predsedom Slovanského zjazdu sa stal František Palacký. Svätodušná omša na Koňskom trhu v Prahe 12. júna 1848

Ľudovít Štúr Hellich Vojtěch (český maliar): Osobnosti Slovanského zjazdu v Prahe (detail), zľava: Ľ. Štúr, Lubomirski, Zap, Dančič, Karadžič, Presl, F. Palacký, Dvořáček, P. J. Šafárik), litografia 1848.

Ľudovít Štúr Revolučné roky 1848 - 1849 Slovanský zjazd v Prahe v dňoch 2. - 12. júna 1848 Účastníci zjazdu prijali dokument Manifest k európskym národom, v ktorom odsúdili potláčanie národov. Slovanský zjazd bol predčasne ukončený kvôli vypuknutiu pražského povstania. Povstalecké boje na barikádach, ktorých sa zúčastnili aj Štúr, Hurban a Hodža, sa skončili porážkou. Za týchto okolností sa Štúr s Hurbanom rozhodli Prahu opustiť. Prinútil ich k tomu i novovydaný zatykač pre účasť na pražských barikádových bojoch. Revolučné boje na barikádach

Ľudovít Štúr „Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie. “ Ľ. Štúr Ľudovít Štúr - pamätná tabuľa na pražskom Žofíne.

Ľudovít Štúr Zatykač na Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu a Ľudovíta Štúra – tlačený v slovenskom, nemeckom a maďarskom jazyku, rok 1848.

Ľudovít Štúr Revolučné roky 1848 – 1849 V dňoch 15. – 16. septembra 1848 bola vo Viedni utvorená Slovenská národná rada, ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na Slovensku a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. Jej politickými vodcami boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža. Ďalej boli jej členmi vojenskí velitelia Bedřich Bloudek, František Alexander Zach a Bernard Janeček. Tajomníkmi sa stali Bohuš Nosák Nezabudov a Daniel Jaroslav Bórik. SNR vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv.

Ľudovít Štúr Martin Benka: Ľudovít Štúr ako vodca povstalcov r. 1848, olejomaľba, majetok EÚ SNM v Martine.

Ľudovít Štúr Revolučné roky 1848 – 1849 Slovenské povstanie alebo slovenské dobrovoľnícke výpravy • ozbrojené vystúpenie dobrovoľníckych skupín, ktoré organizovala Slovenská národná rada so sídlom vo Viedni na území Slovenska v období september 1848 – marec 1849 v rámci Revolúcie Slovenskí dobrovoľníci s dievčaťom In: Domová pokladnica, 5 (1851). 1848 - 1849.

Ľudovít Štúr Revolučné roky 1848 – 1849 Dobrovoľnícke výpravy 19. septembra 1848 – 21. septembra 1849: Septembrová výprava Zimná (decembrová) výprava Letná výprava

Ľudovít Štúr Revolučné roky 1848 – 1849 Budova bývalej fary v Čadci, kde rokovala Slovenská národná rada v decembri 1848. Bola tu zostavená výzva „K národu slovenskiemu“ v boji proti maďarskej revolúcii, za zavedenie spisovného úradného jazyka a posilnenie dobrovoľníckych zborov.

Ľudovít Štúr Detailný záber pamätnej tabule, ktorá pripomína revolučné udalosti v Čadci, umiestnenej na starej fare v Čadci v roku 1937. Dielo sochára Vojtecha Ihriského.

Ľudovít Štúr Súčasný pamätník SNR postavený na mieste bývalej fary. Pamätník tvorí reliéf z pamätnej tabule na bývalej fare.

Ľudovít Štúr Rozpustenie slovenských dobrovoľníkov na príkaz cisárskeho kráľovského zboru 21. 1849 v Bratislave.

Ľudovít Štúr posledné roky života • Po neúspechu výpravy v roku 1849 a po opätovnom sklamaní z cisárskeho dvora, sa Ľudovít Štúr ocitol v nepriaznivej situácii. • Žiadosť o povolenie vydávať slovenské politické noviny a povolenie pre spolok Tatrín stroskotali. • Rok 1851 otvoril sériu osobných tragédií - v januári mu zomrel brat Karol (kňaz a učiteľ v Modre) a o pol roka neskôr jeho otec. Ľudovít sa po smrti svojho staršieho brata presťahoval do Modry, aby sa sám pod policajným dozorom, postaral o sedem detí zosnulého brata. • V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka.

Ľudovít Štúr Pohľad na časť mestečka Modra v pol. 19. storočia.

Ľudovít Štúr posledné roky života Modra, Schnellovský dom, kde býval Ľudovít Štúr. Modra, pamätná evanjelická fara pôsobisko Karla Štúra – brata Ľ. Štúra.

Ľudovít Štúr posledné roky života • Na prelome rokov 1855 a 1856 končí Štúrova životná púť. • Na poľovačke 22. decembra 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil do stehna. • Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 "o deváté hodině večerní" v Modre ako štyridsaťročný. • Pohreb odbavovali 15. januára modranský farár Daniel Minich a Jozef Miloslav Hurban.

Ľudovít Štúr Pôvodný náhrobný kameň na hrobe Ľudovíta Štúra Slovenská jar - pomník na hrobe Ľudovíta Štúra na modranskom cintoríne vytvoril akad. sochár Jozef Kostka v roku 1965.

Ľudovít Štúr v našej pamäti • Ľudia na Ľudovíta Štúra spomínali a spomínajú vždy s úctou, vedomí si jeho významu pre slovenský národ, jeho dejiny, kultúru a jazyk. • Svoju poctu mu vzdávajú prostredníctvom pamätníkov a ďalších výtvarných znázornení, budovaním múzeí, ale aj vydávaním cenných mincí, peňazí, známok a pod. s portrétmi tejto osobnosti a s jeho odkazmi.

Ľudovít Štúr v našej pamäti V Uhrovci stojí pomník s bustou Ľudovíta Štúra od Jozefa Pospíšila, rok 1936.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Monumentálne súsošie z carrarského mramoru na námestí v Modre. Vpravo od Ľ. Štúra sú postavy J. M. Hurbana, M. M. Hodžu a J. Francisciho a po ľavej strane sú postavy slovenských dobrovoľníkov. Miroslav Motoška, rok 1938.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Pamätník na mieste zranenia Ľ. Štúra. Pomník je dielom akad. sochára Martina Littricha a architektov Dušana a Kataríny Fischerovcov, odhalený bol v roku 1986.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre Múzeum sa zaoberá zhromažďovaním, spracovaním a sprístupňovaním poznatkov o Ľudovítovi Štúrovi. Pamätná izba, v ktorej zomrel Ľudovít Štúr v tzv. Emreszovskom dome, dopĺňa literárnu expozíciu o podrobnosti z posledných rokov života Ľudovíta Štúra, ktoré v Modre strávil, aj o okolnosti jeho tragickej smrti.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Pomník s bronzovou bustou Ľudovít Štúr v nadživotnej veľkosti s nápisom “Ľudovít Štúr, poslanec mesta Zvolena v sneme uhorskom v r. 1847 -48” stojí vo Zvolene. Autormi sú akad. sochár Ján Kulich a Ing. arch. Jozef Ladko, rok 1966.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Pamätník Ľudovíta Štúra od Petra Mészároša (2007) pozostáva z dvoch 12 ton vážiacich blokov z umelého kameňa. V ľavom je osadená busta Ľudovíta Štúra, v pravom zväčšený jeho vlastnoručný podpis. Bustu do bronzu odlial umelecký zlievač Zsolt Bartusz. Dielo je umiestnené na ulici Ľudovíta Štúra oproti Obvodnému úradu v Leviciach.

Ľudovít Štúr v našej pamäti V Parku Ľudovíta Štúra na Bôriku v Žiline je nová odhalená 5 metrov vysoká socha Ľudovíta Štúra od akad. sochára Ladislava Beráka (26. 10. 2012).

Ľudovít Štúr v našej pamäti Námestie Ľudovíta Štúra s Pamätníkom štúrovcov na tomto námestí z roku 1972 od akad. sochára Tibora Bártfaya a architekta Ivana Szalaya neďaleko nábrežia Dunaja v Bratislave.

Ľudovít Štúr v našej pamäti V Trenčíne stojí pomník trom velikánom slovenských dejín od akad. sochára Milana Ormandíka, Ing. arch. Ivana Michaleca, Dr. Sc. a Ing. arch. Miloslava Mojžiša (1991). Na mramorovom podstavci je štylizovaný bronzový list lipy, z ktorého pravej polovice vystupujú postavy Hurbana a Hodžu. V popredí bronzová socha Ľudovíta Štúra v nadživotnej veľkosti.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Pred Základnou školou na Pekníkovej ulici v Bratislave v časti sídliska Dúbravka sa nachádza pamätník Ľudovíta Štúra. Pamätník tvoria dva mramorové kvádre. Na nižšom predsunutom je bronzová busta Ľudovíta Štúra v nadživotnej veľkosti, tvarovaná v základných črtách a bez poprsia. Jej autorom je akad. sochár Tibor Bártfay.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Stará evanjelická fara v Liptovskom Mikuláši, v ktorej bol založený spolok Tatrín. Socha Ľudovíta Štúra umiestnená pred budovou.

Ľudovít Štúr v našej pamäti

Ľudovít Štúr v našej pamäti • Poštová známka vydaná pri príležitosti 180. výročia narodenia Ľudovíta Štúra (1815 - 1856). • Autor výtvarného návrhu známky: akad. mal. Jozef Baláž. • Autor rytiny známky: akad. mal. Martin Činovský. • Deň vydania: 20. 04. 1995. • Koniec platnosti: 31. 12. 2009. • Nominálna hodnota: 16 Sk. • Rozmery známky: 40 x 26 mm (70 x 90 mm).

Ľudovít Štúr v našej pamäti 500 Sk Autor výtvarného návrhu: akad. maliar Jozef Bubák. Autor ryteckého prepisu: Václav Fajt, rok 1993.

Ľudovít Štúr v našej pamäti Rad je pomenovaný podľa slovenského národného dejateľa Ľudovíta Štúra • Rad Ľudovíta Štúra je slovenské vyznamenanie. Prepožičiava ho prezident SR na návrh vlády. Návrh prezident nemusí rešpektovať. • Rad Ľudovíta Štúra sa prepožičiava občanom SR, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva, športu a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Ľudovít Štúr Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - vojenský

Ľudovít Štúr Rad Ľudovíta Štúra II. triedy - vojenský

Ľudovít Štúr Rad Ľudovíta Štúra III. triedy - vojenský

Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr Pri zostavovaní e-výstavy boli použité webové stránky: http: //sk. wikipedia. org/wiki/%C 4%BDudov%C 3%ADt_%C 5%A 0 t%C 3%BAr http: //www. stur. sk/ http: //www. osobnosti. sk/index. php? os=zivotopis&ID=1759 http: //zlatyfond. sme. sk/autor/53/Ludovit-Stur/ http: //www. culture. gov. sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk/rok-ludovita-stura -2015/zivot-a-dielo-ludovita-stura-2 d 8. html a knižný fond Kysuckej knižnice v Čadci – pozri on line katalóg http: //cadca. kniznice. net/Carmen/

ROK ĽUDOVÍTA ŠTURA 2015 ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ

e-výstava: Posolstvo Ľudovíta Štúra pre dnešok Zostavila: Mgr. Janka Mudríková Publikuje: Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja Zodp. redaktor: Ph. Dr. Janka Bírová poverená vedením Kysuckej knižnice v Čadci Rok: 2015