Taká jednoduchá otázka… Kto z nás si ju však kladie? A kto z nás na ňu pozná odpoveď? Dá sa na ňu vôbec tak ľahko a jednoznačne odpovedať? Samozrejme tak, aby to bola odpoveď autentická, z hĺbky duše, z presvedčenia a nie len nejaká fráza či klišé.
Každé ráno keď odchádzam do školy pozriem sa do zrkadla. A pýtam sa sám seba. Kto som? Aký som? Čo sa mi na mne páči a čo by som chcel radšej zmeniť? Je veľmi ťažké zodpovedať tieto otázky. Medzi moje dobré stránky patrí aj zmysel pre humor. Ďalej ochota pomôcť. Sú to veci ktoré zaberajú v mojej povahe najviac miesta. Tieto vlastnosti si veľmi cením. Keď ma niečo naozaj zaujme, dokážem pri tom vydržať veľmi dlho a byť úspešný. Vzdorujem okoliu. Keď si však uvedomím svoje zlé správanie, snažím sa ho napraviť a byť milý a zdvorilý. Často krát sa prejavuje moja tvrdohlavosť. Lenivosť ma prekvapí veľakrát ale bohužiaľ najviac vtedy, keď sa mám učiť. Snažím sa proti nej bojovať, ale niekedy ma porazí. Nie však vždy. Mám veľa priateľov, ktorým som vždy ochotný pomôcť. Priateľstvá nadväzujem veľmi ťažko, no našiel som ich medzi ľuďmi z našej triedy a z hokeja. Myslím si o sebe, že som úplne obyčajný človek. Mám svoje dobré aj zlé stránky a ako každý, i ja by som sa chcel tým horším v budúcnosti vyhýbať. Ako sa hovorí každý je strojcom svojho šťastia. . .