ierna smr Nzov ierna smr m pvod v

Čierna smrť Názov „čierna smrť“ má pôvod v jednom výraznom príznaku ochorenia, ktoré sa odborne nazýva akrálna nekróza (odumretie končekov prstov a ušných lalôčikov pre poruchu cievneho zásobenia a podkožné krvácanie, ktoré má čierne sfarbenie). V skutočnosti sa názov skôr vzťahuje na ďalšie významy slova „čierna“ ako prejavu smútku, trúchlenia a nešťastia.

Priebeh nákazy § V Európe sa objavila v rokoch 1347 -51 a zahubila asi polovicu populácie (25 až 34 miliónov ľudí; odhady sa pohybujú medzi jednou až dvomi tretinami celkového počtu obyvateľov kontinentu). V približne rovnakom čase sa nákaza objavila aj vo veľkej časti Ázie a Blízkeho východu. Celkovo táto pandémia zahubila asi 75 miliónov ľudí. Rovnaké ochorenie sa v rôznom rozsahu a stupni úmrtnosti do Európy vracalo opakovane až do 18. storočia. K najvýznamnejším epizódam patrila epidémia v Taliansku (1629 -1631), Londýne (1665– 1666), Viedni (1679), Marseille (1720 -1722) a v roku 1771 v Moskve. Mor bol v Európe naposledy zaznamenaný na začiatku 19. storočia, no dodnes sa objavujú menšie ložiská infekcie inde vo svete.

Vývoj v Ázii § Teóriu o prvotnom ohnisku pandémie v centrálnej Ázii podporujú prvé známe zmienky o chorobe z Číny okolo roku 1330. Mor udrel na čínsku provinciu Hubei v roku 1334. V rokoch 1353 až 1354 došlo k podstatnému rozšíreniu a zhoršeniu epidémie. § Čínske záznamy z tohto obdobia hovoria o ôsmich vzdialených mestách, kde epidémia vypukla - roztrúsených vo vtedajšej Číne a Mongolsku. Podľa historika Williama Mc. Neilla sa z tých časov zachoval značný počet čínskych záznamov, no podrobne ich nikto dodnes nepreštudoval.

Vývoj v Európe § V októbri 1347 dosiahla skupina janovských obchodných lodí utekajúca z Kaffy prístav v Messine. Počas plavby bola posádka všetkých lodí infikovaná alebo mŕtva. Predpokladá sa, že lode boli plné infikovaných krýs alebo bĺch. Niektoré z plavidiel sa našli uviaznuté na pobreží, bez jediného živého človeka na palube. Vykrádanie týchto „plávajúcich hrobiek“ len pomohlo rozšíreniu infekcie. § Z Messiny a okolia sa mor dostal do Janova a Benátok. § Z Talianska pokračovala choroba v šírení severozápadným smerom, zasiahla Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Anglicko. § Potom zmenila smer a pokračovala na východ cez Nemecko do Škandinávie, aby nakoniec dorazila do severozápadnej časti Ruska.

Vývoj na Blízkom východe § Pandémia postihla viaceré krajiny Blízkeho východu, čo viedlo k výraznému poklesu ich populácie a trvalým zmenám v ich ekonomických a sociálnych štruktúrach. Ochorenie sa do regiónu dostalo z oblasti južného Ruska. Na jeseň roku 1347 postihlo Alexandriu v Egypte, pravdepodobne prostredníctvom lodného obchodného spojenia s Konštantínopolom a prístavmi v Čiernom mori. Počas roka 1348 sa choroba šírila na východ do Gazy a na sever pozdĺž východného pobrežia do miest v Libanone, Sýrii a Palestíne - vrátane Aškelonu, Akko, Jeruzalema, Sidónu, Damašku, Emesy, a Aleppa. V rokoch 1348 -1349 postihla Antiochiu. Obyvatelia mesta utiekli na sever a hoci väčšina z nich zahynula už počas cesty, šíreniu infekcie v Malej Ázii to nezabránilo. § Mekka bola epidémiou zasiahnutá v roku 1349. Jej obyvatelia zo zavlečenia choroby obviňovali neveriacich, ale pravdepodobnejšie sem bola zavlečená moslimskými pútnikmi z okolitých postihnutých oblastí. V tom istom roku bola zaznamenaná rozsiahla epidémia v meste Mosul a na mesto Bagdad udrela druhá vlna ochorení. V roku 1351 sa mor objavil v Jemene. Časovo to súvisí s návratom kráľa Mujahida z Jemenu zo zajatia v Káhire. Jeho skupina mohla zavliecť chorobu do Jemenu z Egypta.

Opakovanie epidémie § Infekcia sa v období medzi 14. a 17. storočím do Európy a Stredomoria opakovane vracala. Za poslednú veľkú epidémiu sa považuje Veľký londýnsky mor. § Nakoniec Veľký londýnsky požiar zlikvidoval prakticky všetky infikované krysy a blchy, čo viedlo k ústupu epidémie. Zničenie čiernych krýs počas požiaru sa mohlo tiež podieľať na vzostupe populácie hnedých krýs v Anglicku. Jedným z možných vysvetlení vymiznutia moru z Európy môže byť práve vymiznutie rezervoára choroby v podobe čiernej krysy (Rattus rattus), ktorú nahradila populácia nórskej alebo hnedej krysy (Rattus norvegicus), ktorá nie je takým ideálnym hostiteľom pre blchy prenášajúce pôvodcu infekcie (Appleby a Slack). § K neskorším väčším lokálnym epidémiám v Európe patrili Taliansky mor (1629 -1631), ktorý bol spojený s pohybmi vojska počas Tridsaťročnej vojny a Veľký viedenský mor v roku 1679, pravdepodobne sem znovu zavlečený z východných obchodných prístavov.

Dôsledky § Čierna smrť zničila celé oblasti: domy zostali prázdne, mestá a dediny opustené § Pole pokrývali nepochované telá, pretože lekári, kňazi a ľudia, ktorí mŕtvych pochovávali, sami zomierali. § Čierna smrť sa rozšírila do mnohých oblastí a časť ľudí preto stratila vieru v Boha. § Oslabený feudálny systém sa zrútil

Šírenie § Čierna smrť sa neskôr rozvinula ako pľúcny mor, ktorý sa šíril priamo, dotykom alebo kvapočkovou infekciou. Choroba pochádzala z južnej Číny alebo Barmy, šírila sa cez Strednú Áziu Hodvábnou cestou do Bagdadu a na Krym ju priniesli mongolskí vojaci. R. 1347 sa na lodiach dostala do italského Janova. Potom sa rýchlo rozšírila na sever a západ, r. 1348 zasiahla Paríž a Londýn, o rok neskór Škandináviu a Rusko. Proti chorobe neexistovala žiadna ochrana, zabíjala chudobných rovnako bohatých. § Mor sa prenáša na človeka priamym kontaktom s blchou morovou. Baktéria sa množí v tráviacom trakte blchy, kde nakoniec zablokuje jej žalúdok a blcha začne hladovať. Blcha sa márne snaží nakŕmiť a bodá i živočíchov, ktorí nie sú jej bežnými hostiteľmi - napríklad človeka. Počas sania krvi sa yersinia pestis uvoľňuje do ranky a infikuje tak nového hostiteľa. Blcha nakoniec zahynie od hladu.

Mor ako choroba a prevencia § Mor je bakteriálne infekčné ochorenie vyskytujúce sa v epidémiách, ktoré bolo známe už v antike a odvtedy si vyžiadalo nespočetné smrteľné obete. Jedná sa pritom o ochorenie vyskytujúce sa u hlodavcov, ktoré môže byť na človeka prenesené parazitmi, ako napr. potkaními blchami. Potom je možný aj prenos z človeka na človeka. Rozlišujú sa štyri formy priebehu: žľazový mor a abortívny mor (= nie úplne rozvinutý), ktoré oba môžno prežiť, a smrteľné varianty – pľúcny mor a septický mor. Terapia antibiotikami pomáha len pri včasnom začiatku. Neexistuje žiadne očkovanie, preventívne užívanie antibiotík však môže ochoreniu u ohrozených osôb zabrániť. § Mor sa využíval aj ako biologická zbraň. §

Stredoveké liečebne metódy § Jediný spôsob liečby moru v tomto období bol bylinnými odvarmi, ktoré liečili jednotlivé symptómy - nebola žiadna iná známa liečba. Bolesti hlavy sa liečili ružami, levanduľou, šalviou a vavrínom, nevoľnosti palinou alebo mätou, na problémy s pľúcami sa používali sladké drievka. Vínny ocot bol použitý ako tzv. čistič, pretože sa verilo, že jedine on môže zabiť baktérie. Jedným zo spôsobov, ako sa liečil mor bolo vypúšťanie cez žilu. Krv, ktorá odchádzala zo žíl bola čierna, hustá, smrdela skysnuto a bola v nej zelená pena. Čierny mor sa dokonca liečil tým, že sa hrče prepichli a na ranu sa aplikovalo maslo, cubuľa a cesnak. Ostatné lieky, ktoré ľudia skúšali bol arzén, ľaliový koreň a dokonca aj vysušená ropucha. Dovezený tovar, ako napríklad tabak, sa tiež skúšali ako potenciálny liek. Posledný spôsob liečby bolo požitie 10 ročnej melasy zmiešanú s posekanými hadmi, vínom a 60 inými ďalšími ingredienciami. Ľudia dokonca skúšali spať raz na ľavom a raz na pravom boku. Samozrejme, ani jeden z týchto spôsobov nefungoval. §

Umelecké diela a teórie § Graham Twigg uverejnil dielo The Black Death: A Biological Reappraisal, kde argumentoval, že podnebie a ekológia Európy a najmä Anglicka bolo v tom čase pre krysy a blchy veľmi nevhodné. § Historik Norman F. Cantor sa vo svojej knihe In the Wake of the Plague (2001) domnieva, že „čierna smrť“ mohla byť kombináciou pandémii, ktoré zahrňovali aj formu antraxu známu ako dobytčí mor.

Michal Sončík 1. BA Ďakujem za pozornosť