Hodnotenie dopadov na zdravie legislatvneho predpisu o jednorzovch

Hodnotenie dopadov na zdravie legislatívneho predpisu o jednorázových sociálnych dávkach pri narodení dieťaťa Trnavská univerzita Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Kvaková Mária 2008

DEFINÍCIA HIA je kombinácia procedúr, metód a nástrojov, ktorými je možné posúdiť vplyv politík, programov a projektov na zdravie populácie, či šírenie týchto vplyvov v rámci populácie (SZO, Gothenburgská deklarácia, 1999)

ZÁKLADNÉ HODNOTY HIA • Demokracia • Rovnosť • Udržateľný rozvoj • Etické využívanie dôkazov

“Dúha determinantov zdravia“ Zdroj: Zdravé verejné politiky (Dahlgren, Whitehead, 1991)

METODIKA HIA Kroky HIA Na čo dávajú odpoveď? I. Skríning Potrebujeme vykonať HIA? NIE – dopady na zdravie sú zanedbateľné alebo dostatočne známe II. Určenie doporučeniami hlavných tém Informovanie o výsledkoch skríningu bez odporúčaní ÁNO – je potrebné ďalšie skúmanie Ak je HIA potrebné, ako ho urobíme? III. Posúdenie rizika Ako začneme proces? IV. Informovanie Čo bude obsahovať správa? V. Rozhodovanie VI. Monotoring a vyhodnotenie Čo môžeme urobiť, aby sme povzbudili rozhodovačov konať? Ako odsledujeme, či boli návrhy akceptované a či sa konalo na ich základe?

SKRÍNING • je predbežný odhad dopadu na zdravie, ide o vlastné zdôvodnenie, prečo je na danú politiku, projekt, program potrebné vypracovať HIA • 10 legislatívnych predpisov vstúpilo do procesu, ktoré sa týkali jednorázových príspevkov pri narodení dieťaťa • pri vykonávaní HIA na legislatívne dokumenty musí skríningový proces vychádzať z dynamiky legislatívneho procesu a z právneho kontextu v rámci, ktorého sa nový zákon prijíma

Príspevok a príplatok 676/2006 Zavedenie príplatku pri narodení prvého dieťaťa 235/1998 Príspevok pri narodení dieťaťa Sprísnenie podmienok na príplatok 2008 návrh zákona 592/2007 Rok 2007: Zmena zákona 676/2006 Podmienky na príspevok sú rovnaké 1998 2008 Čas

Rozdiely vo výške a v podmienkach nároku na príplatok pri narodení dieťaťa: Predpis: Zákon č. 65/2007 Z. z. , ktorý Zákon č. 592/2007 Z. z. , je úplným znením zákona ktorým sa mení č. 235/1998 Z. z. zákon č. 235/1998 Z. z. Výška príplatku: Podmienky: 11. 000 Sk 20. 440 Sk splnenie podmienok nároku na príspevok prvorodené dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní plnoletosť matky (nie úplne) podanie písomnej žiadosti na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny preukázať absolvovanie preventívnych ––– prehliadok od 4. mesiaca tehotenstva

Záver skríningu Zákon NR SR č. 592/2007 Z. z. • • dôležitosť návrhu (ekonomická, sociálna, zdravotná) determinanty zdravia (environmentálne, zdravotná starostlivosť, starostlivosťbehaviorélne) behaviorálne) • trvanie/frekvencia dopadu • populácia • zdroje (ľudské, finančné, informačné) Ø možné dopady na zdravie vybratej populačnej skupiny (prvorodičky) Ø nedostatočnosť niektorých informácií (pripravenosť systému zdravotníctva, motivácia a demotivácia mať dieťa, pochopenie zákona vrstvami obyvateľstva) Ø nejasnosť kritérií (plnoletosť matky dieťaťa, preukázanie absolvovania preventívnych prehliadok)

URČENIE HLAVNÝCH TÉM (scoping) zostavenie riadiacej skupiny stanovenie možných rizík a prínosov pre zdravie identifikácia otázok pre posúdenie rizika

Scoping • 9 členov expertnej skupiny ( Zdravotná poisťovňa(2), Lekár – gynekológ, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny(2), Manažment zdravotníckeho zariadenia, Verejné zdravotníctvo(2), Komunitný pracovník) • Riadený rozhovor pomocou dotazníku • Metóda analýzy názorov bola orientovaná cez fenomenologický prístup k textovej analýze • Profilácia situácie v SR (pôrodnosť, živorodenosť, príjem, poberanie sociálnych dávok, nezamestnanosť, priemerný vek živorodičiek)

Závery expertných názorov • Výška príplatku je adekvátna k súčasným pomerom, formulácia podmienok je jasná, nemalo by dôjsť k nepochopeniu zákona žiadnou populáciou, Trh práce sa neovplyvní • Soc. Slabšie vrstvy, Rómovia – príplatok môže čiastočne fungovať ako motivačný faktor mať prvé dieťa, príjem financií pre rodinu, možný vzostup pôrodnosti, nízky vek prvorodičiek (prehĺbenie) • Vzostup preventívnych prehliadok úmerne zvýšeniu pôrodnosti, kapacity dostatočné, dostupnosť k zdravotnej starostlivosti by mala byť dobrá , poisťovne pripravené

DOPADY NA ZDRAVIE krátkodobo dlhodobo pozitívne matka negatívne pozitívne negatívne - kontrola zdravotného stavu zodpovednejší - psychické problémy - vychytanie problémov v tehotenstve prístup k zdraviu - rýchlejšie starnutie - včasná liečba zápalových ochorení a rodičovstvu - kratšia dĺžka života - včasná detekcia nádorových ochorení - zistenie STD - prenatálna starostlivosť - nedonosené deti - ohrozenie zdravia dieťaťa -úrazy - kontrola zdrav stavu - nízka pôrodná hmotnosť - zvýšenie detských ochorení - vychytanie vrodených chýb - zvýšenie vrodených chýb - zlý psychický vývoj - zabezpečenie potrieb dieťaťa - zvýšenie dojčeneckej úmrtnosti - zvýšenie chronických ochorení - zabezpečenie stravy, keď matka nekojí - zvýšenie infekčných chorôb - zvýšenie ochorení, ktoré sú bežne očkované - predčasná úmrtnosť

Hlavné témy • Posúdiť pôrodnosť v rizikovej populácii • Zhodnotiť zdravotné dopady v rizikovej populácii (matka) • Zhodnotiť zdravotné dopady v sekundárnej populácii (dieťa) Ø Absencia definície sociálne slabších, vekové delenie široké, nedostatok údajov o zdraví podľa sociálneho statusu

POSÚDENIE RIZIKA (risk appraisal) charakterizácia pôvodu a rozmeru škodlivých a prospešných faktorov, aká populácia bude nimi dotknutá a ako; rieši sa, ako môžu byť prípadné riziká eliminované (minimalizované) a pozitívne dopady maximálne zvýraznené

PÔRODNOSŤ VO VZŤAHU K RÓMSKYM ŽENÁM VO VEKU 15 -19 ROKOV V KOŠICKOM KRAJI V ROKU 2001 Regresná krivka závislosti počtu rómskych žien vo vekovej kategórii 15 -19 rokov a počtu živonarodených detí matkám vo veku 15 -19 rokov v jednotlivých okresoch Košického kraja v roku 2001 95% CI [0, 9557; 0, 9574]

Regresná krivka závislosti počtu Rómskych žien vo vekovej kategórii 15 -19 rokov a počtu živonarodených detí v 1. poradí v jednotlivých okresoch Košického kraja v roku 2001 95% IS [0, 7365; 0, 7524]

DIZAJN ŠTÚDIE: dlhodobá prospektívna kohortová štúdia Duševné poruchy – áno Náhradná starostlivosť – áno Expozícia riziku: Pôrod pred 18 rokom života Duševné poruchy – nie Náhradná starostlivosť – nie Populačná skupina: ženy vo veku 13 rokov Duševné poruchy – áno Náhradná starostlivosť – áno Neexpozícia riziku: Pôrod po 18 roku života Duševné poruchy – nie Náhradná starostlivosť – nie

Hniezdová prípad - kontrola štúdia v rámci kohortovej prospektívnej štúdie Prípady: -Počet Úmrtí do 1 roku života -Pôrodná hmotnosť nižšia ako 1500 g - Počet detí s vrodeným ochorením - Počet detí s infekčným ochorením Expozícia riziku: 1. vek matky pri pôrode menej ako 18 rokov 2. Nízky socioekonomický status Narodené deti v sledovanej populácii Neexpozícia riziku: 1. vek matky pri pôrode viac ako 18 rokov 2. Dobrý socioekonomický status Kontroly: -Počet živých detí po 1 roku života -Pôrodná hmotnosť vyššia ako 1500 g - Počet detí bez vrodeného ochorenia - Počet detí bez infekčného ochorenia

INFORMOVANIE (reporting) sumarizácia informácií a výsledkov, napísanie predbežnej správy, informovanie členov riadiacej skupiny Ø Členovia expertnej skupiny Ø Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako navrhovateľ zákona a prijímateľ rozhodnutí

ROZHODNUTIE • určenie možností a rôznych variant pre rozhodnutia, kde finálne odporúčanie bude zahŕňať stratégie pre minimalizáciu alebo maximalizáciu dopadov Ø Prehodnotiť formu príplatku Ø Zjednotiť definíciu sociálne slabších vrstiev a monitorovať demografické ukazovatele aj podľa sociálneho statusu a etnickej príslušnosti Ø Zvážiť začlenenie hodnotenia dopadov na zdravie do procesu prijímania legislatívy v sociálnej oblasti

IMPLEMENTÁCIA, MONITORING A VYHODNOCOVANIE • určuje kroky, ktorými bude rozhodnutie implementované, urobí sa návrh monitorovania skutočného dopadu a zhodnotí sa proces HIA, jeho výstupy a dopady na zdravie

Klady HIA procesu • legislatívne dokumenty sú zložité, ale skríning zostavený pomocou prehľadu legislatívy za určité obdobie, pomerne jednoducho a jasne odhalil najväčšie zmeny (zavedenia príplatku k príspevku, podmienok za ktorých si prvorodička mohla uplatniť nárok na príplatok k príspevku a výšky príplatku k príspevku na prvé dieťa). • po uskutočnení HIA na Zákon NR SR č. 592/2007 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa sa proces hodnotenia dopadov na zdravie ako celok ukázal byť dobrým možným politickým nástrojom prijímaní rozhodnutí, pretože poukázal na možné pozitívne a negatívne dopady, čím odhalil silné a slabšie stránky legislatívneho predpisu. • Procesom boli odhalené obmedzené zdroje pre hľadanie dôkazov, nedostatok štatistických údajov potrebných pre monitorovanie dopadov legislatívy v sociálnej oblasti na zdravie a zistená potreba zjednotenia a definovania bežne používaných pojmov ako napr. sociálne slabšie vrstvy.

Zápory HIA procesu • Nezahrnutie dotknutej populácie do procesu. Vo vybranej expertnej skupine nebola tehotná žena zo sociálne slabšej skupiny, alebo rómskej znevýhodnenej komunity. Dotknutá populácia bola čiastočne reprezentovaná komunitnou pracovníčkou. • Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny neparticipovalo v procese, malo dostať len záverečnú správu, čím sa znemožnila konzultácia ich názorov, vízií a potrieb, čo mohlo viesť k odmeranému až odmietavému postoju k záverom, odporúčaniam hodnotenia dopadov na zdravie a implementácii zmien. • Expertná skupina sa nestretla, čím nastali rozpory v niektorých názoroch. Skutočnosť, že sa expertná skupina aktívne nezúčastňovala celého procesu znemožnilo konzultáciu sporných otázok vynárajúcich sa počas procesu.

ZÁVER HIA je nová metodika, ale jej použitie v EÚ rastie, pretože pomáha nasmerovať politické rozhodnutia tak, aby bolo zdravie podporované, zachované, alebo poškodené minimálne.